Nedeľa 15. septembra. Meniny má Jolana

Priatelia, utrácajte, žite na vysokej nohe! (Svet vo financiách očami komentátora)

Vieme, čo má spoločné manželská nevera s dohodami krajín OPEC a ďalších producentov? Bude ich kontrolovať Pánboh s ďalekohľadom? Obete mučenia na Slovensku si nepolepšia a komentátora, ktorý blížiace sa zvyšovanie US sadzieb vidí inak než ostatní, môžu považovať za blázna. Otázka ale znie: Stratí americká centrálna banka dôveryhodnosť?

Hneď začiatkom uplynulého týždňa – fakticky v noci z nedele na pondelok finančný svet zasiahli dve správy. Jedna dobrá, druhá horšia. Podľa tej prvej sa víťazom prezidentských volieb v Rakúsku stal bývalý predseda Strany zelených Alexander Van der Bellen, ktorý kandidoval ako nezávislý a porazil kandidáta pravicovo-populistickej protieurópskej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norberta Hofera. Tento fakt euru neskôr veľmi pomohol.

Európski lídri v noci oslavovali, nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier označil výsledky volieb za dobrý signál namierený proti populizmu v Európe. Predseda Európskej rady (EC) Donald Tusk nazval zvolenie Van der Bellena konštruktívnym príspevkom Rakúska k hľadaniu spoločných európskych riešení a k zachovaniu európskej jednoty. Francúzsky prezident Francois Hollande okomentoval rozhodnutie Rakúšanov ako jasný krok v prospech spoločnej Európy. Dovolím si ešte jeden citát skôr než príde mela!

Nemecký vicekancelár a predseda tamojšej sociálnej demokracie (SPD) Sigmar Gabriel k výsledku volieb v Rakúsku dopísal, že celej Európe spadol kameň zo srdca.Vyplazly jazyk

O pár hodín neskôr ale prišla morová rana. To, čo všetci čakali, no eurolídri do poslednej chvíle neverili, že príde, sa stalo skutočnosťou. Po zverejnení predbežných výsledkov talianskeho referenda o ústavných zmenách v krajine a potom, čo premiér Matteo Renzi oznámil, že odstupuje z funkcie a protieurópske populistické Hnutie 5 hviezd (MoVimento 5 Stelle) avízovalo, že je pripravené vziať na seba zodpovednosť a po očakávaných predčasných voľbách sa ujať vlády, euro začalo okamžite padať a dostalo sa až na 20-mesačné minimá, až na úroveň 1,0505 USD.

Prerátal sa chlapec!

Avšak za to, že euro nepadlo ešte nižšie a v hĺbkach Stredomoria si dlho nevegetilo, môžu dve veci.

Tou prvou je práve proeurópsky výsledok rakúskych prezidentských volieb a nič ňom nezmenilo ani neskoršie vyhlásenie porazeného kandidáta populistickej protieurópskej FPÖ Norberta Hofera, ktorý sa po prehre dušoval, že bude sa uchádzať o kreslo spolkového prezidenta aj v nasledujúcich voľbách v roku 2022. Z Hoferových slov som cítil veľké sklamanie – prerátal sa chlapec! Myslel si, že tak ako Trump vyhral v US voľbách, tak v Rakúsku zvíťazí on. V súvislosti s úspechom Donalda Trumpa totiž cítil určitú šancu…

Tým druhým faktom je oficiálne vyhlásenie talianskej hlavy štátu – prezidenta Sergia Mattarellu, že predčasné voľby nevypíše a pokúsi sa o to, aby pokiaľ možno až do skončenia terajšieho volebného obdobia v roku 2018 krajinu viedol novokreovaný kabinet pod vedením Renziho Demokratickej strany (PD).

Euro ranné pondelkové straty postupne vyrovnalo a ďalej sa už o talianske vnútropolitické problémy príliš nestaralo. Asi vie, že v Taliansku bývali obdobia, kedy sa vlády striedali ako na bežiacom páse, aj dvakrát do roka počas niekoľkých rokov idúcich po sebe. Jednotná európska mena počas týždňa pozornosť skôr upierala na štvrtkové zasadnutie Európskej centrálnej banky (ECB), ale zato ani zo samotného Talianska myšlienkovo veľmi neutekala – dôvodom je zlý stav tamojšieho bankového sektora, pod ktorý sa podpisuje nadmiera dlhodobo nesplácaných úverov a euru bolo a je naďalej jasné, že talianske banky bude musieť „niekto“ tvrdo zachraňovať.

Aj tú najstaršiu banku na svete.

Potrebujeme viac času

Koncom týždňa prišli správy, že ECB zamietla žiadosť Talianska o viac času pre dokončenie záchranného plánu pre banku Monte dei Paschi di Siena (MPS). Banka mala do konca tohto roka dokončiť plán rekapitalizácie v hodnote päť miliárd eur, ale jej vedenie v očividnej zúfalosti žiadalo predĺženie lehoty do 20. januára budúceho roka.

„Dôvodom našej žiadosti je politická kríza v Taliansku, ktorá sa po referende o ústavných zmenách ešte viac vyostrila. Kríza odstrašuje potenciálnych investorov, … jednoducho potrebujeme viac času,“ uviedol v žiadosti vrcholový manažment najstaršej jestvujúcej banky sveta. Rada guvernérov ECB na žiadosť odpovedala záporne a akcie MPS na milánskej burze sa po rozhodnutí centrálnej banky okamžite prepadli o viac než päť percent!

To Monte, nie my! My sme v pohode…

Osobne si myslím, že len samotné predĺženie lehoty či už do spomínaného 20. januára alebo trebárs aj 20. februára či 20. marca banke veľmi nepomôže. ECB zrejme nepopustí a tak bude musieť padajúcu banku zachraňovať samotná talianska vláda. Štátna intervencia je však v eurozóne politicky veľmi citlivý problém (ani sa tomu nečudujem!) a podľa platnej európskej legislatívy sa na záchrane banky majú podieľať aj jej akcionári.

Z dostupných zdrojov je zrejmé, že v prípade banky Monte dei Paschi di Siena by to kruto zasiahlo úspory cca 40 tisíc ľudí. A to už je v tejto aj tak vyhrotenej politickej situácii veľké sústo – aj pre dočasný taliansky kabinet, ktorý sa zrejme rýchlo sformuje, ale aj pre populistov z MoVimento 5 Stelle. Nehovoriac už o tom, že v kríze sa nachádza veľká časť talianskeho bankového sektora; viaceré, aj podstatne väčšie banky ako je MPS budú potrebovať pomoc.

Mám dojem, že ich manažment je momentálne rád, že v médiách sa všade píše a hovorí len o tej najstaršej banke sveta a o nich je viac-menej ticho. To Monte, nie my! Monte je v úzkych, my sme v pohode.Cool

Pomyselný olej do ohňa prilialo aj vyjadrenie šéfa eurovalu alebo ak chceme – európskeho záchranného mechanizmu (ESM) Klausa Reglinga, podľa ktorého sa nateraz nepripravuje žiadna pomoc pre potápajúcu sa časť talianskych bánk.

Regling to spresnil slovami, že taliansky bankový sektor ako celok nemá problém, aj keď niekoľko bánk súrne potrebuje navýšiť svoje finančné rezervy. Situácia v Taliansku sa dnes zásadne líši od obdobia spred niekoľkých rokov, keď sa v niektorých členských štátoch Únie dostal do problémov celý bankový systém a ESM vtedy musel zasiahnuť.

Hľadanie psa niekde pod zemou

O aktuálnych problémoch niektorých talianskych bánk, ktoré sa určite aspoň do istej miery podpísali pod výsledky tamojšieho referenda a naopak – referendum, v ktorom získali navrch protieurópske sily, spôsobilo, že sa o dlhodobých problémoch tamojšieho bankového sektora začalo hlasnejšie hovoriť po celej Európe, písal počas uplynulého týždňa hádam každý analytik a komentátor.

Veľa zaujímavých názorov vyšlo na portáloch Investujeme.cz a Investujeme.sk, tak sa nebudem tomu venovať. Rovnako ani štvrtkovému zasadnutiu ECB, ktoré rozhodlo o predĺžení programu nákupu dlhopisov minimálne do konca roku 2017, avšak s nižším objemom – namiesto terajších 80 miliárd to po marci 2017 bude mesačne už len 60 miliárd eur.

Len v stručnosti pripomeniem, že prezident centrálnej banky Mario Draghi na tlačovke uviedol, že ECB upravila odhad rastu ekonomiky eurozóny, ako aj vývoja spotrebiteľských cien smerom nahor, ale len mierne. V tomto a budúcom roku očakáva rast ekonomiky eurozóny na úrovni 1,7 percenta, v rokoch 2018 a 2019 na úrovni na 1,6 percenta.

Podľa centrálnej banky by mali konečne rásť aj spotrebiteľské ceny, v tomto roku o 0,2 percenta a v budúcom o 1,3 percenta. V roku 2018 o jeden a pol a v roku 2019 dokonca o 1,7 percenta. Uvidíme, necháme sa prekvapiť!

V každom prípade ale ani tento prognózovaný rast cien sa neblíži k inflačnej hladine „tesne pod 2 percentá“, ktorá je podľa názoru európskych centrálnych bankárov zárukou určitej stability v eurozóne, inak povedané – ceny ani v roku 2019 nedosiahnu stanovený inflačný cieľ, a to napriek bezprecedentným menovým stimulom určeným na oživenie ekonomiky a podporu inflácie.

Pes bude zrejme zakopaný niekde celkom inde, ja však bez mučenia priznávam, že neviem presne kde je zakopaný, ale ten kto to vie, nech to napíše trebárs do komentára dolu pod článkom. Možno si to Draghi a spol. prečítajú a budú sa podľa toho riadiť.Vyplazly jazyk

Vieš, že som ti verná?! Všetci o tom hovoria…

Myslím si však, že za nízku infláciu v eurozóne môžu okrem iných faktorov aj nízke ceny čierneho zlata na svetových trhoch. Už cca dva roky sa ich nedarí zvýšiť. Množstvo pokusov, z ktorých mnohé sa ukázali ako fámy či nastrčené správy, vyšlo nazmar.

Ozaj, prečo neverím stretnutiam a dohodám krajín kartelu OPEC a nečlenským producentom? Po prvé, preto, že prakticky všetci vrátane Saudskej Arábie a Ruska v posledných dňoch a týždňoch lámu nové a nové rekordy v ťažbe. Po druhé, preto, že je veľmi veľmi ťažké a v niektorých prípadoch vôbec nekontrolovateľné, či znížia, resp. zmrazia produkciu v zmysle dohôd. Rusko síce môže oznámiť, že v budúcom roku zníži ťažbu o 300 tisíc barelov denne s cieľom zlikvidovať nadmernú ponuku ropy na svetovom trhu a tým podporiť rast cien, ale samo ťaží na viacerých miestach aj v Severnom mori a inde, a kto to dokáže kontrolovať? Pánboh s ďalekohľadom?!

Po tretie, producenti OPEC a spol. už dávno zistili, že stačí, ak avízujú nejaké schôdze, stretnutia, nejaké prísľuby dohôd a pod. a už ropa ide trochu nahor. A keď sa v tých nekonečných mediálnych hrách podarí aj nejaká formálna dohoda, je možné, že ropa vyskočí aj nad hranicu 60 USD. Síce len nakrátko, ale vyskočí! A tak sa neustále snažia a budú i naďalej robiť rôzne mediálne humbuky s cieľom, aby ropa aspoň neklesla pod 50 USD!

Nehovoriac už o 4. dôvode prečo neverím terajším dohodám OPEC a spol. Je to fakt, že všetci vedia, že ak by sa ceny spoľahlivo a na dlhší čas dostali nad 60 USD, hneď by to hnalo amerických producentov bridlicovej ropy, ktorí vďaka hypermoderným technológiám bleskovo dokážu rozbehnúť a navyšovať ťažbu a – všetci vrátane Saudskej Arábie a Ruska by zrazu boli tam, kde nechceli byť.Smutny

Terajšie mediálne hry OPEC a spol. mi pripadajú, ako riešenie manželských problémov. Je to nejako tak, ako keď žena nahlas vraví manželovi pri otvorenom okne, aby to všetci susedia dobre počuli: „Drahý, vieš, že som ti verná?! Veď všetci o tom hovoria…“

Mám pocit, že trhy momentálne viac ako stretnutia a dohody OPEC a spol. ktorým aj tak nemožno celkom veriť, zaujíma, či americká centrálna banka (Fed) siahne na úrokové sadzby. Väčšinový konsenzus je taký, že Fed ešte teraz na decembrovom zasadnutí úrokové sadzby zvýši a s ďalším zvyšovaním trhy rátajú aj na budúci rok.

Aj ja si myslím, že už to bude teraz pred Vianocami a vychádzam z toho, že ekonomické ukazovatele za posledné mesiace tomu nahrávajú a ani Trumpovo víťazstvo vo voľbách nebolo až kruté, ako sme si to mnohí pôvodne mysleli a nebolo nám po chuti. Trhy to však napodiv pomerne rýchlo dokázali prežuť a stráviť (dokonca rýchlejšie ako výsledok júnového referenda o vystúpení Británie z EÚ).

Niektorí analytici si nadôvažok myslia, že ak Fed teraz sadzby nezvýši, mohol by prísť o svoju dôveryhodnosť.

Ale vyčkajme, ako hovorí klasik. Koľkokrát už bolo tak, že všetci považovali zvýšenie US sadzieb za hotovú vec, komentátor, ktorý napísal iný názor, bol považovaný takmer za blázna, no a nakoniec bolo všetko inak.Mrkajici

Spravodlivosť v dôchodkoch?

Z domácich správ a udalostí ma v minulých dňoch zaujala jedna, a to snaha hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) novelizovať zákon o protikomunistickom odboji. Účelom novely malo byť po 27 rokoch od Nežnej revolúcie ukončiť nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi, prenasledovali ľudí, mučili ich a popierali základné ľudské práva, najmä slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, čo rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky.

Hnutie preto navrhlo plošne zdaňovať o 50 percent výsluhové dôchodky bývalých príslušníkov zločinnej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a ich zložiek a naopak – politickým väzňom, ich manželom, manželkám vyplatiť jednorazový finančný príspevok vo výške 1000 eur, keďže politickí väzni, obete eštebákov celý život žijú v chudobe.

Parlament väčšinou hlasov novelu zákona odmietol. Napíšem pravdu, bolo mi z toho smutno. Najmä ak som si uvedomil význam argumentov, ktoré poslanci za hnutie OĽaNO-NOVA predložili. Argumentovali o. i. aj tým, že ak by ich návrh prešiel, Slovensko by sa konečne pripojilo ku krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli príslušníkom tajných služieb na ich vysoké výsluhové dôchodky. Krajinami v našom regióne, ktoré to dokázali, sú Poľsko, Maďarsko či Nemecko.

Česko a Slovensko to ale nedokázali a asi nikdy nedokážu. Aj preto sa bývalým príslušníkom ŠtB tak dobre darí. Už krátko po Novembri ´89 sa úspešne pustili do podnikania, lebo oni vedeli čo a ako… Písal som o tom v jednom zo svojich predošlých komentárov pod titulkom Teraz je čas nabaliť sa čo najlepšie! Nevieš, čo príde neskôr

Nežgrlošte, míňajte!

V poslednom čase sa názorovo viackrát ostro zaiskrilo medzi európskymi predstaviteľmi a Nemeckom. Európska komisia (EC) totiž vyzvala Nemecko, aby nežgrlošilo a uvoľnilo svoj rozpočet a viac utrácalo a míňalo, čo by vraj podporilo ekonomický rast v eurozóne. Nemci sa proti tomuto odporúčaniu dôrazne ohradili argumentujúc tým, že sú pracovití, poriadkumilovní a aj primerane šetrní a naopak – im prekáža rozhadzovanie zo strany niektorých európskych vlád, ktoré namiesto toho, aby robili reformy – rozhadzujú a navyšujú deficity štátnych rozpočtov…

Komisár EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti Pierr Moscovici konkrétne vyzval štáty eurozóny k expanzívnejšej fiškálnej politike a k výraznejšiemu zvyšovaniu štátnych výdavkov, čím by došlo aj k vzostupu deficitov. Podľa Moscoviciho by mali členské krajiny v budúcom roku zvýšiť výdavky v priemere o 0,5 percenta HDP nad rámec toho, čo je plánované v návrhoch ich rozpočtov.

Najmä Francúzsko a Taliansko požadujú uvoľnenie rozpočtových pravidiel, aby prostredníctvom verejných výdavkov podporili rast svojho hospodárstva. Berlín však opakovane odmieta výzvu EC, aby zvýšil fiškálne stimuly, čím by údajne podporil rast celej eurozóny.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble slovne viackrát zaútočil na eurokomisára Moscoviciho, pretože si myslí, že príčinou mnohých problémov v Európe je to, že krajiny dôsledne neuskutočňujú reformy. V súvislosti s obrovskou globálnou mierou zadlženosti a lacnými peniazmi centrálnych bánk varoval pred dôsledkami voľnej peňažnej politiky. V priebehu posledných dvoch – troch týždňov na viacerých fórach zdôrazňoval, že obdobné varovania ako on vydáva i Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS). „Ak si nebudeme dávať pekelný pozor, vykročíme smerom k ďalšej kríze,“ trvá na svojom nemecký minister.

Tento komentár zo sveta financií síce uzatváram príslovečnou nemeckou pracovitosťou, poriadkumilovnosťou a šetrnosťou, avšak čo sa týka hudby, mne osobne je bližšia talianska muzika než nemecká, a to ako v moderných žánroch, tak aj v klasike. Radšej mám Verdiho ľahko spievané opery než ťažké, obsahom bohaté Wagnerove operné diela. A keďže o Taliansku sa vo svete financií najviac hovorilo v uplynulých dňoch, tak namiesto pointy ponúkam pieseň, skôr takú odrhovačku zo starších čias. Zaspieva ju Toto Cotugno.

Pieseň sa volá L’italiano vero, čo možno preložiť ako skutočné, resp. pravé, nefalšované Taliansko.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *