Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Povedie nová grécka vláda krajinu smerom z eurozóny?

Politická neistota, náročné rokovania s veriteľmi, ťažkosti s platením verejného dlhu, ale aj možné vyústenie vývoja Grécka v jeho odchod z eurozóny. To sú hlavné riziká, ktorým Grécko čelí.

Najnovšie víťazstvo ľavicovej strany Syriza v gréckych parlamentných voľbách totiž nielenže poslalo výnosy desaťročných gréckych dlhopisov nad desať percent, ale zreálnilo riziká pre krajinu aj Európu, vrátane odchodu Grécka z eurozóny. Podľa spoločnosti Coface zaoberajúcej sa ohodnocovaním kreditného rizika, hrozia krajine štyri možné nebezpečenstvá.

bondy-eurozony

Zacyklené v neistote

 „Prvým rizikom je, že krajina vstúpila do obdobia politickej neistoty. Syriza má podporu strany Nezávislí Gréci. No táto populistická pravicová strana má len veľmi málo spoločných bodov s programom Syrizy. Nový premiér sa pritom bude musieť snažiť získať parlamentnú väčšinu na voľbu nového prezidenta,“ konštatuje analytik Coface Jean-Louis Daudier.

Syriza presadzuje zrušenie úsporných opatrení a odpísanie väčšiny verejného dlhu. Jej program je postavený na viacerých pilieroch, ako zastavenie humanitárnej krízy sociálnou politikou, znovu naštartovanie ekonomiky a podpory daňovej spravodlivosti, nastavenie národného plánu na podporu zamestnanosti, transformovanie politického systému na prehĺbenie demokracie. „Kým náklady na tento plán odhaduje Syriza na 11,4 miliardy eur, čo je šesť percent HDP, ministerstvo financií hovorí o viac ako dvojnásobnej čiastke, teda 27,2 miliardy eur, čo je 14 percent HDP,“ spresňuje Daudier. Syriza sa už zaviazala zvýšiť minimálnu mzdu, reštrukturalizovať súkromné dlhy v bankách, ustúpiť v reformách na trhu práce a zvýšiť financovanie zo strany štátu.

Účet príde už tento rok

Druhým rizikom je neistota ohľadom výsledkov rozhovorov Syrizy s medzinárodnými veriteľmi. „Rozhovory budú ťažké a časovo náročné, hoci Syriza pravdepodobne bude nútená zjemniť svoj postoj,“ hovorí J. L. Daudier. „Európska komisia je pripravená znovunastaviť splátkový kalendár, no určite nepôjde o rozsiahle odpisy, ktoré budú musieť nakoniec znášať európski daňoví poplatníci,“ podotýka. Medzinárodní veritelia sú podľa neho pripravení po rokovaniach schváliť menej záväzný program podpory (pokiaľ ide o podmienky) ako je ten súčasný, no sú proti zmene politiky reforiem.

„Splácanie verejného dlhu môže byť tiež problematické, kým sa nedosiahne dohoda s oficiálnymi veriteľmi. Napriek zosekaniu dlhov súkromnej sfére v marci 2012 a tomu, že krajiny eurozóny v ostatných rokoch súhlasili so značným znížením úrokových platieb a predĺžení splátok, vládny dlh zostáva neudržateľný (v súčasnosti predstavuje 175 percent HDP),“ upozorňuje J. L. Daudier.

Haircut by malo vykompenzovať zvýšenie dlhu voči veriteľom z verejného sektora. Aj preto krajiny eurozóny (či už priamo alebo prostredníctvom EFSF), MMF a ECB v súčasnosti držia takmer 80 percent gréckeho vládneho dlhu. Tento dlh sa bude ťažko v nasledujúcich rokoch znižovať ako podiel na HDP kvôli nedostatočnému ekonomickému rastu krajiny a ťažkostiam v pokračovaní primárneho rozpočtového prebytku.

Skutočné dlhové bremeno zvyšuje aj inflácia. „Pre Grécko je nevyhnutné, aby dostávalo naďalej finančnú podporu. Inak nebude schopné splatiť tento rok 16 miliárd eur za dlhopisy a pôžičky,“ naznačuje Daudier. Ďalší vrchol bude zdolávať v roku 2019, kedy má splatiť 13,6 miliardy eur. Úrokové platby, ktorých splatnosť Grécku krajiny eurozóny odložili, treba splatiť v roku 2023. 

Kedy by nastal „grexit“

„Najhorší scenár by bol, ak by bolo Grécko donútené vystúpiť z eurozóny. Hoci európske zmluvy nepočítajú s možnosťou odchodu štátu z eurozóny, môže sa tak stať. Ak Syriza nepristúpi k žiadnym ústupkom, eurozóna môže zvážiť prerušenie akejkoľvek finančnej pomoci a ECB zastaví pôžičky bankám. V dôsledku prudkého zníženia hotovosti nebude mať grécka vláda inú možnosť, ako začať tlačiť drachmy. Čo bude de facto znamenať odchod Grécka z eurozóny. Tento scenár sa však nateraz javí ako nepravdepodobný, pretože by bol prekážkou pre eurozónu a vytvoril by sa nebezpečný precedens,“ upozorňuje analytik Coface Jean-Louis Daudier.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *