Sobota 23. septembra. Meniny má Zdenka

Potvrdené: Slováci sú šporovlivý národ

Obyvatelia Slovenska si podľa prieskumu dokážu mesačne odložiť 96 eur, čo je po Rakúsku najviac z okolitých krajín. Je to viac ako vlani a zároveň by si Slováci v budúcom roku radi odložili viac. Žiaľ opäť sa potvrdila konzervatívnosť pri forme sporenia. Až tretina Slovákov si hotovosť odkladá doma.

Takmer sto eur mesačne. Toľko si dokáže odložiť priemerný Slovák. Ak by sme nepočítali s Rakúšanmi, ktorí si odložia približne dvakrát toľko (188 eur), boli by sme jasnými šampiónmi nášho regiónu. Medzi Slovákmi však vidno veľké rozdiely. Každý štvrtý si totiž nedokáže odložiť viac ako 20 eur. 28 % respondentov však sporí viac ako sto eur mesačne a práve tí zvyšujú priemer.

Pred ostatnými krajinami strednej a východnej Európy máme výrazný náskok. Tretí v poradí, Česi, si totiž ušetria mesačne v prepočte „len“
75 eur. Medziročne ide o veľký skok, keďže Slováci dokázali usporiť o šesť eur viac a naši západní susedia, naopak, usporili o tú istú sumu menej.

mesacne-uspory „Príjem slovenských domácností je vyšší a môže za to lepší vývoj trhu práce v tomto roku. Znížila sa miera nezamestnanosti, takže viac ľudí dostáva mzdu. Zároveň sa v prvom polroku tohto roka zvýšili mzdy, medziročne približne o 4,5 percenta. V predošlých rokoch bol nominálny rast miezd asi o polovicu pomalší. Časť z týchto dodatočných príjmov ľudia minuli, po dlhšom čase tak spotreba opäť stúpa. Zároveň si však ľudia dokážu aj viac usporiť,“  povedala Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.

Výrazný je aj odstup ďalších susedov. Nad hranicu 50 eur mesačne sa totiž dostali len Chorváti, kým Maďari, Rumuni a Srbi zaostávajú. Do úvahy treba brať aj rozdiely v priemerných platoch v jednotlivých krajinách. Tie sú napríklad v Rakúsku viac ako šesťnásobné v porovnaní s Rumunskom,“ dodáva Muchová.

Takmer každý Slovák sporí najmä preto, aby si vytvoril dostatočnú rezervu pre prípad núdze. V prieskume sa takto vyjadrilo až 95 percent opýtaných. Slováci si však nesporia len pre jeden dôvod. Polovica respondentov si šetrí na penziu, či skorší odchod do dôchodku alebo na zdravotnú starostlivosť. Dve tretiny Slovákov si odkladajú peniaze na budúce nákupy či na rekonštrukciu svojho bývania. Na dovolenku si pravidelne sporí len 29 percent opýtaných.

Dlhodobo najobľúbenejším sporiacim produktom Slovákov sú sporiace účty, obľubuje ich viac ako polovica opýtaných. Takmer každý druhý respondent sporí prostredníctvom životného a kapitálového poistenia. „Pod matrac“ či v domácom trezore sporí 35 percent Slovákov. Oproti minulému roku ich počet mierne narástol, konkrétne o dve percentá. Doma sporí už dlhodobo približne tretina opýtaných.  Novým trendom je investovanie peňazí do nehnuteľností – šestina opýtaných, či do zlata a iných drahých kovov – osem percent respondentov.

forma-sporenia Slováci majú radi najmä tradičné produkty. Vyplýva to aj z dôvodov, podľa ktorých si vyberajú produkty. Najdôležitejšia je totiž okamžitá dostupnosť k peniazom (55 percent opýtaných to uviedla ako prvé kritérium). Až potom nasleduje nízke riziko, zrozumiteľnosť produktu či vyššia výnosnosť.

S tradičným prístupom súvisí aj vzťah Slovákov k investíciám do dlhopisov, akcií či do fondov. Ten je zväčša neutrálny, pozitívne ich vníma len pätina Slovákov. Slováci si takéto produkty nevyberajú najmä kvôli tomu, že im neveria, majú s nimi zlú skúsenosť, či im vôbec nerozumejú.

Pravidelné sporenie je pre mňa dôležité. V prieskume sa takto vyjadrilo až 71 percent opýtaných Slovákov. V regióne je to však po Čechoch (69 percent) druhé najnižšie číslo. Vedú Maďari (87 percent) a Rumuni (81 percent).

Zaujímavosťou je, že na Slovensku je sporenie dôležitejšie pre ženy ako pre mužov. No tí si dokážu odložiť viac. Priemerný slovenský muž si totiž usporí mesačne až 107 eur (každý piaty dokonca viac ako 200 eur), kým priemerná žena 85 eur.

Až dve pätiny Slovákov predpokladá, že úrokové sadzby sporiacich či investičných produktov sa v najbližších piatich rokoch nezmenia. A 30 percent opýtaných dokonca očakáva pokles úrokov. Slováci si však z toho podľa všetkého veľkú hlavu nerobia. Len pätina z nich uvažuje o tom, ako dosiahnuť výnosy vyššie ako inflácia. A tí plánujú investovať do nehnuteľností, do akcií, fondov, dlhopisov či sporiť na termínovaných alebo na sporiacich účtoch.

O prieskume: 

Prieskum zrealizovala pre Slovenskú sporiteľňu spoločnosť IMAS International počas septembra 2014 prostredníctvom telefonických rozhovorov na celkovej vzorke 501 respondentov vo veku nad 15 rokov. Výsledky poukazujú taktiež na vývoj rovnakého prieskumu z rokov 2011 až 2013.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *