Stvrtok 22. augusta. Meniny má Tichomír

Pod lupou: Žltý melón – požičať sa dá aj bez banky či nebankovky

Banky úročia depozitá nízkymi úrokmi, ale pri úveroch si od dlžníkov pýtajú priveľa. Keďže peniaze nielen distribuujú, ale aj znášajú riziko – svoje straty nesmú preniesť na klientov – zaslúžia si vysokú odmenu. Otázkou však je, či ich režijné náklady nie sú privysoké a či existuje výhodnejšia alternatíva, napríklad v podobe kolektívneho požičiavania.

Kolektívne požičiavanie: Ani súkromná pôžička, ani banka

Ak si banka vezme vklady klientov za 2% p. a. a niekomu ich požičia za 14%, je jasné, že obe strany, na rozdiel od banky, by mohli celú transakciu realizovať výhodnejšie. Ak by napríklad vkladateľ obišiel banku a dlžníkovi požičal napriamo za 6%, obaja by na tom profitovali. Pravda, za predpokladu riadneho splácania úveru. Otázkou zostáva, ako dať obe strany dokopy a ako obmedziť riziko nesplácania. Platformu práve na takéto požičiavanie ponúka Žltý melón. Vďaka sofistikovanému modelu diverzifikácie rizika nemôžeme hovoriť o súkromnej pôžičke medzi dvoma ľuďmi. Aj keď pre obe strany by mohol byť model výhodnejší ako v banke, netreba zabúdať, že riziko znáša priamo veriteľ.

Podľa Romana Feranca zo spoločnosti Žltý melón vznikol systém kolektívneho požičiavania v roku 2005 vo Veľkej Británii (portál ZOPA), no celosvetovým lídrom je americká spoločnosť LendingClub: „Svetová analytická spoločnosť Gartner predpokladá, že tento rok trh kolektívnych pôžičiek vo svete dosiahne až 5 mld. USD.“

Legislatívne vákuum

Žltý melón začal pôsobiť v októbri minulého roka, nejde však o priekopníka na Slovensku. Ešte v roku 2007 sa o podobnú aktivitu pokúsila spoločnosť Eurokontraktor, jej činnosť označila NBS za nedôveryhodnú, pretože nemala potrebné povolenie. Firma sa bránila, že vklady ani úvery neponúkala, ale len na základe mandátnej zmluvy sprostredkúvala. O prípade písal týždenník Trend.

Ľudia okolo Žltého melóna boli obozretnejší a sami sa na centrálnu banku obrátili, finančná legislatíva sa však medzitým zmenila a oni sa ocitli v legislatívnom vákuu. NBS ich dohliadať nemôže, pretože na kolektívne požičiavanie zatiaľ zákon nemyslel. Regulátor to oznámil na svojej internetovej stránke: „činnosť spoločnosti iService, a. s., so sídlom v Bratislave ako prevádzkovateľa internetového portálu www.zltymelon.sk, a spoločnosti iSale, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ktorá s ňou spolupracuje pri prevádzke internetovej aukcie pôžičiek,  nepodlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.“  NBS ďalej upozornila: „že spôsob nakladania s finančnými prostriedkami veriteľov (investorov) a so splátkami dlhu dlžníkov zo strany spoločností prevádzkujúcich internetovú aukciu pôžičiek nepodlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Týmto odporúčame verejnosti, aby venovala zvýšenú pozornosť zhodnoteniu vážnosti rizík, ktoré sú spojené s takto investovanými finančnými prostriedkami.“

Z textu NBS vyplýva, že obe spoločnosti nevykonávajú nepovolenú činnosť, akurát na ne zákon nemyslel. „Aj pre nás by bolo lepšie, keby sme boli regulovaní,“ myslí si R. Feranec. 

V tomto im môžeme dať za pravdu, na Investujeme.sk dlhodobo upozorňujeme, že pri vkladoch a úveroch je dôležité sledovať, či je firma zapísaná v registri veriteľov a v registri finančných agentov. Žltý melón sa však kuriózne ocitol mimo regulácie. Do registra veriteľov (bánk, nebankoviek a lízingoviek) nepatrí, pretože úvery neposkytuje, len sprostredkúva. A nepatrí ani do registra sprostredkovateľov, keďže svoju činnosť nevykonáva pre finančné inštitúcie, ale len pre fyzické osoby. Investori, ktorí do systému vstupujú, nesmú byť zapísaní  v registri veriteľov. Ak by boli, firmy zabezpečujúce chod Žltého melóna by sa zápisu do registra sprostredkovateľov nevyhli.

Ako funguje Žltý melón?

Žltý melón páruje voľné prostriedky investorov a potenciálnych dlžníkov. Potenciálny investor uzatvorí mandátnu zmluvu so spoločnosťou iService a záujemca o úver zmluvu so spoločnosťou iSales. Všetky osoby získajú unikátny nickname, pod ktorým vystupujú v priamych zmluvných vzťahoch. Dlžník a veriteľ teda majú medzi sebou uzatvorenú priamu zmluvu, ale svoju skutočnú totožnosť nepoznajú. Zmluvy za nich uzatvorili na základe mandátnej zmluvy spoločnosti iService a iSales.

Aj keď je vzťah medzi dlžníkom a veriteľom anonymný, neznamená to, že o sebe nič nevedia, predovšetkým dlžník musí odkryť svoje karty. Pod anonymným nickom (ak do systému ako nick neuvedie celé svoje meno), sa o ňom zobrazia nasledujúce údaje:

  • Účel pôžičky
  • Požadovaná výška pôžičky
  • Doba splatnosti         
  • Pohlavie
  • Vek
  • Vzdelanie
  • Rodinný stav
  • Počet detí
  • Kraj
  • Typ zamestnaneckého pomeru
  • Pracovné odvetvie a pozícia
  • Mesačné príjmy a výdavky
  • Finančné záväzky

Prevádzkovateľ na základe vlastného skóringu stanoví rizikový profil žiadateľa a odporúča úrokovú sadzbu: „Sadzba je ďalej prispôsobovaná výsledkom hodnotenia bonity žiadateľov a zvýšená o rizikovú prirážku podľa rizikovej triedy pridelenej žiadateľovi. Riziková prirážka odráža výšku kreditného rizika a jeho potenciálny vplyv na výnosnosť investície, aby pri dostatočnej diverzifikácii absorbovala potenciálne výpadky splátok niektorých pôžičiek.“

Odporúčaná úroková sadzba pre rizikové triedy

Riziková trieda

AA

A

B

C

D

Odporúčaná úroková sadzba

8,9%

10,1%

11,3%

13,2%

15,1%

Samotný investor sa odporúčanou úrokovou sadzbou nemusí riadiť a dlžníkovi môže požičať lacnejšie i drahšie: „Jediné obmedzenie je, že ponúkaná úroková sadzba nesmie prekročiť 1,5 násobok odporúčanej úrokovej sadzby v prvý týždeň trvania aukcie; 1,75 násobok v druhý týždeň a 2 násobok odporúčanej úrokovej sadzby v tretí týždeň jej trvania.“

Aukčným spôsobom si tak dlžník i veriteľ vyberajú, aby si požičali čo najlacnejšie, respektíve investovali čo najvýhodnejšie. Jednému záujemcovi sa podarilo získať pôžičku s úrokom len 4,6%. Priemerná sadzba je však vyššia, na úrovni 13,07%. Od spustenie Žltého melóna v októbri 2012 do apríla 2013 sa realizovali pôžičky v objeme takmer 320-tisíc eur. Priemerná výška jednej pôžičky je tesne nad úrovňou 2500 eur.

Plusy a mínusy z pohľadu investora

Nielen Žltý melón, ale všeobecne kolektívne požičiavanie predstavuje zaujímavý alternatívny nástroj zhodnocovania peňazí. Väčšie riziko pritom nesú investori, nie dlžníci. Riziko z defaultu dlžníka sa dá zmierniť rozumnou diverzifikáciou. Samotný Žltý melón radí diverzifikovať a aj na doterajších výsledkoch aukcií vidieť, že investori sú ochotní investovať do jednej pôžičky nie viac ako 50 eur, čo zvyšuje bezpečnosť investície.

Z pohľadu investora zohráva projekt Žltý melón celkom zaujímavú edukatívnu funkciu. Napríklad študenti ekonómie sa môžu doslova za pár investovaných eur pozorným sledovaním aukcií a profilov žiadateľov o úvery dozvedieť pomerne veľa o riskmanažmente a popri tom si aj trošku zarobiť.

Fakt, že sa Žltý melón, nie vlastnou vinou, ocitol v legislatívnom vákuu, ho stavia na investičnú perifériu, ale pre ľudí, ktorí rozumejú, do čoho idú, to môže byť celkom zaujímavá alternatíva. Navyše vďaka transparentnému modelu aspoň investori vedia, do akého rizika pri každej pôžičke idú. A to je dôležité najmä v čase, keď si investor nemôže byť ani pri nákupe zlatej tehličky od renomovaného dodávateľ istý, či náhodou nekupuje predražený wolfrám.  

Plusy a mínusy z pohľadu dlžníka

Dlžník využívaním Žltého melóna nesie menšie riziko ako investor. Platforma kolektívneho požičiavania sa správa oveľa korektnejšie ako mnohé agresívne nebankové spoločnosti a skôr sa stavia do pozície konkurenta bankovým pôžičkám. Aj na základe aukcií vidieť, že klienti využívajú Žltý melón na refinancovanie starších a drahších úverov.

Treba však byť opatrní, to, že pôžička môže byť výhodnejšia ako v banke, neznamená, že naozaj bude. Priemerná úroková sadzba pri Žltom melóne 13,07% sa až tak veľmi nelíši od priemernej sadzby pri spotrebiteľských úveroch v bankách (13,98%). Na rozdiel od banky však má žiadateľ v tomto prípade aspoň nejakú šancu, že si môže požičať výrazne lacnejšie.

Priestor vidíme aj pri komplikovanejších žiadostiach, ktoré banková mašinéria nie je schopná správne posúdiť. Práve vďaka individuálnemu schvaľovaciemu procesu môžu žiadatelia v prípade kolektívneho požičiavania si profitovať a získať výhodnú úrokovú sadzbu. Dôležité je však vedieť, že klient vstupuje do neregulovaného prostredia. 

Ilustračné foto: sxc.hu. 

2 odpovede na “Pod lupou: Žltý melón – požičať sa dá aj bez banky či nebankovky”

  1. jana píše:

    rekoštrukcia

  2. Kveta Zubajova píše:

    Chcela by som sa opýtať či poskytujete pôžičky ., do koľkých EUR ., a kde sidlite na Slovensku ., ? Poskytujete opičky aj na tri mesiace ,? Budem Vám vďačná za vašu odpoved .,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *