Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Pocitová inflácia: napriek deflácii si slovenské domácnosti sťažujú na nárast cien

Napriek tomu, že vlaňajšok bol zatiaľ jediným rokom, keď ceny na Slovensku klesali, až tri štvrtiny domácností mali opačný pocit. Dôvodom je takzvaná pocitová inflácia, ktorá sa často odlišuje od reality.Rast cien totiž spotrebitelia vnímajú citlivejšie ako ich pokles. 

2014 bol pre Slovensko výnimočný. Štatistiky totiž totiž nehovorili o raste cien, ale o ich stagnácií, či dokonca poklesali. Za celý uplynulý rok sa ceny tovarov a služieb medziročne znížili o – 0,1 percenta. Viac než dvadsaťročná slovenská história si takýto cenový vývoj doteraz nepamätál. Hoci i v období hospodárskej krízy cenový rast síce spomalil, nikdy sa však nedostal do záporných čísel.

Aké je však vnímanie Slovákov? Naopak. Napriek minuloročnému poklesu cien tovarov a služieb u nás si až tri pätiny slovenských domácností myslia, že ceny sa vlani zvýšili. Dôvodom je fenomén zvaný pocitová inflácia, ktorá je vždy vyššia ako tá skutočná. Inak povedané, spotrebitelia majú zvyčajne pocit, že zdražovanie v obchodoch je výraznejšie než aké v skutočnosti je. Máme totiž tendenciu pokles cien takmer nevnímať a rast cien naopak zveličovať.

Okrem toho vnímanie cien je vždy subjektívne a závisí od zloženia „nákupného košíka“ každého z nás. Pretože vždy nájdeme v obchodoch tovary, ktorých ceny rastú a tiež výrobky, ktorých ceny klesajú. A podľa toho, čo nakupujeme, hodnotíme aj infláciu. Názor, že ceny sa vlani znížili, zdieľa len zhruba desatina Slovákov. A približne štvrtina našich domácností si myslí, že cenová hladina u nás sa minulý rok nezmenila.

Ani v jednom mesiaci vlaňajška nedosiahol rast cien výraznejšie kladnú úroveň. Pohyboval sa tesne okolo nulovej úrovne alebo pod ňou. Neexistoval totiž žiadny výraznejší faktor, ktorý by ceny nakopol k rastovej tendencii. Naopak viaceré spolupôsobili smerom na pokles. Najvýraznejší deflačný efekt mal pokles regulovaných cien energií v oblasti bývania. Náklady na bývanie poklesli v priemere o 0,6 percenta.  

Druhým najvýraznejším faktorom, ktorý bránil inflácii k rastu, boli potraviny. Všeobecne ich ceny od jari až do konca roka medziročne klesali. Príčinou bola dobrá úroda. Za celý rok potraviny zlacneli v o 0,8 percenta.

Treťou skupinou, ktorá brzdila rast cien, boli náklady na dopravu. Za celý minulý rok poklesli o 1,5 percenta. Stál za tým predovšetkým pokles cien pohonných hmôt. Okrem toho v závere roka prispelo k poklesu cien v doprave aj zavedenie cestového zadarmo pre dôchodcov a študentov. Rástli najmä ceny alkoholických nápojov a tabaku – o 1,8 percenta alebo ceny vzdelávania – o 3,9 percenta. Priemernú cenovú úroveň to však do plusu nedostalo.

Aký cenový vývoj očakávajú našinci v tomto roku? Aj v tomto prípade si tri pätiny slovenských domácností myslia, že ceny pôjdu v tomto roku smerom nahor. Ale tentokrát im dávame čiastočne za pravdu. V roku 2015 totiž očakávame, že ceny tovarov a služieb veľmi mierne vzrastú. Cenovky na pultoch našich predajní by sa tak mali zvyšovať len pomaly a priemerná miera inflácie za celý tento rok by mala dosiahnuť iba pár desatín percenta. Brzdou cenového rastu totiž budú nižšie ceny energií a doznievajúce efekty lacnejšej ropy.

Rastúcej spotrebe našich domácností vlani nahrávali do karát nielen stagnujúce ceny, ale aj zlepšujúca sa situácia na trhu práce a pokles miery nezamestnanosti. Predpokladáme, že vďaka rýchlejšiemu ekonomickému rastu sa budú rady nezamestnaných na úradoch práce skracovať aj počas tohto roka. Rovnaký názor zdieľa 28 % slovenských domácností, ktoré predpokladajú, že nezamestnanosť sa v tomto roku zníži. Na druhej strane ale až 35 % našich domácnosti si myslí, že nezamestnaných bude tento rok pribúdať a tretina sa domnieva, že miera nezamestnanosti zostane na rovnakej úrovni ako vlani.

Reálne mzdy [po očistení o infláciu] Slovákov vlani vzrástli vďaka nominálnemu rastu miezd a stagnujúcim cenám. Predpokladáme, že inak tomu nebude ani tento rok a našinci opäť zarobia reálne viac. Napomáhať tomu bude nielen nominálny rast miezd a pomalý cenový rast, ktorý nám nebude ukrajovať príliš veľa z našich zárobkov, ale aj klesajúca miera nezamestnanosti. Napriek tomu zlepšenie svojej finančnej situácie v tomto roku očakáva len približne každá šiesta slovenská domácnosť.

Takmer tri pätiny domácnosti predpokladajú, že ich finančná situácia zostane v porovnaní s vlaňajškom nezmenená a viac než pätina domácnosti sa domnieva, že dôjde k zhoršeniu finančnej stránky ich života. Očakávania týkajúce sa našej finančnej situácie totiž vo veľkej miere závisia od minulého vývoja. A napiek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce stále platí, že nezamestnanosť u nás je pomerne vysoká a na úroveň priemernej mzdy v našom hospodárstve si nesiahnu až približne dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok.

Názory slovenských domácností na vývoj cien, nezamestnanosti a ich finančnej situácie

Ako sa vyvíjali ceny tovarov a služieb v našich obchodoch v roku 2014?

 

–           ceny sa zvýšili

62 % domácností

–           ceny sa nezmenili

24 % domácností

–           ceny sa znížili

11 % domácností

Ako sa budú ceny tovarov a služieb vyvíjať tento rok?

 

–           ceny sa budú zvyšovať

58 % domácností

–           ceny zostanú rovnaké

28 % domácností

–           ceny sa budú znižovať

7 % domácností

Ako sa bude vyvíjať nezamestnanosť v tomto roku?

 

–           nezamestnanosť sa zvýši

35 % domácností

–           nezamestnanosť sa nezmení

33 % domácností

–           nezamestnanosť sa zníži

28 % domácností

Aká bude finančná situácia Vašej domácnosti v roku 2015?

 

–           zlepší sa

16 % domácností

–           nezmení sa

57 % domácností

–           zhorší sa

22 % domácností

Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Spotrebiteľský barometer I., 2015, ŠÚ SR

Pozn.: tabuľka neobsahuje odpovede typu „neviem posúdiť“

Jana Glasová je analytička Poštovej banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *