Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Prečo Slováci nevedia dobre investovať? Chýba gramotnosť, všeobecná…

Podľa nedávno zverejnenej štúdie OECD PISA 2015, Slovensko v oblasti finančnej gramotnosti zaostáva za ostatnými krajinami Európy. V tomako zaobchádzať s financiami a ako sa zabezpečiť do budúcnosti sú na tom lepšie aj všetky štáty V4. O príčinách nedostatočnej investičnej gramotnosti sa rozprávame s Martinom Wiedermannom, generálnym riaditeľom Centrálneho depozitára cenných papierov a Róbertom Kopálom, riaditeľom Asociácie obchodníkov s cenných papierov.

  • Akoby ste zhodnotili finančné zdravie slovenských domácností, dajme tomu podobným známkovaním ako v škole?

R. Kopál: Podľa správy NBS patrí medzi najväčšie riziká pre finančnú stabilitu našej krajiny stúpajúci rast zadlženosti domácnosti. Slováci sú dnes dvakrát viac zadlžení ako pred začiatkom finančnej krízy a spomedzi krajín EÚ sa zadlžujú najrýchlejšie. Úspory obyvateľstva sú oproti tomu na minime a nekorešpondujú s touto úrovňou zadlženosti. V dôsledku toho zaznamenávame stúpajúci počet exekúcií a osobných bankrotov. Na svoju budúcnosť veľmi nemyslia ani mladí ľudia, z ktorých až dve tretiny ignorujú možnosť zabezpečiť sa na starobu prostredníctvom súkromných dôchodkov. Všetky tieto veci majú jedného spoločného menovateľa a tou je finančná negramotnosť. Ak by som mal ohodnotiť úroveň finančnej gramotnosti Slovákov známkou, bolo by to medzi 4 až 5.

M. Wiedermann:  Finančné zdravie občanov je odrazom ich finančnej gramotnosti. tá je pritom až nadstavbou základnej všeobecnej gramotnosti. Problém vidím v tom, že ľuďom chýba často základné pochopenie informácii a pojmov. Stretávame sa s tým aj u nás v depozitári – ľudia nám posielajú neoprávnené sťažnosti, ktoré sú veľa krát prejavom neznalosti základných pojmov, funkcií či kompetencií jednotlivých organizácií.  Súčasnú úroveň finančnej gramotnosti na Slovensku by som musel ohodnotiť podpriemernou známkou, teda 4.

  • V čom vidíte príčiny tejto nelichotivej situácie?

M. Wiedermann: Slováci získali hneď na začiatku, po transformácii spoločnosti na trhové hospodárstvo, celý rad zlých skúseností. Prvou z nich bola nevydarená kupónová privatizácia a nasledovali škandály s nebankovými inštitúciami, ktoré pripravili o úspory tisíce dôverčivých ľudí. Po týchto skúsenostiach sa ľudia stali apatickí a o možnosti investovať sa prestali prirodzene zaujímať. Tejto situácii by bola prospela edukácia a osveta obyvateľstva a tiež ďalšie príležitosti na bezpečné investície, na ktorých by sa ľudia mohli naučiť, ako funguje kapitálový trh a vďaka čomu by opäť v neho získali dôveru. Takými by mohli byť napríklad akcie stabilných štátnych podnikov. No v priebehu uplynulých 25 rokov štát nepriniesol na trh akcie žiadneho svojho podniku.

R. Kopál: Prvá vlna privatizácie prišla ešte v čase transformácie ekonomiky a spoločnosť na to nebola pripravená. Tieto prvotné problémy teda boli dôsledkom chýbajúcej regulácie trhu a nedostatočnej ochrany spotrebiteľov. Dnes je však situácia celkom opačná. Sme takpovediac „preregulovaní“ čo nám často zväzuje ruky a prehnaná miera ochrany spotrebiteľov v konečnom dôsledku pôsobí kontraproduktívne. Ľudia majú pocit, že sa nemusia o nič starať, pretože štát sa o nich postará a štát ich ochráni. Keď napríklad štát vyhlási amnestie na exekúcie, pre ľudí je to signál, že nie sú nútení prevziať zodpovednosť za svoje zlé rozhodnutia. V konečnom dôsledku na to doplácame všetci.

  • Ako to funguje v okolitých krajinách, ak by sme mali porovnať vzťah občanov k investíciám?

R. Kopál: Keď si porovnáme okolité krajiny, najlepší kapitálový trh spomedzi krajín V4 má Poľsko. Je to určite aj preto, že Poliaci sú aktívnejší a lepší obchodníci, hľadajú možnosti, kam investovať. Preberajú viac zodpovednosti a spoliehajú sa viac sami na seba.

M. Wiedermann:  Je to naozaj tak. Poľsko dlhodobo podporuje malé a stredné podnikanie. Keď sa pozrieme ako sa darilo krajinám V4 počas krízy, tak vidíme, že Poľska sa kríza dotkla relatívne najmenej. A to bolo spôsobené práve tým, že majú veľmi dobrú bázu postavenú na mikroekonomike – teda na malom a strednom podnikaní, čím sa vytvára dobrý základ aj pre kapitálový trh.

R. Kopál:  Dôvodom, pre ktorý je Slovensko bielou plochou na investičnej mape sveta je skutočnosť, že ako jediná krajina z V4 nevyužilo kapitálový trh pri predaji štátneho majetku. Mali sme prvú vlnu privatizácie, ktorá dopadla tak ako dopadla, a tým sa to skončilo. V Čechách prebehla druhá aj tretia vlna privatizácie a aj Maďarsko predávalo svoje strategické podniky. Tým aspoň nejakú časť obyvateľstva naučili, že si môžu kúpiť akcie v stabilnej spoločnosti, ktorá každoročne vypláca dividendy. Slováci takúto príležitosť nedostali.

  • Akých chýb sa ľudia pri investovaní dopúšťajú?

M. Wiedermann: Medzi bežné chyby, ktorých sa ľudia dopúšťajú, patrí napríklad to, že pri výbere finančných alebo investičných produktov nevyžadujú alternatívy. Často si volia nevhodné produkty vzhľadom k ich potrebám a možnostiam. Ďalším rozšíreným neduhom je snaha rýchlo zbohatnúť. Väčšina z nás je takých, že keď máme možnosť zarobiť rýchlo, tak uprednostníme takúto možnosť pred dlhodobými investíciami. Žijeme proste v takom nastavení. Naivná dôvera v možnosť rýchlo zbohatnúť vedie ľudí k nerozvážnym investíciám cez nedôveryhodné subjekty a akceptácii neprimeranej miery rizika. Keby mali ľudia viac vedomostí a skúseností, tak by aj nekalé praktiky ľahšie odhalili a potom by podvodníci mali oveľa menšie pole pôsobnosti.

R. Kopál:  Na druhej strane sa stretávame s nezdravou opatrnosťou, ktorá v konečnom dôsledku vedie k stratám na zisku.  V súčasnosti je v II. dôchodkovom pilieri vyše jeden milión obyvateľov. Väčšina z nich však má svoje úspory v konzervatívnom fonde, ktoré prinášajú len minimálne výnosy a sotva dokážu vytvoriť potrebnú finančnú rezervu. Medzi ľuďmi sa udržiava  všeobecné povedomie, že investičné produkty sú rizikové. V skutočnosti aj tie podliehajú viacstupňovej ochrane, takže sú často bezpečnejšie než iné finančné produkty, ktoré sú všeobecne považované za bezpečné.

  • Ako by bolo možné zlepšiť úroveň finančnej gramotnosti? Čo je pre to potrebné urobiť?

R. Kopál:  Zlepšiť  úroveň finančnej gramotnosti je beh na dlhé trate a je nutné začať už u malých detí. Rodičia by mali svoje deti od malička učiť ako hospodáriť, najprv v malom – odmeňovať ich za splnené úlohy, za drobnú výpomoc, ale tiež ich viesť k tomu, ako tieto peniaze rozumne vynaložiť, alebo investovať. Je dôležité uvedomiť si, že vedomosť sa dá získať iba aplikovaním informácie v praxi. Vedomosť je aplikovaná informácia.

M. Wiedermann: Domáce prostredie zohráva veľmi dôležitú úlohu. Rodičia by mohli už od malička viesť deti k princípom výmen – niečo je za niečo, t.j. odmeňovať dobré veci, ktoré spravia a na ktorých sa dohodli, nechať ich pomáhať v domácnosti a odmeňovať ich za to, hrať s nimi investičné hry a viesť ich k sporivosti formou hry, alebo im prostredníctvom rozprávok vštepovať základné princípy. Pekným príkladom je napr. rozprávka o troch grošoch. Deťom treba dávať dobrý príklad a nevynechávať ich pri svojich investičných rozhodnutiach, aby získali skúsenosť, čo ovplyvňuje ekonomický chod rodiny.

Takisto do školských osnov by mala byť zaradená finančná výchova. Vidíme, že v ostatnom čase Ministerstvo školstva takéto iniciatívy zavádza. Musíme sa však vrátiť späť k základom! Keďže investičná gramotnosť je nadstavbou finančnej gramotnosti a tá je nadstavbou všeobecnej gramotnosti, preto je potrebné mať pevné základy. Ak majú naši študenti slabé výsledky v čítaní s porozumením, ťažko môžeme očakávať, že budú úspešní v získavaní vedomostí o finančnej resp. investičnej gramotnosti. Podľa už spomínaného hodnotenia PISA je alarmujúca nielen podpriemerná úroveň vedomostí, ale najmä zhoršujúci sa trend v tejto oblasti.

Základné a stredné školy by určite v osnovách mali mať učivo o tom, aké existujú finančné inštitúcie a ktorá na čo slúži. Ďalej aké existujú finančné produkty – čo znamenajú a aké riziká prinášajú. Úlohou učiteľov pritom nie je iba odovzdať informácie, ale pomôcť deťom hlbšie porozumieť tomu, čo ich učia. Finančné zručnosti sú tiež vecou skúsenosti a praxe.

  • Čo tí, ktorí už majú školu za sebou a musia prenikať do investičných vôd sami?

M. Wiedermann: Investorom – nováčikom by som odporúčal začať s jednoduchými nástrojmi ako napr. indexovými fondmi. Treba niekam zainvestovať a potom sledovať čo sa deje. Je tiež potrebné priebežne sledovať aj ďalšie investičné produkty a porovnávať ich. Keď potom človek zistí, že to funguje, získa aj viac sebadôvery a jeho kompetencia v oblasti investícii sa tým postupne zvyšuje.

Je  však málo ľudí, ktorí to robia tak nejako prirodzene a naozaj nemožno čakať, že budeme mať päť miliónov investorov. Aj vo vyspelých spoločnostiach aktívne investuje a zhodnocuje svoje voľné prostriedky prostredníctvom investičných nástrojov na kapitálových trhoch len zhruba 20 percent populácie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *