Pondelok 18. novembra. Meniny má Eugen

Prechod zo živnosti na SROčku: Aký je postup a čo zvážiť pred rozhodnutím?

Dane Peter Furmanik ml. 27.04.2012 | 00:10 1 Komentár

Prechod zo živnosti na podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným, kde je ten istý podnikateľ jediným spoločníkom – teda majiteľom – je bežnou praxou najmä z dôvodu optimalizácie daní a odvodov. Mnohokrát je príčinou aj rast firmy a jej projektov či lepšie znejúce meno. Založenie eseročky však netrvá deň a samotní podnikatelia z praxe nemajú často dostatok informácií o tom, čo ich čaká. Vysvetlíme si, čo to obnáša.

SRO nie je jednoduchá živnosť

Prvý fakt, ktorý by si mal budúci „vlastník“ SRO uvedomiť je, že v porovnaní s agendou živnostníka ho čaká o niečo väčšia „kopa“ povinností. SRO je právnickou osobou, ktorú okrem živnostenského registra eviduje predovšetkým obchodný register. Z toho vyplývajú povinnosti, napríklad každoročné odovzdávanie účtovnej závierky do zbierky listín, ktorú od roku 2013 nahradí register účtovných závierok. SRO musí raz do roka – minimálne „naoko“- uskutočniť valné zhromaždenie. Nespomenúť sa nedá ani rozsiahlejšie účtovníctvo – viac o ňom nižšie v texte.

Založenie SRO si vyžaduje čas a peniaze

Ohlásenie živnosti na živnostenskom úrade stojí len 5 EUR za každý jeden predmet činnosti živnostníka. Žiadne iné administratívne náklady s tým spojené nie sú. Pri zakladaní SRO je ohlásenie len jedným z prvých krokov a slabším úvodom – totiž aj právnická osoba, akou SRO je, musí mať ako základ svojho podnikania vydané živnostenské oprávnenia. Na základe nich potom firma, právnik či notár skompletizujú dokumentáciu, potrebnú k samotnému zápisu SRO do Obchodného registra.

Tento postup trvá nejaký čas a samozrejme si vyžaduje aj určité náklady:

  • Vyžiadanie si živnostenských oprávnení 5 EUR za každý predmet činnosti max. 1 týždeň
  • Práca firmy či odborníka zakladajúceho SRO vrátane notárskych poplatkov za overenie – individuálne*
  • Zapísanie SRO do obchodného registra – klasicky 1 týždeň 331 EUR
  • Zapísanie SRO do obchodného registra s využitím elektronického podpisu – 3 týždne 165,50 EUR

*Najjednoduchším riešením založenia SRO je zverenie celého procesu notárovi či niektorej z množstva firiem, špecializujúcich sa na zakladanie SROčiek. Ceny sa líšia v závislosti od spôsobu podania návrhu do ORSR (klasický vs. elektronicky) či iných faktorov – pohybujú sa od 250 do 550 EUR.

„Ready-made“ spoločnosť ušetrí, no môže znamenať aj riziko

Možnosťou, ako ušetriť, prípadne si celý proces zjednodušiť, je podnikať prostredníctvom SRO, ktorá už existuje – bola teda založená už dávnejšie niekým iným. Na „trhu“ spoločností je veľa firiem, ktoré ich majitelia už nepotrebujú, pretože ukončili podnikanie alebo spoločnosti doslúžili svojmu účelu. Preberajúci majiteľ SRO tak Obchodnému registru zaplatí nižší poplatok za zmenu údajov (názov, sídlo, spoločník, konateľ) vo výške 66 EUR, prípadne ho čosi stoja aj nové predmety činnosti, ak mu pôvodné nevyhovujú.

Tieto zmeny však nezaberú o nič menej času než založenie novej SRO. Rizikom môže byť neznalosť danej SRO – teda či sa na ňu neviažu nejaké skryté dlhy, súdne spory či iné hrozby, prípadne zlé meno a celkovo zlá minulosť. Firmy zakladajúce eseročky ponúkajú aj „čisté“ SROčky“, teda údajne založené len za účelom ďalšie predaja.

Prečítajte si

Novozaloženú SRO neminie registrácia na daňovom úrade

Úspešne zapísaná SRO je potrebné do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia zaregistrovať na daňovom úrade, čo vo väčšine prípadov zariadi živnostenský úrad prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Ide však len o základnú registráciu pre daň z príjmov. Ak sa chce SRO stať platiteľom DPH či zamestnávať zamestnancov, musí sa pre príslušné dane zaregistrovať sám. Čo platí aj o ďalších úradoch – zamestnávateia sa musia registrovať na Sociálnej poisťovni či v príslušných zdravotných poisťovniach zamestnancov.

Sídlo eseročky: Vlastná nehnuteľnosť alebo virtuálne sídlo

V prípade živnosti je podstatným trvalé bydlisko živnostníka, ktoré sa vo väčšine prípadov stáva miestom podnikania. SRO musí mať svoje sídlo zdokumentované kvalitnejšie. Najjednoduchšou cestou je, ak SRO vlastní nehnuteľnosť respektíve ak je vlastníkom nehnuteľnosti ako súkromná osoba spoločník SRO. V opačnom prípade – teda ak má sídlo prenajaté, prípadne ho nepotrebuje vôbec – je potrebné získať súhlas vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej oficiálne sídlo SRO bude.

Ak spoločník SRO reálne sídlo nepotrebuje, do úvahy pripadá aj virtuálne sídlo. Firmy poskytujúce túto službu, dokážu za mesačný poplatok zariadiť aj preberanie či preposielanie pošty či krátkodobý prenájom priestorov na rokovania a školenia. „Šteklivou“ výzvou pre našinca v dobe hrozieb zvyšovania daní či platenia dane z príjmov z podielov na zisku je aj virtuálne sídlo SROčky na Cypre či v iných daňových rajoch.

Účtovníctvo SRO je drahšie a prácnejšie

Živnostníci často využívajú paušálne výdavky ako spôsob ako ušetriť na prácnosti či nákladoch za účtovníctvo. Drahšie a prácnejšie to majú tí, ktorí musia či chcú viesť regulérne účtovníctvo so skutočnými výdavkami, v prípade živnostníkov ide väčšinou o jednoduché účtovníctvo. Paušálne výdavky SRO využiť nemôže, ostáva jej teda viesť účtovníctvo a to podvojné. Vedenie účtovníctva pre SRO je štandadne dvakrát drahšie než účtovníctvo živnostníka.

Spôsobuje to automatické navýšenie počtu položiek ako aj vyššia cena za každú jednu položku. Tá sa pohybuje okolo 1 eura za položku, účtovníci si však fixne berú minimálne 100–120 EUR mesačne (bez započítania nákladov za prípadné spracovanie miezd). Náklady na účtovníctvo zvyšuje aj každoročná prácna účtovná závierka, ktorá je často účtovná ako trinásty mesačný paušál – jej spracovanie stojí približne toľko, koľko jeden štandardný mesiac v roku.

Dane a odvody v SRO: Výhody aj nevýhody

Dôležitou informáciou pre živnostníka je už spomenutý fakt, že SRO nemôže používať paušálne výdavky. Ak teda nemá reálne náklady vo výške 40%-ných paušálnych či dokonca vyššie, jeho daň z príjmov za konci roka môže byť vyššia, než na akú bol zvyknutý.

Na druhej strane spoločník SRO, ktorý nie je vo svojej firme zamestnancom či nepoberá za funkciu konateľa odmenu, neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. Zdravotné poistenie si však ako každá fyzická osoba v SR platiť musí. Z podielu na zisku, ktorý si po skončení roka „odklepne“ na vyplatenie, však dodatočne zaplatí ďalšie zdravotné odvody.

Prevod majetku a zmlúv

Prechod zo živnosti na SRO je zmenou firmy na inú firmu. Akékoľvek zmluvné vzťahy pôvodnej firmy je preto potrebné previesť na novozaloženú SRO. Ide napr. o lízingové zmluvy, zmluvy internetových či telefonických operátorov a všetky prípadné dodávateľské a odberateľské zmluvy. Zabudnúť netreba ani na účet v banke. 

Jednorazový pracovný nápor čaká aj účtovníka s prevodom prípadného majetku pôvodnej firmy. Hmotný a nehmotný majetok je totiž potrebné správne vyradiť pre účely odpisov a dane z príjmov a v novej firme zas rovnako správne zaradiť a nastaviť. V prípade rozsiahlejšieho majetku hrozí pri tomto procese vyššie riziko odborných chýb vyčísliteľných v eurách, jednou z možností je preto využiť nákladnejšie služby daňového poradcu.

Vyberanie peňazí z SRO – nie je to až také jednoduché

Živnostník podniká ako fyzická osoba. Peniaze na svojom bankovom účte či v hotovosti môže kedykoľvek použiť aj na súkromné účely. Spoločník v jednoosobovej SRO však disponuje len s peniazmi firmy. Legálne si môže vyplatiť len podiel na zisku, a to až po skončení roka, v ktorom tento zisk dosiahol. V prípade, že zamestná samého seba ako fyzickú osobu, si môže každý mesiac vyplatiť mzdu – tá však podlieha odvodom na strane zamestnanca i zamestnávateľa.

Spoločník však môže potrebovať peniaze v iných časoch či pravidelnejšie, než je to možné spomenutými cestami. V praxi sa preto vyskytujú akési neoficiálne či pololegálne spôsoby používania peňazí SRO na súkromné účely spoločníka. Skresľujú však účtovníctvo a zvyšujú jeho prácnosť.

Návrat k živnosti?

Pôvodnú živnosť si podnikateľ môže ponechať, úplne zrušiť alebo iba pozastaviť. Fungujúca živnosť má význam v prípade, ak ju chce podnikateľ používať na iné činnosti než SRO. Hlavným dôvodom prechodu na jednosobovú SRO však býva vyhnutie sa odvodom, preto sa pôvodná živnosť často ruší alebo dočasne pozastavuje. Pri prerušení živnosti nemusí živnostník platiť odvody. Po prípadnom opätovnom obnovení živnosti však platí odvody už od prvého dňa – na tento fakt si treba dávať pozor pri určení dátumu, do ktorého živnosť je prerušená. V daný deň totiž živnosť znova automaticky začne – aj s odvodmi.

Zvážte, či to stojí za to

Založenie, správa a podnikanie formou SRO je určite zložitejšie, prácnejšie či nákladnejšie ako podnikanie formou živnosti. Účelom článku nebolo v žiadnom prípade odradiť potenciálnych záujemcov o SRO, ale skôr pripraviť na možné komplikácie či aspoň v základnej miere odborne „podkuť“. Pri vzťahu s právom, štátom a daňami platí totiž určite pravidlo „radšej viackrát meraj a raz rež.“

Ilustračné foto: sxc.hu.

Prerozdeľuje štát vaše dane efektívne?

View Results

Loading ... Loading ...

Jedna odpoveď na “Prechod zo živnosti na SROčku: Aký je postup a čo zvážiť pred rozhodnutím?”

  1. Elena Sirotiaková píše:

    Zaviedla by som daň z obratu na ekonomickú činnosť, ktorá bola v minulosti. Zamestnancom do priemernej mzdy nulové dane.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *