Nedeľa 22. septembra. Meniny má Móric

Príchod Švajčiarov do firmy bol tak trochu kultúrny šok…

Západ si z náš uťahuje, že veci robíme štýlom: nejako bude, nejako sa to vyrieši. Švajčiari sú naopak dosť nalinajkovaní. Dnes sa však teším, že vo firme máme neuveriteľný poriadok, že platí dané slovo, a sme zameraní na kvalitu, nie na kvantitu – hovorí pani Andrea Pramhas zo spoločnosti Swiss Life Select Rakúsko.

Patríte dlhodobo medzi najlepších sprostredkovateľov Swiss Life Select, predtým AWD, v Rakúsku. Aká bola Vaša vnútorná motivácia vstúpiť do toho biznisu?

Pred tým, ako som pred 17timi rokmi začala vo vtedajšom AWD, pracovala som v IT biznise. Chodila som po celej Európe a implementovala som finančný softvér. Bol to úžasný job a skvelé roky, no narazila som na dve obmedzenia. Jedným bola príjmová hranica a druhým možnosť kariérneho rastu. Vo firme nás bolo 200 poradcov, z toho len desať žien. Ďalej postupovať bolo takmer nemožné.

Keď som rozmýšľala, ako sa posunúť, náhodou som natrafila na AWD, čo bol v Rakúsku predchodca Swiss Life Select. Oslovili ma nové možnosti: neobmedzená kariéra a neobmedzený príjem. To bol hlavný dôvod, pre ktorý som začala. Ostatné veci, sa potom odvíjali od toho. S odstupom času musím povedať, že všetko bolo tak, ako mi bolo na začiatku sľúbené. Keď som urobila to, čo sa odporúčalo k dosiahnutiu istého obratu, ten obrat sa aj naozaj dostavil.

Ako sa dá vybudovať taká silná a konzistentná dlhodobá výkonnosť? 

Prvým predpokladom je, že musíte mať cieľ, pre ktorý to všetko chcete absolvovať. Cieľ musí veľmi silný, aby vás vtedy, keď všetci ostatní padnú na kolená, postavil opäť na nohy, aby ste mohli pokračovať ďalej. Mojim snom bolo mať veľkú usadlosť s koňmi, kde sa budem môcť stretávať s priateľmi, kde bude dosť miesta pre kopu detí. Mám ich štyri. Bola to moja fixná predstava. Vedela som, že Lindehof bude jedného dňa stáť a naozaj sa to podarilo. Vždy, keď som mala pocit, že už to ďalej nejde, táto vízia ma posúvala o ďalší krôčik v pred. Boli to ťažké roky, no neľutujem nič.

Je ešte niečo, čo by mal mať človek vo výbave, keď chce byť úspešný? 

Okrem cieľa musí byť človek neuveriteľne disciplinovaný, konzekventný, musí mať  veľmi silný charakter a veľké nadšenie pre to, čo robí. Keď toto všetko splníte, dostanete sa tam, kam chcete. Počula som množstvo motivačných spíkrov a jediný menovateľ, ktorý majú všetci spoločný, je presne toto: majú cieľ, sú konzekventní, disciplinovaní, majú charakter a robia to s nadšením.

Podobne ako rakúske AWD v roku 2015, aj slovenské Fincentrum prešlo nedávno pod švajčiarsky Swiss Life. Je niečo, na čo by sa mali sprostredkovatelia pripraviť?

Ste vo veľmi podobnej situácii, ako sme boli my pred štyrmi rokmi. Chápem, že sú tu určité obavy. Ľudia sa boja toho, čo príde. Poviem to úprimne, aj u nás boli začiatky iritujúce. Rakúsko a Slovensko sú si v niektorých veciach veľmi podobné. Jednou z nich je napríklad to, že západná Európa si z nás trochu uťahuje, v zmysle – v Rakúsku už začína Balkán. Myslia si o nás, že veľa vecí riešime štýlom: nejako to bude, nejako to dopadne.

No potom prišli Švajčiari, ktorých systém práce je dosť nalinajkovaný. Vyvolalo to menšiu kultúrnu revolúciu. Nakoniec sa však teším z toho, že máme vo firme neuveriteľný poriadok, že u nás vládne korektnosť a že kvalita je oveľa dôležitejšia ako kvantita. Viacerí kolegovia, ktorí poškodzovali zákazníkov a tým aj trh, z firmy odišli. Tí čo zostali, odvádzajú vysoko kvalitnú prácu. Ja osobne sa teraz vo firme cítim oveľa lepšie. Po prvom roku, ktorý bol trochu náročný, som zmenu uvítala a teším sa z každého dňa, ktorý môžem pre Swiss Life pracovať.

Veľa sprostredkovateľov má vnútorný problém stretávať sa s klientami, ktorí na prvý pohľad nič nepotrebujú. Ako to riešite vy? Čo im hovoríte a na čo počúvajú? 

Toto je fakt, ktorý ma aj po 17tich rokoch ešte stále prekvapuje a fascinuje. Aj mne sa stáva, že mám pred sebou kalendár so stretnutiami, na ktoré by som z rôznych dôvodov najradšej nešla. Mám pocit, že je to zbytočné. No, keď stretnutia absolvujem, uvedomím si, že vždy niečo prinesú. Z desiatich stretnutí je možno zo siedmych nový obchod alebo referencia. Nezávisle od toho, čo od stretnutí očakávate, vo väčšine prípadov to dopadne dobre. Zastávam preto názor, že treba udržiavať vzťahy aj s klientami, ktorí na prvý pohľad nič nepotrebujú. Vždy to niečo prinesie.

Keď biznis prekročí istú hranicu, okrem osobných charakteristík je dôležitá aj kvalita tímu. Aký je váš kolektív? Akých ľudí máte okolo seba a aká je ich pridaná hodnota? 

Len na agende Swiss Life Select pre mňa pracuje päť ľudí. Mám dve telefonistky, ktorých úlohou je, aby bol kalendár každý deň plný. Absolvujem za týždeň 18 až 20 stretnutí. Potom mám zamestnankyňu, ktorá sa stará o zmluvy a ich zmeny. Keď máte 2000 klientov a cca 15 tisíc zmlúv, tak neustále meníte adresy, bankové spojenia a spracúvate poistné plnenia. Ďalej je to referentka, ktorá sa venuje iba financovaniu, hypotékam a kapitálovým vkladom.

Ako treba podľa vás budovať fungujúci tím?

Musím povedať, že veľa kolegov mi môj tím závidí. Hovorím im však, že úspešných spolupracovníkov budú mať iba vtedy, keď aj oni sami budú odvádzať kvalitnú prácu. Teda keď budú usilovní, konzekventní a disciplinovaní. Človek pritiahne k sebe takých istých ľudí, ako je on sám. Keď sa zodpovedne správate k ľuďom a dodržíte dané slovo, aj podriadení budú takí istí voči klientom. Preto máme stále plný kalendár. Naši klienti čakajú na stretnutie štyri až päť týždňov. Uvažujeme dokonca, či budeme prijímať nových zákazníkov a či teda chceme ešte ďalej rásť, pretože by si to vyžiadalo ďalšiu reorganizáciu práce.

Máte štyri deti. Ako sa dá skĺbiť rodinné prostredie s tak výborným výsledkom v práci? 

Do značnej miery mi to paradoxne pomáha, pretože musím byť veľmi dobre organizovaná. Pre mňa napríklad pracujú len ženy s deťmi. Jediná zamestnankyňa, ktorá v minulosti nezvládla tlak a odišla, deti nemala. Jeden z najvyšších výkonov naopak podáva kolegyňa, ktorá má päť detí. Tou pani nič neotrasie, nezastihnete ju nepripravenú. Mamičky to poznajú, sme vycepované z rodiny, zamerané na riešenie problémov. Nepoznáme dlhé prestávky a debaty v kuchynke. Keď človek vybaví úlohu, zatvára počítač a odchádza za rodinou. Deväť dievčat a žien, ktoré celkovo zamestnávam, má spolu 23 detí.

Ďakujeme za rozhovor.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *