Piatok 14. augusta. Meniny má Mojmír

Predznamenáva Bank of England blížiacu sa svetovú krízu? (Svet vo financiách očami komentátora)

„Buď aspoň chvíľu normálny! Nechceš mi povedať, že ak vložím do sporiteľne istú sumu, s ktorou bankári môžu narábať, teda môžu mojimi peniazmi točiť koľko chcú, že mi o rok dajú menej než som vložil?! Veď to je hlúposť! Debilita!“

Týmito slovami zareagoval jeden z chlapov pri stole, keď som podvečer zašiel s kamarátom Mirom na obligátne dve deci vína a prisadli sme si k dvom mužom v staršom strednom veku.

S Mirom sme sa rozprávali o tom, že ekonómovia Medzinárodného menového fondu (IMF) upozornili ECB, že ak chce podporiť ekonomiku, nemá už veľa možností ísť s úrokovými sadzbami ďalej do záporu. Zhovárali sme sa vlastne o „zmyselnosti“ a nezmyselnosti záporných úrokov, ktorým som sa chcel venovať v tomto komentári, a vtedy sa ozval ten spolusediaci.

Ekonómovia: Nízke úroky poškodia ziskovosť bánk!

Negatívnym úrokovým sadzbám, tomu, aký majú reálny dopad na finančné trhy a najmä tomu, že bežný smrteľník im jednoducho nerozumie, sme sa na portáli Investujeme.sk venovali už veľakrát, a to aj zo psychologického hľadiska, pretože normálny človek naozaj nie je mentálne vybavený na to, aby vložil peniaze do banky a o rok v dôsledku záporných úrokov dostal naspäť menej ako vložil. Vo svojich pravidelných komentároch som takto už viackrát citoval svojho suseda, ktorý nie je až taký somár, ako si myslia centrálni bankári.  Nie je taký chumaj, aby mi požičal 500 eur s tým, že mu o rok vrátim len 495.

Úrokové sadzby smerom do záporu sú však realitou, siahajú po nich centrálne banky, aby oživili ekonomiku a aj keď komerčné banky sa im dosť rázne vyhýbajú, keďže ich nechcú preniesť na svojich klientov, prvé lastovičky sú už tu niekoľko mesiacov. Zdá sa mi, ale môžem sa mýliť, že prvou komerčnou bankou v EÚ, ktorá už predčasom zaviedla negatívne úroky, je dánska hypotekárna banka Realkredit Danmark.

Hovorí sa, že každé, aj to najväčšie more má svoje brehy a aj záporné úroky nie sú bezhraničné. Táto myšlienka mi prišla na um, keď som rozmýšľal ako okomentovať počin dvoch ekonómov IMF, ktorí na blogu zverejnili svoj osobný názor. Centrálnej banke navrhli, aby sa vyhla ďalšiemu znižovaniu úrokových sadzieb, ktoré by mohlo oslabiť účinnosť menovej politiky a poškodiť ziskovosť komerčných bánk.Cool

Namiesto toho navrhli ECB, aby sa skôr sústredila na nákup aktív (cenných papierov), čo by v konečnom dôsledku podporilo poskytovanie pôžičiek bankami, kým pre ďalšie zníženie sadzieb do záporu už banka nemá veľa priestoru a navyše, mohlo by spôsobiť, že zákazníci začnú vyberať hotovosť z bánk.

Ja som ich slová, aj keď je to len súkromný názor dvoch pracovníkov IMF, pochopil aj tak, že keď budú úrokové sadzby ďalej smerovať do negatívneho teritória, nakoniec by mohla vzniknúť panika.Stydici se

Prihrávajú miliardárom a špekulantom?

Finančné trhy nemilo zaskočila správa z Británie, podľa ktorej sa tamojšia centrálna banka (BoE) dostala do nečakaných problémov – dopytuje viac dlhopisov, než je trh ochotný ponúknuť. Bank of England totiž minulý týždeň obnovila program kvantitatívneho uvoľňovania (QE), v rámci ktorého začala nakupovať dlhopisy. Kým ešte v pondelok bolo všetko o. k., v utorok banka tvrdo narazila. Napriek atraktívnej cene jej komerčné banky a penzijné fondy ponúkli na nákup menej dlhopisov než centrálna banka chcela odkúpiť

Keďže je to vôbec prvýkrát v histórii, že nejaká centrálna banka takto dopadla, slovom, že chcela nakúpiť viac než trhy boli ochotné predať, začali sa šíriť rôzne teórie a špekulácie. Čo som tak sledoval „laické i odborné“ diskusie na webe, najčastejšie sa objavovali názory, že je to jasná predzvesť blížiacej sa krízy, či už svetovej alebo krízy v Európe vrátane samotnej Británie, resp. že je to hlúpy dôsledok Brexitu ako veľmi nerozvážneho kroku Britov, ktorí sa rozhodli opustiť spoločnú Európu.

Alebo že je to len jeden z prejavov toho, že centrálne banky už strácajú svoj význam, že sú to inštitúcie, ktoré nič neriešia, len škodia reálnej ekonomike a svojimi menovými politikami (zápornými sadzbami, kvantitatívnym uvoľňovaním a ďalšími nástrojmi) len prihrávajú miliardárom a finančným špekulantom.Vyplazly jazyk

Ceny ropy vz. Sunniti a Šiiti

V druhej polovici týždňa nás zaskočili/potešili/zarmútili, resp. príjemne prekvapili/nasrdili/nechali ľahostajnými atď. stúpajúce ceny ropy. Každý nech si vyberie sloveso podľa svojho gusta! Hlavný dôvodom rastu až na piatkovú úroveň 46,85 USD (severomorská zmes Brent) a 44,45 USD (americká ľahká ropa WTI) bolo najmä štvrtkové vyjadrenie saudskoarabského ministra energetiky Chálida Fáliha o tom, že jestvujú „určité možnosti“ na dohodu producentských krajín s cieľom stabilizovať situáciu na trhu s ropou.

Hoci väčšina analytikov považuje dohodu producentov (najmä teda krajín z arabského sveta) za krajne nerealistickú, trhy minulý týždeň zareagovali rastom – vo štvrtok si ceny ropy pripísali cca 4 percentá! Pripomeniem, že v tomto roku (na jar) už dvakrát takto reagovali na možné dohody producentov z kartelu OPEC, no vždy sa ukázalo, že dohoda bola len zbožným želaním.

Pod neúspech jarných rokovaní sa okrem mnohých iných okolností podpísal aj náboženský faktor – rozpor medzi Iránom a Saudskou Arábiou, v ktorom sa odráža aj nezmieriteľný postoj medzi dvomi hlavnými vetvami islamu (medzi Sunnitmi a Šiitmi), pričom k rozkolu medzi nimi došlo veľmi – veľmi dávno, prakticky hneď po smrti proroka Mohameda. Nebudem teraz túto tému rozvádzať, podrobnejšie som sa jej venoval v jednom z predchádzajúcich komentárov, ktorému som dal vtedy názov Je za nízku infláciu v eurozóne zodpovedná Mohamedova smrť v roku 632?

A tak ako to už bolo dvakrát v tomto roku, bude aj tretíkrát. Po slovách o najnovšej možnej dohode ceny vyskočili, a keď sa nakoniec ukáže, že z tohto oblaku nezaprší, resp. nemôže z neho zapršať, ceny ropy opäť pôjdu nadol.PÅ™ekvapený

Použijem frázu, že starí ľudia sú veľmi dôverčiví a preto ľahko podľahnú podvodníkom. V krimisprávach sú podvody páchané na dôvečivých starých ľuďoch na dennom poriadku… A rovnako dôverčivo reaguje na rôzne vyhlásenia aj stará Pani ropa.

Je už naozaj stará, nie som geológom, ale myslím si, že – bez ohľadu na teóriu o jej pôvode, či už organickom (vznikla rozkladom živočíšnych a rastlinných zvyškov) alebo anorganickom pôvode (že vznikla pôsobením prehriatej pary na karbidy ťažkých kovov v časoch, keď sa vyskytovali blízko zemského povrchu), bez ohľadu na to všetko musí mať pani Ropa už milióny rokov.

Slovom, stará dôverčivá žena.Mrkajici

Analytici Commerzbank si však myslia, že hoci minulý týždeň avízovanú dohodu producentov treba považovať za nerealistickú, má ale jedno malé pozitívum – keď už nič iné, tak vyhlásenie Chálida Fáliha aspoň zmiernilo obavy z ďalšieho pokračovania cenovej vojny najmä v rámci krajín OPEC.

Môj názor: Keď nezaprší, aspoň kvapká…

Obavy po Brexite: Keď USD padá…

Druhým dôvodom, ktorý sa minulý týždeň postaral o zvýšenie cien ropy bol piatkový pokles amerického dolára (USD).

Zverejnené slabé údaje o vývoji US maloobchodných tržieb v mesiaci júl (ich rast sa medzimesačne zastavil) trhy zaskočili a nepríjemne prekvapili. USD išiel rýchlo nadol, čo – veľmi zjednodušene povedané – posunulo ceny ropy opačným smerom cca o dve percentá. Tak to už totiž chodí niekoľko desaťročí, hoci nie vždy. Jestvujú aj výnimky z tohto pravidla, aj v posledných rokoch sme ich zažili, ale vo všeobecnosti (rozumej: vo väčšine prípadov) platí nerovnosť, že ak USD padá, ceny ropy stúpajú alebo aj naopak – ak dolár si polepšuje, čierne zlato klesá.Smutny

Tie údaje o maloobchodných tržbách v Spojených štátoch boli pre svetové finančné trhy veľmi dôležité a tie na ne čakali doslova s napätými ušamiotvorenými ústami. Údaje mali totiž jasne povedať, či Američanov (rozumej: amerických spotrebiteľov) zasiahli narastajúce obavy o slabú výkonnosť svetového hospodárstva po britskom referende (Brexit) alebo či spotreba bude i naďalej podporovať rast americkej ekonomiky

Ak by to boli dobré údaje, prospeli by samotnému doláru a čo je rovnako dôležité, piatkové údaje mohli naznačiť ďalšie kroky centrálnej banky (Fed), či pristúpi už teraz na jeseň k dlhoodkladanému zvýšeniu úrokových sadzieb alebo či centrálni bankári budú i naďalej odkazovať na globálnu neistotu s obrovským množstvom rizík(v Európe i po celom svete).

Ako už vieme, v piatok dorazili slabé údaje: Podľa US ministerstva obchodu sa rast maloobchodných tržieb v júli prekvapivo zastavil. Tržby medzimesačne zostali bezo zmeny, hoci trh rátal s ich nárastom o 0,4 percenta. Dolár, ktorý piatkové obchodovanie začínal slabulinko pod úrovňou 1,1150 EUR/USD, po zverejnení údajov začal prudko padať (investori len reagovali na to, že nečakane zlé údaje z US ekonomiky zvýšia obavy ohľadom jej rastu v 3. kvartáli) a kráľovský menový pár sa dostal až na hladinu 1,1221, hoci neskôr časť ziskov zmazal.Smejici se

Ekonomiku EÚ ohrozuje viacero rizík

Brexit a jeho dôsledky sú len jedným z mnohých rizík pre svetovú a európsku ekonomiku. Je ich viac, medzi nimi aj neutíchajúci konflikt na rusko-ukrajinskom fronte. Aj nemecký minister financií Wolfgang Schäuble uviedol, že medzi veľkými rizikami pre EÚ a eurozónu je aj konflikt na Ukrajine, ktorý je však akosi mediálne odsúvaný do úzadia. A má pravdu, lebo o ruskej rozpínavosti a neutíhajúcich bojoch na ruskom-ukrajinskom fronte sa v európskych médiách píše a hovorí veľmi málo.Mrkajici

Prehlušujú to iné správy (utečenci, teroristické útoky).

Súvislosťami medzi svetom financií a aktuálnymi prestrelkami na rusko-ukrajinskej hranici, kde denne zomiera množstvo ľudí, sa minulý týždeň zaoberal analytik ČSOB Jan Čermák konštatujúc, že idylka pre ruský rubeľ možno skončí – ozýva sa Krym. K veci pridám dve horúce správy: Ruský vyslanec pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE) oznámil, že jeho krajina neumožní vstup pozorovateľom OSCE na anektovaný Krymský polostrov. Ruská štátna tlačová agentúra TASS informovala, že Rusko začalo rozmiestňovať na Kryme protivzdušné systémy rakiet s dlhým doletom S-400, ktoré dokážu zasiahnuť ciele vzdialené 400 kilometrov. A Rusko ich začalo rozmiestňovať práve v čase, keď sa zvýšilo napätie na rusko-ukrajinskej hranici.

Situáciu komplikujú nedávne udalosti v Turecku (pokus o prevrat), ktoré síce nemajú výrazný priamy vplyv na ekonomiku EÚ, avšak kroky Turecka, ktoré sa zbližuje s Ruskom, podľa šéfekonóma Sberbank Europe Vladimíra Vaňu vytvárajú geopolitické riziko. Ale aby sme v komentári zo sveta financií stále len nebojovali, namiesto pointy si vypočujme legendárnu Give Peace a Chance (Dajme šancu mieru) od Johna Lennona (1940 – 1980).

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages)

Jedna odpoveď na “Predznamenáva Bank of England blížiacu sa svetovú krízu? (Svet vo financiách očami komentátora)”

  1. Juraj píše:

    Dobrý deň pán Furmaník,
    veľmi pekne napísaný článok, bohužiaľ mi tam chyba veľmi podstatná vec, a tou je okrem iného objektívny/sub­jektívny záver, ktorý by bol minimálne odpoveďou na otázku v headline … co tím chtěl básník říci 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial