Piatok 26. apríla. Meniny má Jaroslava

Pôjde nekonečná Božia láskavosť pred súd? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Isté sú len dve veci, že devalvácia jüanu nezmení rozhodnutie Fed-u zvýšiť úrokové sadzby a že populizmus je sviňa. Komunikácia medzi dlžníkmi a veriteľmi sa zlepšuje, pristavím sa pri jednej životnej múdrosti a opäť raz potvrdím, že mám iba jeden krk.

Aj keď si na hodinách náboženstva deti poslušne opakujú poučky o nekonečnej Božej dobrotivosti a láskavosti, Všemohúci by si mal uvedomiť, že každá dobrotivosť musí mať svoje hranice a že všetky tie dobrá a sociálne balíčky raz bude musieť niekto zaplatiť. A nielen to. Sú aj diskriminačné – zvýhodňujú jedných na úkor druhých a to naozaj nie je kóšer!

Blížia sa slovenské parlamentné voľby a tak sa to sociálnymi dobrotami a balíčkami len tak iskrí. A rovnako intenzívne sa strieľa aj z druhej strany frontu. Napríklad minulý týždeň boli predmetom názorových vojen najmä vlaky zadarmo, vratky za plyn a regulačná politika v sieťových odvetviach. Podľa predsedu liberálnej SaS Richarda Sulíka sú Ficove dobroty pretavené do tzv. sociálnych balíčkov vlády väčšinou len hlúposti alebo nič neriešiace kozmetické kroky.”

Len núdznym? Alebo aj zbohatlíkom…

Liberáli argumentujú tým, že niektoré zo sociálnych dobrôt môžu porušovať články slovenskej ústavy, ktorá hovorí o tom, že hospodárstvo Slovenska sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a že Slovensko chráni a podporuje hospodársku súťaž.

Predvolebné balíčky Ficovej vlády však hospodársku súťaž výrazne narušujú – zavedenie bezplatného cestovania znevýhodňuje tých, ktorí podnikajú v autobusovej doprave, ale aj obyčajných ľudí, ktorí majú smolu, že nebývajú v blízkosti železnice. Aj tzv. vratky za plyn môžu byť podľa SaS protiústavné, kedže zvýhodňujú tých, ktorí kúria plynom, ale znevýhodňujú tých, čo plyn zavedený nemajú. Podľa predstaviteľov KDH mnohé rodiny na Slovensku naozaj majú problém platiť za plyn či elektrinu; škoda len, že premiér si na tých ľudí spomenul až teraz pred voľbami. Kresťanskí demokrati budú preto pozorne sledovať, či vratky za plyn pôjdu len tým, čo ich potrebujú, alebo ich dostanú aj poslanci či zbohatlíci. 

Ak totiž peniaze zo štátu dostávajú tí, čo ich majú dosť, tak potom chýbajú pre ľudí, ktorým by sa skutočne zišli, dôvodí KDH.

Zvládlo by Slovensko 15-percentnú rovnú daň?

V hre je však podľa opozície aj porušovanie článkov ústavy, ktoré hovoria o tom, že politické strany a politické hnutia majú byť oddelené od štátu, avšak každý rozumne uvažujúci človek vidí, že toto nie je nič iné ako zneužívanie štátnych peňazí, štátneho rozpočtu, peňazí, ktoré premiér získal z daní občanov, na jeho politickú kampaň, dôvodí opozícia. Funguje to tak, že zobral miliardu eur tým, ktorí hodnoty tvoria a rozdáva ich tým, o ktorých si myslí, že ho budú voliť. Je to obrovská volebná korupcia a preto chce SaS tieto balíčky napadnúť na Ústavnom súde a namiesto nezmyselných Ficových sociálnych dobrôt navrhuje poctivú 15-percentnú rovnú daň.

Podľa prepočtov SaS zavedenie rovnej dane na tejto úrovni Slovensko hravo zvládne.

Mám len jeden krk a dal by som si ho odrezať, ak terajší Ústavný súd po tom, čo zváži všetky fakty a argumenty ako na lekárnických váhach, by napokon šiel proti Ficovi a dal za pravdu Sulíkovcom.

Príliš odvrátená tvár populizmu

Zaujali ma aj diskusie na tému regulácií. Vláda bude podľa Fica i naďalej (až do samého konca volebného obdobia) presadzovať veľmi jasnú regulačnú politiku a keď sa jej podarí po voľbách byť súčasťou novej vlády, súčasný regulačný rámec bude i naďalej chrániť.

Fico je totiž presvedčený Big grin, že „regulácia má neuveriteľne dôležitý význam pri udržiavaní jasných a dobrých cien plynu a elektriny pre domácnosti“ a svoj výrok ilustroval na príklade, že vždy, keď Smer-SD prišiel do vlády, ceny energií išli dolu a len čo prišla k vláde pravica, vždy išli nahor. Na margo samotného Úradu pre reguláciu sieťových odvetví premiér zdôraznil, že je to nezávislý inštitút, ktorý má právo na svoju existenciu a vláda bude rozhodnutia úradu rešpektovať a na posilnenie regulačného rámca navýši do rozpočtu úradu ďalšie finančné prostriedky.

Strana SaS Ficovo vyjadrenie k regulácii okomentovala slovami, že je len ďalším balíčkom lží a zavádzania, ktorými Smer-SD bojuje o svojho voliča „akýmkoľvek nevyberaným spôsobom“. Pravicové strany sa podľa Sulíka nikdy nesnažili o dereguláciu cien energií, ktorá by viedla k nespravodlivej záťaži podnikov či domácností, ba práve naopak – politicky je ovplyvňovaná regulácia cien energií, ktorú zosobňuje terajší šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík a ktorá vniesla do cien chaos a svojvôľu.

Novinárom, ktorí tieto vyjadrenia nechápali, Sulík dovysvetlil, že len vďaka politickej regulácii sú firmy v súvislosti s energiami zaťažované neadekvátnymi nákladmi a stratami, kým domácnosti sú namiesto férových cien politicky korumpované vratkami. Sieť Regionálnych novín blízkych Matovičovi a jeho hnutiu OĽaNO označila sociálne balíčky a vratky za plyn ako podvod na zdravom rozume: Vláda podpláca občanov ich vlastnými peniazmi. Ohuruje ich tým, o čo ich obrala už skôr.

Nie, nechcem týmto vyjadrovať podporu žiadnej politickej strane, napokon nie je tu na to priestor a komentátor by mal byť aspoň trochu objektívny, len chcem zdôrazniť jednu zo životných múdrostí:

  • Populizmus nemá len usmievavú tvár masami zbožňovaného politického lídra a jeho oddaných poskokov a roztlieskavačov, ale vždy má aj svoju odvrátenú, negatívnu stránku – časom kruto zasiahne väčšinu z tých, ktorí „nekonečného dobráka“ volili. A platí to nielen na Slovensku, ale aj hocikde inde.

Trebárs aj v Grécku, kde populistická Syriza vystavila Grékom parádny účet vo výške piatich percent HDP!

Namiesto dvojpercentného rastu pokles o tri percentá. Tí, ktorí tomu rozumejú, dobre vedia o čom je reč, a pre tých, ktorým sú makroekonomické čísla vzdialenou španielskou dedinou, napíšem, že je to až príliš kruté vytriezvenie… Makrostratég Saxo Bank Mads Koefoed k tomu napísal, že kým vlani o takomto čase to vyzeralo, že krajina stojí pevnými nohami na zemi, dnes padá nadol a tak to vyzerá, keď sa k vláde dostanú populisti

Bodka. Koniec tejto témy.Smutny

Od Tsiprasa po devalváciu jüanu

Grécku tému týždňa som už načrtol, takže už k nej len pár spresnení: V utorok sa Grécko a jeho medzinárodní veritelia ako-tak dohodli na gréckom záchrannom programe, neskôr ho (za pomoci opozície) schválil aj grécky parlament, no rozkol vo vládnej Syrize sa ešte viac prehĺbil.

Na zložitú situáciu okolo premiéra Alexisa Tsiprasa reagovalo aj euro, ale viac ako grécke udalosti a ochota/neochota Nemcov podieľať sa na záchrane Grékov navyše podmienená aj účasťou Medzinárodného menového fondu (IMF) malo na jednotnú európsku menu vplyv horúce dianie okolo čínskeho jüanu (CNY). Po zásahoch centrálnej banky začal hlavný čínsky akciový index (Index Shangai Composite) rásť, v piatok posilnil o 0,3 percenta na úroveň 3965,34 CNY a v súhrne za celý týždeň vzrástol o 5,9 percenta, čo je najväčší nárast za posledné dva mesiace a čo potvrdilo špekulácie, že oslabený jüan pomôže podporiť druhú najväčšiu ekonomiku sveta.

Natíska sa ale otázka, či devalvácia jüanu nezmení rozhodnutie americkej centrálnej banky (Fed) o zvýšení úrokových sadzieb. Analytici tvrdia, že rozhodnutie čínskej centrálnej banky devalvovať yüan nezastaví Fed v plánovanom zvýšení úrokových sadzieb. Kontrakty futures indikujú, že obchodníci vidia 50-tnú pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb na jeho septembrovom zasadnutí oproti 40-tim percentám z 11. augusta, kedy čínska centrálna banka nečakane devalvovala svoju menu, zvýraznil Asistent analytika (spol. Cyrrus). 

Odmontovaný zvonček o veriteľoch a dlžníkoch

Teraz už naozaj nebude reč o makroekonomických veciach, zadlžených Grékoch a ich medzinárodných veriteľoch, ale skôr o svete osobných financií. Minulý týždeň som si náhle spomenul na jedného z mojich dávnych známych a priateľov, ktorý žiaľ už niekoľko rokov nie je medzi nami. Vyše štvrťstoročia pracoval ako sudca, neskôr ako exekútor.

Raz mi pri káve rozprával o tom, že toľko vecí by nemuselo končiť na súde a potom u exekútora, keby dlžníci s veriteľmi aspoň trochu komunikovali. A to bol aj dôvod, prečo som si naňho po dlhých spomenul. Bolo to vo chvíli, keď som v médiách zachytil správu o tom, že podľa spoločnosti Kruk, ktorá sa zaoberá správou a vymáhaním pohľadávok, ochota zadlžených osôb komunikovať s veriteľmi rastie.

Presnejšie: z roka na rok sa zvyšuje počet zadlžených ľudí, ktorí sú ochotnejší s veriteľom hovoriť o svojich záväzkoch a riešiť ich.

Voľakedy, najmä v 90-tych rokoch to ale bolo u nás divoké a akýmsi nemým symbolom onej doby bol odmontovaný zvonček: „Dlžníčka,ktorá si napožičiavala vyše hlavy, nemala nielenže z čoho splácať, ale ani nemala záujem s veriteľmi komunikovať,“ rozprával mi známy exekútor.

Skrývala sa vraj, kde sa len dalo a keď sa už nemala kde schovať, pod rúškom noci sa raz tajne vrátila domov. Na telefóne (pevná linka) mala vypnuté zvonenie a na neustále stláčanie tlačidla zvončeka dole pri vchode do paneláku nereagovala.

„Až neskôr som zistil, že si zvonček odmontovala, lebo od toľkého vyzvánania zo strany veriteľov a potom aj z mojej strany už vraj celkom stratila nervy. Aspoň tak mi vysvetlila, prečo zo steny v predsieni trčali len holé drôty,“ uzavrel svoje rozprávanie dnes už nežijúci súdny exekútor. Ale komunikácia medzi dlžníkmi a veriteľmi sa dnes už naozaj zlepšuje. Spoločnosť Kruk však upozornila, že ochota komunikovať napriek celkovým zlepšujúcim sa trendom nie je stále rovnaká, napríklad výrazne kolíše podľa ročných období

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračný obrázok v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *