Stvrtok 26. novembra. Meniny má Kornel

Popularita sporenia medzi Slovákmi rastie

Slováci prisudzujú sporeniu čoraz väčší význam. Rastie aj suma, ktorú si pravidelne odkladajú. Jedným z dôvodov je pandémia, ktorá im pripomenula, ako doležité je myslieť na horšie časy.

Podľa prieskumu agentúry IMAS pre skupinu Erste až 43 percent Slovákov nad 15 rokov uviedlo, že je pre nich sporenie veľmi dôležité. Medziročne tento podiel narástol až o 12 percentuálnych bodov. Keďže sa prieskum konal v septembri, jednou z možných príčin rastúceho významu sporenia je aj uvedomenie si jeho dôležitosti v dôsledku pandémie.

„Okrem toho sa ďalších 43 percent aspoň čiastočne priklonilo k tomu, že sporenie zohráva významnú úlohu. To nám hovorí, že až 86 percent Slovákov si uvedomuje význam vytvárania si finančnej rezervy, čo je veľmi dobrým signálom,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. Z výsledkov vyplýva, že väčší význam úsporám pripisujú ženy a predovšetkým mladí ľudia do 30 rokov.

Rastúci význam sporenie dokazujú aj európske čísla. Miera úspor v Európe vzrástla v druhom štvrťroku na rekordnú úroveň – 24,6 percenta. V prvom kvartáli to bolo 16,6 percenta. Je za tým nútený pobyt doma bez možnosti míňať, no aj obavy z možnej straty príjmu. Vyplýva to z čísle Eurostatu.

Nesprávna štruktúra úspor

Pohľad na štruktúru úspor naznačuje, že po prvom kroku, ktorým je uvedomenie si dôležitosti sporenia, chýba nadstavba, teda viac vedomostí o možnostiach sporenia. Najčastejšie využívaným produktom Slovákov sú sporiace účty, ktoré vlastnia asi tri štvrtiny z nich. Nasleduje sporenie prostredníctvom životného poistenia, ktoré využíva približne každý druhý človek nad 15 rokov.

Podľa štatistík Národnej banky Slovenska majú domácnosti v bankách uložené 39,3 mld. eur. Priemerné úročenie sa tu pritom pohybuje na úrovni 0,18 percenta. Je to oveľa menej ako inflácia. Tá síce pre pandémiu poklesla, v septembri na 1,4 percenta, stále je to však oveľa viac ako úroky na bankových vkladoch. Pred pandémiou inflácia dosahovala až tri percentá. Domácnostia tak na vkladoch v bankách prerábajú. Ak by malo zhodnotenie minimálne dorovnať tempo rastu cien, je potrebné úspory investovať. Na výber je niekoľko možností, od podielových fondov, cez ETF fondy, až po priamy nákup akcií.

Finančná situácia Slovákov sa zlepšuje

„V priemere si Slováci mesačne dokážu odložiť 113 eur. Približne u pätiny opýtaných vidíme, že bola schopná odkladanú čiastku za posledné roky zvýšiť,“ zdôrazňuje M. Horňák. Títo respondenti najčastejšie ako dôvod uvádzali vyšší príjem domácnosti, prechod z nezamestnanosti do práce alebo jednoducho mohli šetriť viac keďže žiadne väčšie položky, napríklad auto, nenakupovali.

Rovnako pätina opýtaných označila možnosť, že sa ich mesačne usporená suma znížila. Môže však ísť len o dočasný efekt. Okrem vyšších nákladov na život bola totiž jednou z najčastejších príčin pandémia koronavírusu, ktorá mohla mať vplyv na rozpočty domácností.

„V situácii, ktorú zažívame približne od polovice februára, môžu byť príjmy pracovníkov významne ovplyvnené práve cez nárast nezamestnanosti či zmeny pracovného času,“ vysvetľuje analytik. Ak napríklad firma pracuje iba na dve smeny, zamestnanci prichádzajú nielen o odpracované hodiny, ale aj o príplatky za prácu nadčas, v noci či vo sviatok, čo má v niektorých prípadoch aj výraznejší vplyv na výšku vyplatenej mzdy. Len čiastočne vykrývajú tieto výpadky kompenzácie štátu.

Až polovica Slovákov si sporí na dôchodok

Až 97 percent respondentov uviedlo, že si svoje úspory vytvára pre prípad neočakávaných udalostí. Približne tri štvrtiny deklarovali, že účel týchto peňazí je aj na väčšie nákupy či renovácie. Z pohľadu tvorby rezerv ide teda najmä o potrebu financovania jednorazovej vyššej spotreby v budôcnosti. Až polovica ľudí si však odkladá peniaze na starobu. Je to pozitívny jav.

„V budúcnosti čakajú Slovensko, ale aj Európu, veľké demografické výzvy. Populácia starne a počet pracujúcich na jedného dôchodcu podľa projekcií výrazne poklesne. Aj to je dôvod, prečo je potrebné odkladať si na dôchodok aj inou cestou, než sa len spoliehať na štátne dávky,“ upozorňuje M. Horňák. Možností je podľa neho niekoľko, napríklad druhý a tretí pilier, či investičné produkty.

Sebavedomie Slovákov rastie

Slováci sa zároveň čoraz viac cítia istí v otázkach financií. Až 43 percent označilo, že sa cítia dobre informovaní o finančných témach či bankových produktoch. Medziročne tento podiel narástol o štyri percentuálne body. Slováci si vo finančných témach veria. Často však neoprávnene. V prieskume NBS na štyri otázky zamerané na financie správne odpovedalo len 9,6 percenta opýtaných.

„Pre dobré finančné plánovanie je nevyhnutné mať prehľad o svojich financiách a produktoch, ktoré na trhu existujú, aby si každý mohol vybrať tie, ktoré sú pre jeho finančnú situáciu najvýhodnejšie. Vo všeobecnosti sa odporúča mať finančnú rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných platov a voľné finančné zdroje diverzifikovať – teda nedržať ich v jednom nástroji, ale kombinovať rôzne nástroje s rôznym stupňom rizika,“ uzatvára analytik.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial