Streda 25. novembra. Meniny má Katarína

Prečo sú prisťahovalci pre EÚ dôležití a zároveň nebezpeční

EÚ sa musí vyrovnať s prisťahovaleckou krízou, ktorá vyvoláva napätie v spoločnosti a má veľké ekonomické a politické dôsledky. Treba si uvedomiť, že bez novej pracovnej sily stojí Európa na prahu novej ekonomickej krízy. Na druhej strane treba prílev nových pracovníkov aktívne manažovať, pretože nezvládnutá migračná kríza podnecuje populizmus vo všetkých európskych krajinách.

Ak ste mali pocit, že Európska únia mala dosť starostí s referendom o Brexite, potom by ste sa mali viac zamyslieť. Prisťahovalecká kríza bola totiž jednou z hlavných tém kampane o odchode Británie z Európskej únie. Je to pravdepodobne najväčšie riziko, ktorému čelí Európska únia od krízy verejného dlhu a predstavuje zároveň riziko, ktoré investori najviac prehliadajú.

Počas uplynulých 15 rokov zažila Európa tri vlny migrácie. Prvá vlna prišla zo Strednej a Východnej Európy na začiatku tohto storočia po rozšírení Európskej únie smerom na východ. Druhá prišla z Južnej Európy po prepuknutí nedávnej ekonomickej krízy. Tieto dve vlny mali čisto pozitívny ekonomický vplyv, pretože európski prisťahovalci zaplnili menej kvalifikované pracovné miesta v Severnej Európe.

Súčasná vlna prichádza zo Stredného východu a z Afriky. Tvoria ju hlavne moslimskí migranti, ktorí utekajú z oblastí zasiahnutých vojnou (Sýria, Irak, Afganistan atď.). Táto kríza je jasnou výzvou pre fungovanie európskych inštitúcií opierajúcich sa o princíp konsenzu a zároveň vráža klin medzi štáty Európy.

Pre zavedenie jednotnej imigračnej politiky navrhuje EÚ finančnú pokutu, ktorú by dostali členské štáty za odmietnutie prijatia utečencov. To je nepochybne najhoršie možné politické riešenie. EÚ sa stáva strašiakom, zdôrazňuje to inštitucionálnu krízu Európskej únie a rozširuje priepasť medzi názorom verejnosti v krajinách Strednej a východnej Európy a EÚ.

Prečo prisťahovalcov potrebujeme

Teoreticky je prisťahovalecká kríza ekonomickou šancou pre Európu. Povojnový ekonomický model založený na veľkom množstve pracovných síl platiacich vysoké dane na financovanie služieb pre mladých a starých je ohrozený demografickou zmenou.

Očakáva sa, že pracovné sily budú ubúdať, lebo pôrodnosť zostáva na úrovni nižšej ako je 2,1 narodení na jednu ženu vo všetkých krajinách EÚ, okrem Francúzska a generácia „baby boomers“ bude odchádzať do dôchodku. Podľa agentúry Eurostat sa bude od roku 2020 znižovať počet ekonomicky aktívnych obyvateľov EÚ v priemere o 0,4 percenta ročne.

Pokles pracovnej sily možno riešiť v zásade tromi spôsobmi:

Prvým z nich je presadzovanie štedrých výhod pre rodičov, príkladom sú škandinávske krajiny, Francúzsko a tiež Poľsko. Úspech rodinnej politiky závisí od schopnosti štátu financovať ju dlhodobo, čo je neisté, keď sa pozrieme na vysoké verejné výdavky vo väčšine európskych štátov.

Obmedzenie tejto stratégie možno ilustrovať na príklade Švédska. V roku 1988 sa krajina rozhodla, že bude poskytovať výraznú finančnú podporu rodinám s deťmi. Počas dvoch rokov výrazne vzrástla pôrodnosť, ale efekt nemal dlhé trvanie. Pôrodnosť sa vrátila približne k počiatočnej úrovni, keď bola vláda nútená obmedziť výdavky kvôli zhoršujúcej sa ekonomickej situácii.

Druhým riešením je predĺženie veku odchodu do dôchodku, ktorý je vo väčšine európskych krajín 60 až 65 rokov, ale postupne sa bude zvyšovať na 67 rokov. Tento proces môže byť sprevádzaný znížením výšky dôchodkov. Takáto ekonomická stratégia nemôže byť sama o sebe efektívna a naráža na silný odpor časti obyvateľstva, niektorých politických strán a odborov.

Tretím riešením je zavedenie imigračnej politiky otvorených dverí. Príliv nových pracovných síl zaplní voľné pracovné miesta a prispeje k zvýšeniu nominálneho domáceho dopytu, naštartuje kolobeh rastu a vytváranie ďalších pracovných miest. Noví pracovníci navyše rozšíria daňový základ, zlepšia finančnú situáciu štátov a umožnia im nastaviť štedrú sociálnu politiku.

Príliv migrantov dáva ekonomický zmysel v prípade Nemecka. Podľa európskych predpovedí by sa medzi rokmi 2020 a 2060 mohol znížiť počet obyvateľov o 10 miliónov ľudí, čo by malo negatívny dopad na potenciálny rast hrubého domáceho produktu. Týmto sa vysvetľuje, prečo sa Nemecko rozhodlo vítať prisťahovalcov s otvorenou náručou. Dlhodobo by to dávalo zmysel aj pre krajiny Strednej a východnej Európy a niektoré krajiny Južnej Európy, napríklad Grécko, Španielsko a Portugalsko.

Zamestnanosť a produktivita

Ekonomické teórie sa však často diametrálne líšia od reality. Pod rozhodujúcim vplyvom Nemecka uprednostnila Európa masový prílev obyvateľov namiesto selektívnej migrácie, akú vidíme napríklad v Austrálii. Táto voľba bude mať najmenej dva závažné dôsledky.

Migrácia pomôže vyriešiť európsky problém starnutia obyvateľstva za predpokladu, že sa podarí kultúrna a pracovná integrácia prisťahovalcov. Zamestnanosť migrantov zostáva otáznikom. Vzhľadom na to, že migranti prichádzajú s traumami z vojny, mnohí z nich nemôžu byť bezprostredne zamestnaní a mohli by sa stať finančným bremenom pre hostiteľské krajiny na dlhšie obdobie, než sa pôvodne očakávalo.

Prisťahovalecká kríza navyše pravdepodobne urýchli pokles rastu produktivity pracovnej sily v EÚ, ktorý sa prejavuje s rastúcou intenzitou od začiatku 90. rokov minulého storočia, a ktorá sa týka všetkých európskych krajín. V súčasnej dobe je hlavným problémom európskej ekonomiky nie konkurencieschopnosť, ale produktivita.

Lacná práca prisťahovalcov môže mať vo firmách nemotivačný vplyv pri zavádzaní inovácií a automatizácii výroby, ktorá má zásadný význam pre krajiny Južnej Európy. Peniaze vynaložené na integráciu migrantov by navyše mohli byť na úkor zvyšovania kvalifikácie celej pracovnej sily. Bolo by dosť povrchné sa domnievať, že prisťahovalci zastavia ekonomický pokles v Európe.

Slovensko ako prvé

Nie je dôvod sa domnievať, že riešenie migračnej krízy a zavedenie finančného postihu pre krajiny, ktoré utečencov neprijali, príde ešte tento rok v lete. Európska únia bude mať plné ruky práce so zvládnutím Brexitu a jeho dopadov na udalosti v najbližších týždňoch.

Spôsob práce EÚ je nezmenený: Európski predstavitelia sa vyhýbajú riešeniu problémov čo možno najdlhšie a uzatvárajú dočasné dohody na poslednú chvíľu, čím sa nevyrieši nič. Je to nikdy nekončiaci príbeh. Tak to bolo nedávno s Gréckom a teraz s talianskym bankovým sektorom. To isté sa deje dnes s prisťahovalcami.

Tiež maďarské referendum plánované na koniec tohto roka, v ktorom sa bude rozhodovať o tom, či by mala krajina akceptovať povinné kvóty pre prijatie migrantov, by mohlo znovu otriasť základmi Európy. A samozrejme, je tu ešte súdny spor Slovenska s Európskou komisiou. Slovenskou je prvou krajinou, ktorá neakceptovala európske kvóty a súdi sa s úniou. Ak aj v maďarských voľbách zvíťazí hlas NIE, nie je isté, že Európa naozaj rešpektuje hlas občanov.

Všetci si pamätáme, aká bola reakcia EÚ, keď zvíťazil hlas NIE vo francúzskom referende o európskej ústave v roku 2005. Je samozrejme príliš skoro na to, aby sme predvídali, čo sa stane. Ale jedna vec je istá – je vysoko pravdepodobné, že ostatné krajiny pôjdu v šľapajach Slovenska a Maďarska. Najmä Poľsko, pobaltské krajiny a Rakúsko.

Hovorí sa, že Európa sa pohybuje vpred v časoch krízy. Vo svetle opatrných reforiem EÚ v nedávnych rokoch však už nemáme tento názor.

Zdá sa, že Európa je rozdelená viac než kedykoľvek predtým. Nezvládnutá migračná kríza a ospalá ekonomika podnecujú populizmus po celom kontinente. Výsledok prezidentských volieb v Rakúsku, kde takmer zvíťazil kandidát extrémnej pravice, a nečakaný výsledok britského referenda sú dve vážne varovanie pre Brusel.

Ak Európa nebude schopná vyriešiť problém prisťahovalcov a znovu sa spojiť s obyvateľmi, populizmus sa nevyhnutne rozšíri.

Autor je ekonómom Saxo Bank

2 odpovede na “Prečo sú prisťahovalci pre EÚ dôležití a zároveň nebezpeční”

  1. Jakub Petrík píše:

    pekný článok. áno, sú aj nebezpečný.

    RSSko mi ráno vypľulo šport a jeden fakt, na ktorý sa tiež zabúda. Počasie. (http://zn.sk/bali-sa-vojen-dovodu-migracie-staci-oteplovanie/) ono fakt asi bude stačiť otepľovanie a keďže naše končiny asi otepľovanie nejavia tak nejak viac ako iné, asi budeme terčom, alebo cieľom kde budú chcieť íst.

    Moja osobná teória je,m že hlad ľudí vyháňa už teraz. Veď oni prichádzajú z oblastí kde nie je úrodná zem, je tam sucho, kamene piesok. Čiže nie že toto eštelen začne, ale ono to je kvôli tomu a to sú tí ekonomickí migranti. Kto nevypestuje nemá čo kúpiť, nerozvíjajú sa podniky, hospodárstvo, pestovanie plodín, nie je pracovná príležitosť. A je to. Moja osobna teória.

    Jakub Petrík

  2. Jozef Mrkvička píše:

    anoooooooooooooooooooooooooooooooooo toje supeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeer

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial