Streda 16. októbra. Meniny má Vladimíra

Poistná daň má len jeden cieľ: „omočiť si zobáčik“

Poistenie Peter Apolen 22.05.2018 | 00:00 1 Komentár

Súčasný zápas o poistnú daň odhaľuje ideologické nazeranie na svet zo strany ministerstva financií. Kým odporcovia novej dane argumentujú jej škodlivosťou pre celú ekonomiku. Ministerstvo financií má na svojej strane jediný argument. Je ním výber 36 mil. eur do štátneho rozpočtu. „Príjem z tejto dane je súčasťou plánu, ktorý smeruje k vyrovnanému hospodáreniu,“ uviedol v relácii TA3 Peter Kažímír.

Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) spustila minulý týždeň kampaň proti navrhovanej osempercentnej dani z neživotného poistenia. „Ide o novú daň, ktorú sa chystá vláda uvaliť na zodpovedných ľudí, ktorí dobrovoľne chránia svoje rodiny a majetok neživotným poistením. Štát ľuďom zoberie osem percent z ich poistného a za tieto peniaze im prinesie drahšie poistky,“ tvrdí generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková.

Asociácia preto vyzýva ľudí k prejaveniu nesúhlasu prostredníctvom internetového hlasovania. To by mohlo podľa nej ovplyvniť aj poslancov Národnej rady SR, „aby zabránili uvaleniu ďalšej dane na občanov tohto štátu,“ myslí si J. Žáková. Kampaň beží na webstránke http://www.rukyprec.sk/, samostatnom Youtube kanáli a aj na televíznych staniciach RTVS, JOJ a Markíza.

Čo poisťovne návrhu vyčítajú:

♣ Zvýši sa cena poistiek. Poisťovne budú totiž musieť pre vyššie vstupné náklady zvyšovať ceny. Odhadujú, že spolu so súvisiacimi nákladmi budú zdražovať o zhruba desať percent.

♣ Ak sa zvýši poistné, ľudia sa budú menej poisťovať. Budú teda menej krytí voči škodám, haváriám, či krádežiam.

♣ V konečnom dôsledku to zvýši náklady aj štátu, keď v prípade udalostí, ako prírodné pohromy, záplavy, či požiare, bude musieť odškodňovať nepoistených ľudí.

♣ Daň sa má vzťahovať aj na už v minulosti uzatvorené zmluvy. Tých je zhruba šesť miliónov. Poisťovne budú teda musieť oslovovať klientov s informáciou o zvyšovaní cien, a zároveň im budú musieť ponúknuť možnosť zmluvy vypovedať. Takáto retroaktivita, teda spätná platnosť, môže byť témou aj pre Ústavný súd SR.

♣ Ak by aj časť zvýšených nákladov absorbovali samotné poisťovne, ako predpokladá ministerstvo, odrazí sa to na nižšej kvalite služieb. Môže to znamenať menej peňazí na digitalizáciu, komfortné nahlasovanie poistných udalostí, adresné poistenie upravené podľa správania konkrétneho klienta, či ďalšie inovácie.

„Daň je dvojnásobne vyššia ako marža poisťovní z neživotného poistenia. Keďže poisťovne sú viazané prísnymi pravidlami solventnosti podľa smernice EÚ Solventnosť II, nemajú inú možnosť, ako skôr či neskôr zvýšiť ceny,“ konštatuje J. Žáková. Európske smernice totiž poisťovniam určujú, aké veľké rezervy musia tvoriť, aby mohli kryť poistné škody. Ak im vzrastú náklady musia ich pri zachovaní rezerv premietnuť do cien.

Na negatívny vplyv novej dane na poistný sektor upozornila v medzirezortnom pripomienkovom konaní aj Národná banka Slovenska. Podľa J. Žákovej zavedenie dane ohrozí stabilitu a perspektívu rozvoja poistného sektora.

Proti sú aj firmy

Proti poistnej dani sa vyslovili aj podnikateľské združenia. Klub 500 namieta, že ide o ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia. „Zavedenie novej dane z poistenia trestá podnikateľov, ale aj súkromné osoby, ktoré sa správajú zodpovedne a poisťujú si svoj majetok,“ uvádza združenie vo vyhlásení.

Pre podnikateľov to podľa neho predstavuje ďalšie zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia ktoré je už dnes piate najvyššie v Európskej únii. Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibora Gregora štátu vyčíta, že nevytvára podmienky na ďalší rast ekonomiky, ale naopak neustále zvyšuje dane a odvody, alebo zavádza nové dane, „ktoré zamestnancov a firmy na Slovensku čím ďalej tým viac zaťažujú“.

Podnikatelia si poisťujú majetok preto, aby v prípade nepredvídateľnej udalosti mohli pokračovať v podnikaní, alebo zmiernili škody, ktoré im môžu vzniknúť. „Trestať ich za zodpovedné správanie nie je v záujme fungujúceho podnikateľského prostredia,“ hovorí T. Gregor.

MF: Ide o šírenie poplašnej správy

Ministerstvo financií SR s kritikou nesúhlasí. Ide podľa neho o strašenie ľudí. Rezort kampaň poisťovní označuje za šírenie poplašnej správy, „Ministerstvo financií na takéto vyhrážky a najmä na zvýšenie cien nevidí dôvod,“ uvádza vo vyhlásení.

Podľa Petra Kažimíra by novú daň mali platiť iba poisťovne, nie obyčajní klienti. Hovorí, že poisťovniam ide len o vlastný biznis. „Sú to zväčša nadnárodné spoločnosti, ktoré fungujú na trhu finančných služieb, tak ako je to v civilizovaných krajinách obvyklé, a podľa miery regulácie viac alebo menej holia svojich klientov,“ hovorí P. Kažimír

V skutočnosti je to ale štát, ktorý holí poistný sektor, a tým aj jeho klientov. Príkladom je osobitný odvod zo zisku regulovaných odvetví. Ten bol zavedený v roku 2012 v rámci sanácie pokrízových škôd ako dočasné opatrenie, ktorého platnosť mala končiť v roku 2016. No štát z neho urobil trvalý odvod a jeho sadzbu ešte navýšil. Bez ohľadu na to, že kríza už dávno pominula a regulované firmy platia okrem toho také isté dane, ako všetky ostatné firmy.

Poslanci pochybujú

„Poisťovne podliehajú riadnej dani z príjmu a okrem toho, ako jediný sektor, aj ďalším dvom odvodom ─ osobitnému odvodu zo zisku a odvodu osem percent z poistného,“ uvádza asociácia poisťovní. „Poisťovne toto zaťaženie nemôžu zvládnuť. Nemôžu len tak zaplatiť ďalšiu daň, lebo by ohrozili svoju solventnosť a plnenie záväzkov voči všetkým svojim klientom,“ konštatuje asociácia.

Proti návrhu sa v prvom čítaní v parlamente vyslovili aj niektorí poslanci Národnej rady SR. Edita Pfundtner z vládnej strany Most-Híd zákon nepovažuje za dobrý. „Nebuďme naivní, že túto daň zaplatia poisťovne na úkor svojich ziskov. Obávam sa, že v dôsledku tejto zmeny narastie cena poistiek nielen o výšku dane, ale v konečnom dôsledku možno aj o desať či až 12 percent,“ uviedla v stanovisku pre médiá. „Na jednej strane vláda ohlasuje štedré sociálne balíčky, na druhej strane chce vyberať novú daň,“ pripomína.

Proti návrhu sa v rámci rozpravy v parlamente vyslovil aj opozičný poslanec Eduard Heger zo strany OĽaNO. Právna norma bude podľa neho trestať zodpovedných. Podobný názor má aj poslanec za SaS Peter Osuský, podľa ktorého daň predstavuje „menej vhodnú formu naplnenia kasy ministra financií“. „Keď sa ekonomike darí, vláda by mala dane znižovať, nie zavádzať nové,“ uviedla poslankyňa za SaS Jana Kiššová.

Kam smerujeme?

Vynára sa tu preto otázka: Malo by ministerstvo financií byť len vyberačom daní, ktorého cieľom je vytiahnuť od ľudí a firiem čo najviac peňazí? Alebo by malo sledovať aj iné parametre? Povedzme rozvoj ekonomiky želaným smerom, podporu perspektívnych odvetví, či v tomto prípade motivovať subjekty k zodpovednému správaniu.

Minister financií v podstate na túto otázku už viac krát odpovedal. Nechal sa počuť, že štát môže brať peniaze len tam, kde sú. Používa teda evidentne optiku „nápĺňača štátnej kasy“. Financmajstra láka, že poisťovne podľa neho „sedia na balíku peňazí“, čo z nich robí objekt hodný záujmu.

Pritom Slovensko stráca jednu konkurenčnú výhodu za druhou. Už dávno nemá najnižšie dane v regióne, ktoré začiatkom tisícročia vzbudzovali záujem zahraničných investorov. Dnes sme naopak z pohľadu výšky daní a odvodov najdrahšou krajinou v okolí.

Neplatí už ani to, že mzdy na Slovensku sú nízke. Firmy s vysokým podielom ľudskej práce na celkových nákladoch už Slovensko opustili alebo opúšťajú.

Logickým vyústením by mohlo byť nahradenie lacnej a jednoduchej výroby sofistikovanou produkciou, ktorá si vyžaduje kvalifikovaných a dobre platených ľudí. V takej situácii by si Slováci mohli povedať, že sú naozaj dobre zaplatení. No o kvalite slovenského vzdelávania a jeho prepojení s praxou nemusíme mať ilúzie. Vieme, že nestíha sledovať svetový trend.

Je teda otázkou, ktorým smerom posúva Slovensko postoj ministerstva financií. Pohľad hlavného vyberača daní sa žiaľ nezhoduje s pohľadom na progresívnu a efektívnu krajinu…

* výraz „omočiť si zobáčik“ označuje v knihe Maria Puzza – Krstný otec, aktivitu alebo snahu profitovať z biznisu niekoho iného.

Jedna odpoveď na “Poistná daň má len jeden cieľ: „omočiť si zobáčik“”

  1. Jana Neager píše:

    Ak by Slovensko postihla alebo postihne po schvalení zákona veľká živelná udalosť v podobe záplav, povodní ako v roku 2010 na väčšine územia, všetci (správne a komplexne) poistení pochopia a utvrdia sa o správnosti a ich vlastnej zodpovednosti. Tí nepoistení nech pôjdu za súčasným ministrom s otázkou, prečo MFSR na svojom portáli http://www.fininfo.sk nič nevzdeláva, neinformuje o rizikách a prečo nie je už funkčné Centrum riešenia sporov v rámci ochrany spotrebiteľana fin.trhu?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *