Stvrtok 21. február. Meniny má Eleonóra

Môže postihnúť pád čínskych trhov i slovenskú ekonomiku?

V ostatných siedmych dňoch sa na finančnom trhu strhla veľká mela kvôli pádu akcií a cien ropy. Spúšťačom bolo  zverejnenie predstihového ukazovateľa výkonu čínskej ekonomiky PMI. Poďme sa však bližšie pozrieť na jednotlivé popísané väzby. Pokúsime sa nájsť odpoveď na niektoré zásadné otázky.

Spomaľuje čínska ekonomika?

Stručná odpoveď: Áno, čínska ekonomika spomaľuje, no nieje to nič dramatické a deje sa to už dlhší čas. Ekonomika Číny má za sebou dlhé obdobie silných rastov, ktoré však nie sú stabilné. Od roku 2012 sa postupne znižujú a s tým ako ekonomika dobieha západné úrovne, bude rast prirodzene spomaľovať. Existujú však obavy, že sa v ekonomike vytvorili vážne problémy a čaká sa kedy vyjdú na povrch. Medzi najvážnejšie obavy patrí realitný sektor, v ktorom sa urobilo množstvo investícií, ktoré nemajú reálne uplatnenie (mestské časti či nákupné centrá bez ľudí a pod.) a teda ich splácanie je otázne. Posúdiť veľkosť tohto problému sa necítime dosť kompetentní.

rast-hdp-ciny

Čo však vieme povedať je, že krátkodobé mesačné indikátory už dlhšiu dobu ukazujú na spomalenie ekonomiky. Spomalenie Číny bolo citeľné už v prvej časti roka, aj keď na výkone Nemecka to nebolo vidieť. Viac znepokojivý je pokles predaja automobilov, ktorý býva predzvesťou celkového spomalenia ekonomiky. Napriek uvedeným náznakom zmeny si však nemyslíme, že ide o niečo dramatické. Aj rast okolo šiestich percent je stále solídny a pokles investičnej aktivity môže Číne v strednodobom horizonte len pomôcť. Vývoj mesačných ukazovateľov indikujúcich vývoj v celkovej ekonomike budeme naďalej pozorne sledovať.

Juan oslabil o 4%

Čínska centrálna banka 11. augusta zmenila spôsob fixovania čínskej meny renmimbi v prospech väčšej reflexie trhovej úrovne. Tým de facto dovolila väčšie pohyby meny, ktoré viedli k celkovému oslabeniu čínskeho juanu o štyri percentá voči USD. Bol to pomerne odvážny krok inak konzervatívnej centrálnej banky. Čínska mena je v ostatných troch rokoch v podstate naviazaná na americký dolár. 

Ten však behom roka viditeľne posilnil voči iným svetovým menám, napríklad voči euru takmer o 19 percent. Preto čínsky juan posilnil voči košu mien svojich obchodných partnerov o vyše desať percent. Oslabenie voči USD o štyri percentá len čiastočne stlmilo toto posilnenie. Aj Medzinárodný menový fond vo svojej správe z júla odporučil Číne väčšiu flexibilitu pri určovaní kurzu svojej meny.

Ak áno, ktorá krajina tím bude najviac zasiahnutá?

Čínska ekonomika je druhá a keď zoberieme eurozónu ako jeden „štát“ tak tretia najväčšia ekonomika sveta. Rebríčku zatiaľ jasne dominujú USA, no svoje prvenstvo si udržujú zatiaľ len vďaka veľmi vysokej úrovni HDP na obyvateľa. Čínske HDP na obyvateľa dosahuje len 14 percent úrovne USA, no v prospech Číny hovorí počet obyvateľov – 1,4 miliardy vs. 310 miliónov. Preto je jasné, že pokiaľ rast Číny bude ďalej pokračovať (aj keď nižším tempom), tak skôr či neskôr bude práve ona najväčšou ekonomiku sveta.

Tretia najväčšia ekonomika sveta má teoreticky veľký potenciál ovplyvňovať hospodárky rast aj v iných častiach sveta. Dopad vnútroštátneho vývoja na iné krajiny je však určený objemom zahraničného obchodu Číny. Všeobecná predstava, že čínska ekonomika je hlavne o montáži zariadení pre západné ekonomiky, je klamlivá. Pravdou je, že ekonomika Číny je najmä o investíciách a spotrebe. Podiel zahraničného obchodu na HDP je nízky a od roku 2005 stále klesá. Podiel importu na HDP bol v roku 2014 na úrovni 19 percent HDP a preto aj dopad spomaľujúcej Číny na svetové hospodárstvo nebude taký veľký ako by naznačovala veľkosť ekonomiky

Najväčší obchodní partneri Číny sú Južná Kórea, Japonsko a USA. Pokiaľ by naozaj došlo k vážnym problémom v Číne a následne k utlmeniu dovozu spotrebných tovarov a nerastných surovín, tak by boli postihnuté spomínané krajiny, no v prípade vyspelých krajín ako Nemecko či USA by nemalo ísť o závažný problém. Z tovarového pohľadu sa do Číny dovážajú prevažne nerastné suroviny ako ropa a železná ruda.

A čo Slovensko?

Slovenský export do Číny tvorí podľa údajov Štatistického úradu SR asi dve percentá celkového exportu. Z tovarového pohľadu gro exportu tvoria automobily. Ich export do Číny za prvých päť mesiacov klesol o pätinu, no pokles zaznamenali už aj minulý rok. Preto nejde o žiadny náhly pokles v exporte, skôr o dlhší trend. V prípade vážnejších problémov Číny budeme cítiť negatívny vplyv nepriamo cez Nemecko.

export-sr-do-ciny

Je pád čínskych akcií opodstatnený a môže stiahnuť nadol aj iné akciové trhy?

Stručná odpoveď: čínsky akciový index dlhodobo vôbec nekopíruje vývoj čínskej ekonomiky a jeho vývoj teda nehovorí nič o čínskej ekonomike. Preto by nemal mať z racionálnych dôvodov vplyv na ostatné svetové akciové indexy.

Čínsky akciový index sa dlhodobo správa veľmi zvláštne a nekopíruje mimoriadne dynamický výkon čínskej ekonomiky. Od roku 2002 po rok 2006 bol index v podstate  na rovnakej úrovni s mierne klesajúcim trendom.

Potom začal index raketovo rásť v auguste 2006 a vytvorila sa veľká bublina, ktorá do októbra 2008 spadla. Počas tohto „vianočného stromčeka“ akcie narástli o 260 percent a následne spadli na pôvodnú hodnotu. Od roku 2009 index opäť skôr klesal. Nová bublina sa začala tvoriť v lete 2014 a bolo len otázkou času kedy začne padať. Piatkové zverejnenie predstihového ukazovateľa PMI bolo v podstate len psychologickým spúšťačom na vypustenie bubliny.

Od roku 2000 čínska ekonomika narástla na štvornásobok svojej reálnej úrovne a nominálne ešte viac. Pokiaľ by spomínaný index kopíroval výkon ekonomiky, tak by za uvedené obdobie mal narásť aspoň o štvornásobok a mali by sme vidieť rastúcu úroveň indexu. Myslíme si, že hlavne čínska ekonomika samotná ako jeden z veľkých spotrebiteľov pre výrobky a služby svetových firiem, má a bude mať vplyv na svetové akciové indexy.

cinsky-akciovy-index

Čínsky  akciový index, pokiaľ nebude mať lepší vzťah s ekonomikou Číny, zostane len akýmsi lakmusovým papierikom diania v Číne s náchylnosťou na veľké krátkodobé výkyvy.

Ohrozuje pád čínskych akcií úspory v 2. dôchodkovom pilieri?

Stručná odpoveď: Nie priamo. Čínske akcie nie sú priamo nakúpené v žiadnom dôchodkovom fonde. Indexové fondy, čo sú čisto akciové fondy, obsahujú buď iba európske akcie alebo svetové akcie vyspelých ekonomík (50% USA, európske, atď.). Prepad (a ani rast) čínskeho akciového trhu teda nemá priamy vplyv na výkonnosť týchto fondov. Čo však má vplyv je reakcia cien amerických a európskych akcií firiem na spomaľujúcu čínsku ekonomiku skrz potenciálne spomaľujúci odbyt výrobkov. Tieto podniky však zatiaľ nehovoria o výraznom spomalení odbytu svojich výrobkov v Číne. Na cenu týchto akcií pozitívne vyplýva najmä pokračujúci silný rast v USA.

Autori sú analytici Tatra banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *