Sobota 22. septembra. Meniny má Móric

Prečo Slováci dlžia menej ako Európania

Banky Peter Apolen 25.07.2013 | 00:00 0 Komentárov

Slováci sú pri zadlžovaní striedmi. V európskom porovnaní patria pri bankových úveroch medzi opatrné krajiny. Dôvodom je mentalita, krátky čas od kedy sú bankové úverov prístupne a aj opatrnosť v čase ekonomickej neistoty. Úvery tak predstavujú potenciál na rozvoj. Bude to však beh na dlhé trate.

O tom, či má národ väčší sklon k požičiavaniu si peňazí alebo naopak k ich šetreniu, vypovedá ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru úvery a vklady domácností. Na Slovensku je tento pomer na úrovni 0,72. Inak povedané, na sto eur vložených slovenskou domácnosťou v banke pripadá požičaných 72 EUR.

Nižší objem úverov ako vkladov aktuálne evidujú dve tretiny ekonomík EÚ. Najnižší pomer majú Bulhari a Malťania, po 0,52. Ľudia v týchto krajinách tak majú v bankách uložených takmer dvakrát toľko peňazí, ako majú z bánk napožičiavaných.

Naopak, život na dlh najviac vonia ľuďom vo Švédsku, kde na uložených sto eur pripadá až 217 EUR požičaných. Výrazne viac požičané ako usporené majú ale aj Lotyši, u ktorých tento pomer dosahuje úroveň 1,49.

Opatrní Slováci

Podľa aktuálnych údajov Európskej centrálnej banky má Slovák z banky požičaných v priemere 3 585 EUR. Menej banke dlžia v prepočte na hlavu obyvatelia šiestich ekonomík EÚ. Len niečo cez tisíc eur dlhujú svojim bankám v prepočte na obyvateľa Rumuni a Bulhari. Dlh človeka zo susedného Maďarska, ale i vzdialenejšej Litvy, predstavuje v priemere menej ako 2 500 EUR.

Naopak, najväčšími dlžníkmi v únii sú Luxemburčania. V tejto krajine na jednu hlavu pripadá úver z banky v objeme 67 220 EUR. Luxemburčania v priemere dlžia banke takmer dvakrát toľko, ako druhí najväčší bankoví dlžníci, ktorými sú Švédi. Viac ako 20 000 EUR má ale z banky požičaných aj priemerný obyvateľ Cypru, Holandska, Írska, Británie a Fínska.

Zahraničné úložky v Luxembursku a na Cypre

Podobné je rozloženie krajín i z pohľadu vkladov. Slovák má v banke uložených v priemere 5 008 EUR. Najmenej majú na účtoch v bankách Rumuni – 1 338 EUR na jedného obyvateľa. Priemerné úspory Lotyšov, Bulharov, Maďarov a Litovčanov  sa pohybujú v rozpätí 2 000 až 3 000 EUR. Naopak, najväčšie úspory na obyvateľa dosiahlo rovnako ako pri úveroch Luxembursko – 87 145 EUR. Zrejme aj vďaka veľkému podielu finančných prostriedkov zo zahraničia bol druhý najväčší objem vkladov v prepočte na obyvateľa evidovaný na Cypre, kde presahoval úroveň 31 000 EUR.

Historické dôvody

Dôvodom na relatívne nízke zadlženie je niekoľko. „Naučili sme sa žiť v skromnosti, dovoliť si len to, na čo reálne máme a zaopatriť rodinu aj pri nízkom príjme,“ uvádza mentálne zábrany zadlžovania Slovákov hovorkyňa Tatra Banky Marína Smoková. „Úroveň a tempo zadlžovania či sporenia nepochybne súvisia nielen s historickým vývojom bankovníctva, ale aj so životnou úrovňou danej ekonomiky,“ pridáva ekonomické príčiny analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

Analytici sa zhodujú, že veľký vplyv má krátky čas, kedy občania Slovenska reálne mohli začať využívať úver. „Slováci sa začali zadlžovať neskôr ako ich susedia zo západnej Európy,“ uvádza Marek Gábriš analytik z ČSOB. „Za socializmu sa patrilo sporiť a uskromňovať dnes v prospech svetlejších zajtrajškov. Úvery štátne sporiteľne nedávali a podobný ignorantský prístup k finančným potrebám obyvateľov prevládal aj v 90-tych rokoch, kedy najväčšie banky boli vlastnené štátom a ten ich zneužíval na dotovanie vybraných podnikateľov,“ konštatuje hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.

Pokračuje, že od vysokého zadlžovania odstrašovali ľudí do konca 90tych rokoch vysoké úroky. Rozvoj úverov tak priniesla až privatizácia bankového sektora v rokoch 2001 a 2002. Po stabilizácii makroekonomiky mohli klesnúť i úroky úverov a rozvíjať sa začali hypotéky.

Rozdiel je ale aj medzi krajinami regiónu. Ako vidno z tabuľky, Poľsko i Maďarsko má pomer úverov k vkladom približne vyrovnaný. Z. Štefanides vysvetľuje, že vkladmi v bankách v týchto krajinách otriasla začiatkom 90tych rokov vysoká inflácia, ktorá dovtedajšie úspory značne znehodnotila. Preto je objem vkladov v bankách v týchto krajinách nižší.

Ďalším dôvodom rozdielu voči Západnej Európe môže je i v tom, že tam ľudia zhodnocujú svoje zdroje inak ako úročením na termínovaných účtoch. M. Gábriš z ČSOB vysvetľuje, že väčší význam tam majú investície na finančných trhoch. Preto tieto peniaze nevidno na strane vkladov štatistík bánk.

Analytici sa zhodujú, že pomer úverov na vkladoch sa bude postupne zvyšovať. Popri hypotékach k tomu majú prispieť i spotrebné úvery a kreditné karty. Je to vidieť i na výsledkoch z minulosti. Hlavný ekonóm Unicredit bank Lubomír Koršňák ale očakáva, že rýchlosť približovania sa bude postupne spomaľovať. Zástupcovia bánk nevyjadrujú menšie úverové zaťaženie Slovákov ako niečo, čo by bolo treba dohnať za každú cenu. Naopak chvália si opatrnosť Slovákov. Výsledkom je stabilný bankový sektor, ktorý neťaží veľký podiel nesplácaných úverov. 

Vývoj úverov a vkladov domácností v EÚ k 5_2013

Krajina

úverydomácností na obyvateľa v EUR

vkladydomácností na obyvateľa v EUR

Pomer

úvery / vklady

domácností

Luxembursko

67 220

87 145

0,77

Švédsko

34 314

15 823

2,17

Cyprus

26 334

31 438

0,84

Holandsko

26 014

23 344

1,11

Írsko

23 989

19 987

1,20

Veľká Británia

21 803

20 491

1,06

Fínsko

21 357

15 203

1,40

Nemecko

17 721

22 271

0,80

Španielsko

17 465

16 176

1,08

Rakúsko

16 764

26 353

0,64

Francúzsko

16 755

18 247

0,92

Portugalsko

12 549

12 644

0,99

Grécko

10 363

12 161

0,85

Belgicko

10 310

27 407

0,38

Taliansko

10 225

15 512

0,66

Malta

10 059

19 400

0,52

Estónsko

5 286

3 887

1,36

Slovinsko

4 420

7 189

0,61

ČR

4 346

6 923

0,63

SR

3 585

5 008

0,72

Poľsko

3 358

3 345

1,00

Lotyšsko

3 172

2 131

1,49

Litva

2 490

2 759

0,90

Maďarsko

2 433

2 604

0,93

Bulharsko

1 305

2 486

0,52

Rumunsko

1 103

1 338

0,82

Zdroj: Prepočet Poštovej banky na základe údajov ECB

Pozn.: Domácnosti zahŕňajú aj neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

Pozn.: Dáta za Dánsko a Chorvátsko neboli dostupné

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdroj číselných údajov a autor tabuľky: Poštová banka 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *