Sobota 23. septembra. Meniny má Zdenka

Prehľad daňových zmien od roku 1993: Progresívna daň sa nevracia. Stále tu bola

Novinové headliny prinášajú pravidelne heslá ako „zavádza sa progresívne zdanenie“, či „progresívna daň z príjmov sa vracia.“ Je síce pravda, že v utorok schválená Ficova novela zákona o dani z príjmov ruší jednotnú sadzbu dane z príjmov (nesprávne nazývanú ako „rovná daň“), ktorá existuje od roku 2004 pre firmy i jednotlivcov. No progresívne zdaňovanie – teda rast dane z príjmov priamo úmerný výške príjmu – existuje v slovenskom daňovom systéme neustále. Aspoň pre fyzické osoby. Aj dnes.

Daň z príjmov totiž rastie aj vďaka existencii nezdaniteľnej časti základu dane. Ide o viac-menej paušálnu sumu, ktorú si môže každý daňovník – fyzická osoba odpočítať od svojho základu dane. Daň z príjmov platí iba z rozdielu, teda zo zvyšnej sumy. Časť osôb – teda tí, ktorých príjmy, resp. základ dane nepresiahne nezdaniteľnú časť – preto dane neplatia vôbec: nemajú totiž z čoho. Zvyšní – teda tí, ktorí zarobili viac než je každoročná suma nezdaniteľnej časti – dane platia. Progresivita ako vyšitá.

Poďme však po poriadku. Takýto je slovenský príbeh dane z príjmov:

1993 – 2003: rastúca sadzba pre fyzické osoby

V r. 1993 až 2003 existovala v slovenskom daňovom práve progresívna sadzba dane týkajúca sa fyzických osôb. Teda neuplatňovala sa jedna rovnaká sadzba pre všetkých, ale rôzne sadzby pre rôzne príjmové „levely“. Napr. ak daňovník zarobil ročne 200 000 korún, z prvých 60 000 korún platil 15%-nú daň, z ďalších 60 000 EUR 20%-nú, atď – každá suma „nad“ sa zdaňovala stále vyššou sadzbou. Zároveň existovala aj nezdaniteľná časť základu dane a to v troch podobách – na daňovníka, manželku aj na dieťa. V spomínanej dobe upravovali daň z príjmov 2 zákony – zákon č. 286/1992 o daniach z príjmov (platil od 1993 do 1999, tj „za Mečiara“) a zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov (platil od r. 2000 do r. 2003, tj „za Dzurindu“, resp. jeho prvej vlády).

Sadzba dane z príjmov právnických osôb bola síce v každom okamihu spomínaného obdobia len jedna a bola rovnaká pre všetky právnické osoby, no od sadzby pre fyzické osoby sa líšila. V žiadnom prípade nebola progresívna.

Prečítajte si

2004: 19%-ná „rovná daň“ pre právnické aj fyzické osoby

V r. 2004 priniesla daňová reforma druhej Dzurindovej vlády nový zákon o dani z príjmov č. 595/2033 Z.z. s jednotnou sadzbou dane z príjmov pre právnické i fyzické osoby – legendárnych 19% zo základu danenazývaných dodnes ako „rovná daň“. Progresívne zdaňovanie rôznymi a rastúcimi sadzbami síce vypadlo, no existencia nezdaniteľnej časti, ktorá v zákone ostala, progresivitu ponecháva. Zákon platí dodnes, i keď s niekoľkými desiatkami pozmeňujúcich noviel. 

V r. 2004 začal zároveň platiť aj úplne nový zákon o DPH, ktorý si vyžiadal náš vstup do EÚ. Sadzba DPH však ostala v kompetencii Slovenska a v rámci daňovej reformy bola aj tá stanovená na 19% zo základu DPH. 

Vývoj sadzieb pre právnické osoby
Sadzba dane z príjmov pre právnické osoby v priebehu rokov 1993 až 2002 klesla z 45% na 25%. Od r. 2004 po r. 2012 sa daňové zisky zdaňujú sadzbou 19% – teda rovnako ako základy dane fyzických osôb. Od roku 2013 bude sadzba dane opäť 23%.

2007: Ficova polmilionárska daň

Vyššie opísaný efekt nezdaniteľnej časti prvá Ficova vláda v zmysle svojho videnia sveta mierne kruto znásobila. Od r. 2007 až dodnes sa nezdaniteľná časť (aj na daňovníka aj na manželku) od určitej výšky príjmu daňovníka znižuje – až na nulu. Daňovníci s vyššími príjmami teda platia vďaka nižšej nezdaniteľnej časti vyššiu daň. Daňovníci od určitej výšky základu dane (pre r. 2012 od sumy cca 33 500 EUR) si nezdaniteľnú časť nemôžu uplatniť žiadnu. Platia teda daň zo svojho celého a nezníženého základu dane. Progresivita – teda vyššie zdanenie lepšie zarábajúcich – od r. 2007 teda porástla.  

Paradoxom je, že autorom spomenutej „polmilionárskej dane“ bol Richard Sulík – pôvodne autor jednotnej sadzby v r. 2004. 

2013: Ficova milionárska daň 

Progresivita od 1. januára 2013 vzrastie oveľa výraznejším skokom. Predovšetkým sa z minulého storočia vracajú progresívne sadzby dane z príjmov pre fyzické osoby: 

  • zo základu dane, ktorý je nižší ako 176,8-násobok životného minima, zaplatí daňovník daň z príjmov v sadzbe 19%
  • zo základu dane, ktorý je vyšší než 176,8-násobok životného minima, sa zaplatí daň z príjmov v sadzbe 25%.

Vyššie dane vplyvom novej daňovej sadzby zaplatia teda fyzické osoby s mesačným základom dane vyšším než 2 887 EUR – a to podnikatelia aj zamestnanci. V prípade zamestnancov pôjde teda o pracovník s hrubou mzdou (teda bez odpočítania odvodov) cca 3 300 EUR.

Zároveň sa zvyšuje sadzba dane z príjmov pre právnické osoby na 23% zo základu dane. Nezdaniteľné časti ostávajú v ich „polmilionárskej verzii“ z r. 2007, navyše sa obmedzí uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku.

Efekt daňovej progresivity sa od r. 2013 dostaví vlastne strojnásobením všetkých spomenutých faktorov: nezdaniteľnej časti ako takej, polmilionárskej dane (teda znižujúcej sa nezdaniteľnej časti) a staronovej progresívnej sadzby. Inými slovami: od určitej výšky príjmu si už nielen nebude možné odpočítať žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane, ale z danej – v porovnaní s ostatnými nezníženej – sumy zaplatí daňovník aj daň vo vyššej sadzbe. 

Progresivita zo slovenského daňového systému teda nikdy nezmizla. Od r. 2013 sa však vracia vo svojej najdemotivačnejšej podobe.

Zákon o dani z príjmov 2013: Najdôležitejšie zmeny

Novelu zákona o dani z príjmov už teda parlament schválil. Okrem spomenutého zvýšenia sadzieb obsahuje najmä tieto zmeny: 

  • obmedzenie paušálnych výdavkov – paušálne výdavky ostávajú vo výške 40 % z príjmov SZČO, sú však zhora ohraničené absolútnou sumou 5 040 EUR, resp. 420 EUR mesačne pri podnikateľoch, ktorí podnikali iba niekoľko mesiacov v roku.  Obmedzenie platí aj pre poľnohospodárov a ich 25%-né paušálne výdavky. Paušálne výdavky si už nebudú môcť uplatniť prenajímatelia nehnuteľností, ktorí nie sú podnikateľmi
  • obmedzenie daňového bonusu – na daňový bonus budú mať nárok len zamestnanci a SZČO s aktívnymi príjmami (teda nie SZČO, ktorí dosahujú len príjmy z prenájmu či len kapitálové príjmy), samozrejme za splnenia podmienky príjmu aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy.
  • obmedzenie uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku – nebude si ju môcť rovnaká skupina daňovníkov, ako doteraz.  Po novom si daňovník – manžel bude môcť uplatniť nezdaniteľnú časť napr. len na manželku, ktorá sa stará o dieťa do 3 rokov či je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Uplatnenie nezdaniteľnej časti platí samozrejme naďalej aj naopak – teda manželka na manžela.
  • vyššie zdanenie poslancov, členov vlády SR a iných ústavných činiteľov – ich príjmy budú okrem rovnakého zdanenia, akému podliehajú ostatné „smrteľné“ fyzické osoby,  zdanené ďalšou sadzbou navyše vo výške 5%
  • preddavky na daň bude platiť menšia skupina SZČO než doposiaľ – hranica poslednej známej daňovej povinnosti, zakladajúca povinnosť platiť preddavky, sa posúva z 1 659,70 EUR na 2 500 EUR
  • nová nezdaniteľná časť na dobrovoľné príspevky daňovníka na starobné dôchodkové poistenie – ako kompenzáciu za zníženie príspevkov do II. dôchodkového piliera ju priniesla ešte malá novela zákona o dani z príjmov z leta 2012. Platí dočasne pre roky 2013 až 2016.
  • termín na podanie daňového priznania už nebude možné predĺžiť o 3, resp. 6 mesiacov, ako doposiaľ. Predĺžiť si ho môžu len daňovníci s príjmami zo zahraničia a to iba o 3 mesiace na základe listu – oznámenia zaslanému daňovému úradu. O ďalšie 3 mesiace je možné si túto lehotu predĺžiť iba na základe žiadosti, na musí ktorú daňový úrad do termínu na podanie priznania odpovedať kladne. 

Okrem nových pravidiel a sadzieb pre daň z príjmov sa od r. 2013 platia odvody z väčšiny dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru a niekoľkými spôsobmi súčasne sa zvyšujú odvody na sociálne i zdravotné poistenie pre SZČO.

Ilustračné foto: sxc.hu. 

12 odpovedí na “Prehľad daňových zmien od roku 1993: Progresívna daň sa nevracia. Stále tu bola”

  1. Pj píše:

    Mohli byste upresnit, co v zakone z roku 2004 sposobovalo podla Vas „ponechavanie progresivity“ ? Podla mna vtedy bola dan naozaj rovna. Progresivitu nezdanitelnej casti zaviedol az Fico…
    Lebo inak je nazov clanku zavadzajuci.

    • Peter Furmaník ml. píše:

      Progresivitu zabezpečovala existencia nezdaniteľnej časti ako takej – veď časť ľudí vďaka neplatí do určitej výšky príjmy daň žiadnu. Ľudia s vyššími príjmami (teda presahujúcimi sumu nezdanietľnej časti) daň platia.

      • Pj píše:

        Takze, keby v tom case odpocitatelna polozka vobec neexistovala, bola by podla Vas rovna dan uz naozaj rovnou? Alebo by progresivitu zase sposobovalo to, ze Ti co zarobili viac, platili viac ?
        Pred Ficovymi upravami bola odpocitatelna polozka rovnaka pre vsetkych. A vsetci platili zo zakladu dane tu istu percentualnu ciastku, preto dan bola ROVNA. Rovna dan nie je rovnaka dan.
        Ale to je uz dnes aj tak jedno…
        Hlavne je zaujat citatelov bombastickym titulkom…

        • LK píše:

          Keby sme chceli zaujat citatelov bombastickym titulkom, vymyslime nieco nafuknute :)
          Tu ide o to, ze v zavislosti od vysky prijmu sa menila efektivna sadzba – zjednodusene asi takto (bez odvodov a nezdanitelnu cast si pre zjednodusenie stanovime na rovnych 4 tisic eur)
          prijem 4 tisic eur 0% efektivna sadzba
          prijem 8 tisic eur 9,5% efektivna sadzba
          prijem 16 tisic eur 14% efekttivna sadzba
          prijem 32 tisic eur 16% efektivna sadzba
          a to je progresivita ako z ucebnice

          • Pj píše:

            Ano, Mate pravdu. Je to ako z Vasej ucebnice „Matematika (alebo skor pocty) pre financnych poradcov“.
            A dakujem za vysvetlenie.

          • LK píše:

            Nieco mi hovori, ze to nie je kompliment :)
            Kazdopadne ja som termin efektivna sadzba nevymyslel. Ak nesúhlasíte, rád si prečítam Váš postoj.

          • Pj píše:

            Vsetci mali rovnaku moznost si odpocitat tu istu odpocitatelnu polozku a vsetci museli zaplatit dan v tej istej vyske 19%.
            Odpocitatelna polozka iba chrani(la) ludi z nizsim prijmami.
            A napriek tomu, ze vsetci mame rovnake moznosti, nie vsetci mame rovnake schopnosti.
            Ak by som mal parafrazovat Murphyho, tak „nic sa neda dostatocne vysvetlit financnym poradcom, pretoze financny poradcovia su mimoriadne vynaliezavy“.

        • Peter Furmaník ml. píše:

          Pojem „rovná daň“ nemá oporu v slovenskej gramatike, toto spojenie nevyjadruje v podstate nič. Zaviedlo sa však ako označenie jednotnej sadzby – tj jednej sadzby pre všetkých daňovníkov dane z príjmov a zhodou okolností aj daňovníkov DPH. A áno, všetci platili rovnakú percentuálnu sadzbu zo základu dane. Resp. nie všetci – iba tí, ktorých základ dane prevýšil nezdaniteľnú časť (časti) základu dane. Títo daň jednoducho neplatili. Teda do určitej výšky príjmu je daň jednoducho nulová – napriek sadzbe 19%.

          • Peter Furmaník ml. píše:

            Opravujem predposlednú vetu v mojom komentári: „Ostatní daň jednoducho neplatili.“ :)

  2. Tomas G píše:

    Ficove opatrenie, tusim z roku 2007, prvykrat platne pre zdanovacie obdobie 2008, tu progresiu len prehlbila (postupne znizovanie naroku na nezdanitelnu cast s rastucim zakladom dane).

  3. Pj píše:

    Financni poradcovia su mimoriadne vynaliezavi.
    (zmena jednotneho cisla na mnozne, moja chyba…)

  4. Pj píše:

    Oprava: Financni poradcovia su Mimoriadne vynaliezavi.
    (zmena na mnozne cislo je v slovencine dost kompliovana, moja chyba)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *