Sobota 21. októbra. Meniny má Uršuľa

Pohyby menových kurzov cítia ekonomiky, aj naše peňaženky

Vývoju menových kurzov je v posledných týždňoch venovaná väčšia pozornosť než zvyčajne. Hovorí sa o oslabovaní japonského jenu, prisilnom eure, riadenej devalvácii mien či dokonca o hroziacich menových vojnách. Olej do ohňa prilievajú aj niektorí politici, ktorí volajú po cielení menových kurzov a narážajú tak na odpor tých, ktorí obhajujú trhom určovanú hodnotu mien. Menové kurzy majú na ekonomiky výrazný vplyv a preto nečudo, že v súčasných zložitých časoch to niektoré krajiny priam láka ovplyvniť prostredníctvom nich vývoj vo svoj prospech. Každá minca má však dve strany a tak aj príliš slabá či naopak prisilná mena má svoje pre aj proti.

Každý štát či zoskupenie štátov používajúce vlastnú menu si musí zvoliť spôsob, akým sa bude určovať jej hodnota voči iným menám. Len v samotnej EÚ možno nájsť hneď niekoľko typov menových režimov – od voľne plávajúcich kurzov určovaných dopytom a ponukou [euro, britská libra], cez kurzy pohybujúce sa v stanovenom pásme [dánska koruna, lotyšský lats] až po meny pevne naviazané na euro [bulharský lev, litovský litas]. Euro, americký dolár, britská libra či japonský jen patria medzi meny, ktorých kurz určuje trh. Nepriamo však aj na kurzy týchto mien vplývajú politiky centrálnych bánk či slovné intervencie významných predstaviteľov.

Spoločná mena eurozóny v úvode februára voči doláru posilnila na 14 – mesačné maximá na úrovni 1,3700 EUR/USD, čo podnietilo viacerých európskych predstaviteľov k činu. O prisilnom eure sa rozhovorili predovšetkým francúzski predstavitelia, ktorí nielenže označili kurz eura za nebezpečne vysoký, ale vyslovili sa dokonca za nastavenie strednodobého cieľového kurzu. Na odpor sa Francúzom postavili Nemci i guvernér Európskej centrálnej banky [ECB] Draghi, podľa ktorých je súčasný kurz eura na úrovni dlhodobého priemeru. K oslabeniu eura však nakoniec prišlo. Stačili k tomu Draghiho slová, že ECB bude monitorovať vplyv kurzu eura na inflačné cielenie.

Dopady vývoja kurzu eura

Posilňujúce euro

Oslabujúce euro

Vývoz výrobkov mimo eurozónu

drahší

lacnejší

Dovoz výrobkov z krajín mimo eurozóny

lacnejší

drahší

Inflácia „ruka v ruke“ s vývojom eura

spomaľuje

zrýchľuje

Úspory v cudzej mene

znehodnocujú

zhodnocujú

Dovolenka mimo eurozóny

lacnejšia

drahšia

Dovolenka zahraničných turistov v SR

drahšia

lacnejšia

Platy pracujúcich v zahraničí v prepočte na EUR

klesajú

rastú

Nákupná turistika v okolitých krajinách

oplatí sa viac

oplatí sa menej

Zdroj: Poštová banka. 

Je teda mena eurozóny v súčasnosti prisilná? Od zavedenia eura do bezhotovostného obehu v roku 1999 sa jeho kurz voči doláru pohyboval v pásme 0,83 EUR/USD až 1,60 EUR/USD, pričom priemerný kurz za toto viac než 14 – ročné obdobie predstavuje 1,21 EUR/USD. Priemerný kurz eura voči doláru za posledných 5 rokov je ale výrazne vyšší, na úrovni 1,37 EUR/USD. Euro je dnes porovnateľne silné ako vo februári 2012, no v porovnaní s júlom 2012 je silnejšie až o 9 %. Aktuálna sila eura tak záleží od uhla pohľadu.

Najčastejším argumentom, o ktorý sa opierajú snahy vlád oslabiť národné meny, je podpora ekonomiky cez rastúci export. Slabšia mena totiž zvyčajne zlacňuje domáce výrobky pre zahraničných odberateľov, čim podporuje export a celé národné hospodárstvo. Na druhej strane však slabšia mena predražuje import, čo sa premieta do rastu nákladov na obstaranie tovarov zo zahraničia. Oslabujúce euro je tak výhodné najmä pre tie subjekty, ktoré nakupujú vstupy do svojej výroby na domácom „eurovom“ trhu, no ich produkcia smeruje mimo eurozónu. Naopak podniky, ktoré nakupujú aj predávajú v rámci eurozóny, výkyvy vo vývoji kurzu eura voči iným menám nemusia pocítiť takmer vôbec. Netreba tiež zabúdať, že väčšina firiem podnikajúcich na medzinárodných trhoch nenecháva nič na náhodu a voči kurzovým rizikám sa zabezpečuje. 

Prečítajte si

Oslabujúce či posilňujúce euro má dopad aj na naše peňaženky. Silnejšie euro brzdí vďaka lacnejšiemu dovozu infláciu a naopak slabšie euro ide ruka v ruke s rýchlejším rastom cien. Efekt posilňujúcej meny ocenia napríklad aj tí z nás, ktorí nakupujú v susednom Česku, Poľsku či Maďarsku, ale aj v amerických internetových obchodoch. Zatiaľ čo v júli 2012 by sme za nákup v hodnote 100 USD zaplatili viac než 81 EUR, v súčasnosti nám na rovnaký nákup postačí len niečo vyše 74 EUR. Podobne aj dovolenka za hranicami eurozóny sa pri posilňujúcom eure stáva cenovo výhodnejšou. Posilňujúce euro naopak nehrá do karát tým z nás, ktorí držia časť úspor v amerických dolároch, resp. im nejaké doláre zostali ešte z minuloročnej letnej dovolenky. Napríklad za 1 000 EUR by sme v júli 2012 dostali cca 1 230 USD, no ak by sme sa dnes túto sumu rozhodli zameniť späť na eurá, z pôvodnej tisícky by sme uvideli len cca 917 EUR.

Autorka je analytička Poštovej banky, ilustračné foto: sxc.hu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *