Streda 21. augusta. Meniny má Jana

Poradcovia klientom: Vaše investičné rozhodnutia sa neriadia len rozumom

Všetci sme zažili zázračnú obnovu cien aktív v dôsledku globálnej finančnej krízy, nesmieme však zabúdať, že v ôsmich rokoch pred finančnou krízou sme videli dva zo štyroch najhorších medvedích trhov za posledných 100 rokov.

V krízových rokoch 2008 až 2009 investori stratili hodnotu aktív v sume približne 15 biliónov dolárov, čím boli zničené kapitálové zisky získané na býčích trhoch v rokoch od 1990 do 2000.

Mnoho investorov bolo týmto vývojom šokovaných, často paralyzovaných ako jeleň v svetlometoch. História však ukazuje, že trhy sú cyklické a ďalší medvedí trh sa opäť objaví; je to len otázkou času. V obdobiach, aké zažívame v posledných desiatich rokoch, všade panuje veľké nadšenie a nikto sa nezaoberá panikou. Je však dôležité zostať ostražitý a neprepadnúť príliš veľkej eufórii.

Prečo dokonalé trhy neexistujú

Pochopiť klienta a jeho myslenie, na základe ktorého robí investičné rozhodnutia, už nie je len “pekné”, ale v tejto novej ére nestabilných trhov sa od finančných profesionálov vyžaduje, aby dokázali diagnostikovať iracionálne správanie a zodpovedajúcim spôsobom poradiť klientom aj z hľadiska behaviorálnej ekonomiky.

Štandardná finančná analýza je navrhnutá tak, aby poskytovala matematicky elegantné vysvetlenia finančných otázok, ktoré sú v skutočnom živote komplikované. Štandardný finančný prístup sa opiera o súbor predpokladov, ktoré zvyčajne zjednodušujú skutočnosť, a to tým, že sú založené na pravidlách toho, ako by sa mali investori správať, no nie na tom, ako sa reálne správajú.

Investori nie sú chladné stroje

Behaviorálne financie sa však na rozdiel od toho snažia identifikovať a poučiť z ľudských psychologických javov pri investovaní. Klasická ekonomická teória zakladá svoje predpoklady na idealizovanom finančnom správaní, behaviorálne financie naopak – na odpozorovanom správaní investorov.

Existuje všeobecné presvedčenie, ktoré sa datuje k prelomu 19. storočia, že trhy sú “dokonalé”. Dokonalosťou sa myslí to, že na burzách, na ktorých participujú dobre informovaní investori, budú cenné papiere primerane oceňované a budú taktiež odrážať všetky dostupné informácie.

Homo economicus

Základný problém hypotézy efektivných trhov je, že by nemalo byť možné, aby informácie alebo nekompromisná analýza mohli viesť k prekonaniu vybraného benchmarku. Efektívny trh možno definovať ako trh, v ktorom veľké množstvo (racionálnych) investorov koná s cieľom maximalizovať zisk. Kľúčovým predpokladom je, že príslušné informácie sú voľne dostupné pre všetkých účastníkov trhu.

Výsledkom tohto súťaženia by mal byť trh, v ktorom ceny jednotlivých cenných papierov kedykoľvek zahŕňajú celkové vplyvy všetkých informácií- vrátane informácií o udalostiach, ktoré už nastali, ako aj udalostí, ktoré trh a investori očakávajú v budúcnosti. To znamená, že  hodnota cenného papiera by mala v každom momente zodpovedať skutočnej hodnote daného aktíva.

Ďalšou dôležitou súčasťou štandardnej finančnej teórie je “homo economicus”, alebo ekonomicky racionálny človek, ktorý robí za každých okolností racionálne ekonomické rozhodnutia. Homo economicus je jednoduchý model ľudského ekonomického správania, ktorý predpokladá princípy perfektnej racionality, osobného záujmu a informácií, ktoré riadia “ekonomické” správanie. Dokonalá racionalita predpokladá, že ľudia sú racionálni myslitelia a majú schopnosť rozumieť a taktiež konať prospešné úsudky za všetkých okolností.

Emócie v prvom rade

Racionalita však nie je jediným hnacím motorom ľudského správania. V skutočnosti sa mnohí psychológovia domnievajú, že ľudský intelekt je v podstate podriadený ľudským emóciám ako láska, nenávisť, potešenie, bolesť, a v spojitosti s investovaním hlavne strachu a chamtivosti, Hovoria, že používame svoj intelekt iba na dosiahnutie alebo zabránenie emocionálnym výsledkom.

Dokonalé informácie predpokladajú, že ľudia majú dokonalé alebo takmer dokonalé informácie o určitých témach. Je však nemožné, aby každý z nás disponoval perfektnou znalosťou každého predmetu resp. odvetvia. Vo svete investovania je to nekonečný proces vzdelávania a informácii, a ani tí najúspešnejší investori neovládaju všetky disciplíny.

Prečo teda klasická ekonomická teória v praxi úplne nefunguje ? Je to dané kognitívnymi a emocionálnymi odchýlkami v našom správaní, ktoré následne spôsobujú iracionálne rozhodnutia. Pochopiť rozdiel medzi kognitívnymi a emocionálnymi odchýlkami je dôležité, pretože je rozdiel poradiť emocionálne zaujatému klientovi ako kognitívne zaujatému.

Z čoho vznikajú odchýlky

Kognitívne odchýlky sú základné štatistické chyby, chybné spracovanie informácií alebo chyby v pamäti, ktoré sú spoločné pre všetky ľudské bytosti. Sú to “slepé škvrny” resp. skreslenia ľudskej mysli. Tieto kognitívne javy nevyplývajú z emocionálnej alebo intelektuálnej predispozície k určitým rozhodnutiam, ale skôr z podvedomých mentálnych postupov na spracovanie informácií. Keďže tieto kognitívne predsudky vychádzajú z chybného uvažovania, lepšie a presné informácie resp. poradenstvo ich často môžu napraviť.

Na opačnej strane tu máme emocionálne odchýlky, ktoré vznikajú spontánne a nie vedomým úsilím. Emócie sú fyzické prejavy – často nedobrovoľné, súvisiace s pocitmi, vnímaním alebo presvedčeniami. Aj investori niekedy (resp. často) robia emocionálne zaujaté investičné rozhodnutia a nerozhodujú sa úplne racionálne. Tieto odchýlky je ťažké napraviť, keďže prichádzajú z impulzov resp. intuície, a nie z vedomých výpočtov.

Skúsení finanční profesionáli vedia, že ich pridaná hodnota pre klientov spočíva pri vytváraní a navrhovaní finančných cieľov a zohľadnení psychológie a emócií, ktoré sú základom rozhodnutí klientov. Tieto poznatky dokážu pomôcť aj pri prehĺbení väzby s klientom, čo prináša lepší investičný výsledok a taktiež lepší klientsky vzťah.

Autor je obchodný riaditeľ spoločnosti C-Quadrat

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *