Utorok 07. apríla. Meniny má Zoltán

Prieskum GfK: Čo očakávajú od ekonomiky Európania a Američania

Aj napriek vývoju ekonomiky zostávajú Američania optimistickí. Pozitívne očakávania cítiť aj z Nemcov vďaka stabilnému pracovnému trhu. Vyplýva to z prieskumu GfK Consumer Climate MAXX založenom na rozhovoroch so spotrebiteľmi. Štúdia poskytuje prehľad vývoja ekonomických očakávaní a očakávaní z hľadiska osobných príjmov ako aj ochoty nakupovať medzi spotrebiteľmi v európskych krajinách a od marca 2011 skúma GfK aj nálady obyvateľov USA.

USA: Američania aj naďalej pozitívne naladení napriek pomalej ekonomike

V protiklade s tým, čo by sa dalo očakávať vo svetle skromných hospodárskych výsledkov, sa sebadôvera amerických spotrebiteľov čoraz viac zvyšuje. Všetky tri indexy tejto štúdie v posledných mesiacoch rástli. Ekonomické očakávania (v septembri na úrovni 33 bodov) dokonca dosiahli zďaleka najvyššiu úroveň od marca 2011, keď bol po prvý raz index uvedený na americkom trhu. Iba v období medzi augustom a septembrom index narástol o 11,5 bodu. Na súčasnej úrovni 23,8 bodu, narástli príjmové očakávania oproti júnu zhruba o 9 bodov. Na základe uvedeného sa ochota amerických spotrebiteľov  k nakupovaniu a výdajom zvýšila – tiež o zhruba 9 bodov na súčasnú úroveň –0.2 bodu. Tento pozitívny pohľad na vlastnú situáciu je v súlade s čoraz optimistickejšími hodnoteniami súčasných politických opatrení. V prieskume, ktorý uskutočnila spoločnosť AP spolu s GfK podstatne viac spotrebiteľov v porovnaní s minulým rokom vyjadrilo názor, že sa ich krajina hýbe tým správnym smerom. Kým v auguste 2011 si to myslelo iba 21 percent obyvateľov, ich podiel je v súčasnosti 42 percent. A kým pred rokom malo opačný názor 75 percent Američanov, dnes ich je iba 48 percent.

Ekonomické očakávania: 33,0 bodu                  Priemer: 12,6 bodu
Príjmové očakávania:      23,8 bodu                  Priemer: 20,1 bodu
Ochota nakupovať:         –0,2 bodu                   Priemer: –6,3 bodu

Nemecko: Silný pracovný trh podporuje ekonomiku

Nemci sú v súčasnej dobe presvedčení, že ekonomická kríza, ktorá zachvátila celú Európu bude mať v nasledujúcich mesiacoch tiež čoraz silnejší dopad aj na ich krajinu predovšetkým preto, lebo celková globálna ekonomika už nerastie. Na druhej strane však toto povedomie nemalo takmer žiadny dopad na očakávania spotrebiteľských príjmov, alebo ich nákupné správanie. V Nemecku oba indikátory zostávajú na výnimočne vysokej úrovni. Hlavným dôvodom je dlhodobo stabilný pracovný trh. Tento rok bude v priemere 41,6 milióna obyvateľov tejto krajiny vykonávať nejakú zárobkovú činnosť v rámci zamestnania, čo je pre Nemecko historicky najvyššia hodnota. K tomuto počtu v budúcom roku pribudne ďalších 120 000 takže do roku 2013 bude zamestnaných takmer o 2 milióny ľudí viac ako v roku 2007.

Naproti mnohým očakávaniam, ktoré tvrdili opak, nie je nemecký zázrak zamestnanosti založený na tzv. mini pracovných miestach, alebo na živnostníkoch a SZČO. Práve naopak – spočíva predovšetkým na pracovných miestach, ktoré podľa nemeckých zákonov podliehajú platbe odvodov do sociálnej poisťovne a ktoré boli vytvorené v posledných rokoch.  Tieto novo vytvorené pracovné miesta sú základným kameňom nemeckého hospodárstva, keďže spotrebitelia, ktorí majú isté pracovné miesta, míňajú peniaze na väčšie nákupy, ako sú nábytok, alebo nehnuteľnosti. Ďalším faktorom sú relatívne zámožní nemeckí dôchodcovia, ktorí sa v roku 2012 po prvý raz po niekoľkých rokoch tešili z relatívne slušného zvýšenia svojich dôchodkov.

Ekonomické očakávania: –17,3
Príjmové očakávania:      23,9
Ochota nakupovať:         33,1

Česká republika: Náročná pozícia

Česká republika sa aj naďalej zosúva k recesii. Jej ekonomika v tomto roku poklesne o jedno percento. Tak ako v mnohých iných európskych krajinách, klesajúci dopyt v krízou postihnutej Európe má za následok trhový pokles vývozu. HDP pokračuje v klesajúcom trende, nezamestnanosť je vysoká a reálne príjmy sa znižujú. V rámci snahy zabezpečiť sa do budúcnosti, ktorá môže byť ešte horšia ako prítomnosť,  nemíňajú peniaze na tovar, ktorý nie je absolútne nevyhnutný a radšej šetria. Aj vláda dodržiava politiku šetrenia a vyhlásila tiež zámer zvýšiť DPH na rok 2013.

Ekonomické očakávania:          –59,8
Príjmové očakávania:                 –25,3
Ochota nakupovať:                    –38,7

Bulharsko: Skľúčená nálada napriek dobrým socio-ekonomickým číslam 

Bulharsko tiež cíti dopady európskej finančnej krízy, hoci je krajina v skutočnosti v celkom dobrej pozícii. Rozpočtový deficit je druhý najnižší v Európe po Nemecku. Je pravdepodobné, že toto číslo bude na konci roka nižšie ako jedno percento z celkového hospodárskeho výkonu krajiny. Nezamestnanosť klesá, v súčasnosti je zhruba na úrovni desiatich percent a hoci HDP rastie iba pomaly, tento pozitívny trend je kontinuálny. Prudký pokles vývozu je len prirodzený následok recesie, ktorá zasiahla celú eurozónu. Experti predpovedajú v najbližších rokoch mierny rast  a vláda sa pripravuje reformovať neefektívny administratívny systém v krajine. Avšak doposiaľ bolo Bulharsko atraktívnou destináciou pre investorov iba v malej miere a nové zahraničné spoločnosti sú skôr výnimkou. K tomu je treba prirátať veľmi nízke platy na úrovni menej ako 50% európskeho priemeru, ktoré tiež negatívne ovplyvňujú spotrebiteľské nálady.  Hoci ekonomické očakávania a tiež príjmové očakávania sú na veľmi nízkej úrovni, v septembri poklesli ešte viac. Iba ochota k nákupom v poslednom čase vzrástla. Na prvý pohľad sa to dá pripísať vládnemu vyhláseniu, podľa ktorého budú od roku  2013 úroky z bankových úspor podliehať zdaneniu. Bulharskí spotrebitelia sú očividne ochotnejší svoje ťažko zarobené peniaze minúť ako z nich platiť daň.

Ekonomické očakávania:          –31,8
Príjmové očakávania:                 –39,7
Ochota nakupovať:                       5,2

Poľsko: Majstrovstvá Európy vo futbale nepomohli ekonomike v raste

Na prvý pohľad vyzerajú čísla poľskej ekonomiky sľubne. S očakávaným hospodárskym rastom na úrovni 2,7 percenta za tento rok je pravdepodobné, že Poľsko skončí s náskokom pred mnohými inými európskymi krajinami. Zadlženosť krajiny tiež súvislo klesá: z 7,8 percent HDP v roku 2010 na menej ako 3 percentá tento rok. Tieto čísla sú však pozitívne iba z povrchného hľadiska.

Nálada poľských spotrebiteľov je neradostná. Dokonca ani Majstrovstvá Európy vo futbale organizované v Poľsku nedokázali túto situáciu zlepšiť, skôr naopak: prispeli k súčasným ťažkostiam. Bolo to v prvom rade stavebníctvo, ktoré malo podľa očakávaní ťažiť z organizácie šampionátu. Nestalo sa tak, keďže tendre vyhrávali často tie najnižšie ponuky a mnohí dodávatelia podhodnotili svoje náklady, takže síce mali dosť prostriedkov na kúpu stavebného materiálu, ale často už nie dosť na to, aby vyplatili svojich subdodávateľov. Výsledkom bol bankrot stoviek spoločností. V priebehu roka skrachovalo podľa oficiálnych údajov takmer 60,000 zabehnutých firiem a v súčasnosti je ohrozených 150,000 pracovných miest. Až doteraz bola nezamestnanosť stabilne na úrovni okolo 10 percent. Ďalším faktorom je však dopad euro krízy. Vývoz do krajín EÚ upadá kvôli klesajúcemu dopytu a EÚ je pritom pre Poľsko hlavným obchodným partnerom.

Ekonomické očakávania:          –33,3
Príjmové očakávania:                 –29,5
Ochota nakupovať:                     –4,5

Portugalsko: Viac času k dispozícii

Portugalsko je medzi krajinami, ktoré museli požiadať o finančnú pomoc, tzv. bailout. Krajina svižne a komplexne implementovala reformy, ktoré požadovala EÚ. Účinok týchto opatrení na portugalskú ekonomiku sa začína prejavovať. V porovnaní s predošlým kvartálom však poklesol HDP o 1,2 percenta. Zdá sa teda, že vládny plán úspor sa tak obrátil proti pôvodnému zámeru a súkromné domácnosti ako aj firmy sa vyhýbajú väčším investíciám. Toto posilnilo negatívy ekonomický vývoj a zvýšilo nezamestnanosť, ktorá je v súčasnosti vyššia ako 15 percent a tisíce mladých ľudí hľadajúcich prácu tak opúšťajú krajinu. S cieľom reštrukturalizovať rozpočet a spolu s ďalšími úspornými opatreniami vláda vyhlásila svoj zámer zvýšiť dane a sociálne odvody. Obyvatelia však začali vystupovať proti ďalším bolestivým škrtom, ktoré na prvý pohľad neprinášajú žiadne zlepšenia v strednodobom horizonte.

Portugalci v poslednom čase pravidelne dávali najavo svoj nesúhlas prostredníctvom rozsiahlych štrajkov vo všetkých hlavných sektoroch hospodárstva. Tzv. trojka, skladajúca sa z EK, ECB a MMF uviedla na konci piatej monitorovacej návštevy, že z celkového hľadiska sa portugalskému reštrukturalizačnému programu darí dobre. Export sa vyvíja nad očakávania a znižovanie externého dlhu pokračuje rýchlo. Na druhej strane majú vysoká nezamestnanosť a nízke disponibilné príjmy dopad na daňové výnosy a v nadväznosti na tieto skutočnosti dostala krajina ďalší rok na splnenie niektorých konkrétnych cieľov.

Ekonomické očakávania:          –57,1
Príjmové očakávania:                 –55,4
Ochota nakupovať:                    –45,8

Rakúsko: Nízky vývoz zodpovedný za nižší hospodársky rast

Rakúsku sa v kontexte európskej finančnej krízy darí relatívne dobre. Verejný dlh a nezamestnanosť sú nízke napriek tomu, že krajina v súčasnosti tiež cíti dopad náročnej situácie, ktorej čelia iné štáty v rámci EÚ. Dve tretiny rakúskeho exportu smerujú do členských štátov EÚ. Tržby prudko klesajú a to má dopad na rakúsku priemyselnú produkciu. Výsledkom je mierny nárast nezamestnanosti a pomalší rast HDP. Tento vývoj nezostal nepovšimnutý ani medzi spotrebiteľmi, ktorých očakávania z hľadiska ekonomiky ako takej ako aj osobných príjmov v posledných mesiacoch prudko poklesli. Ale keďže sa rakúskej ekonomike a spotrebiteľom celkovo darí veľmi dobre, ochota nakupovať zostala takmer nezmenená napriek uvedeným regresívnym faktorom a je stále na vysokej úrovni.

Ekonomické očakávania:          –38,7
Príjmové očakávania:                 –12,2
Ochota nakupovať:                 19,1

Spojené kráľovstvo: Nízka chuť k nákupom napriek veľkým podujatiam 

Britská ekonomika vykazuje znaky ozdravenia. Vláda sa prísne drží úsporných opatrení a hospodárstvo sa napriek pôvodným očakávaniam v druhom štvrťroku neprepadlo – na tretí kvartál sa dokonca očakáva mierny nárast. Priemyselná produkcia a stavebný priemysel zaregistrovali drobný nárast tržieb, avšak cieľ je ešte stále veľmi vzdialený. Nezamestnanosť zostáva na úrovni o čosi viac ako 8 percent a v krátkodobom horizonte sa nedá očakávať zlepšenie. Táto situácia  sa tiež odráža  v hodnotení spotrebiteľov. Hoci zreteľne očakávajú mierne zlepšenie hospodárstva, celkové ekonomické očakávania zostávajú na veľmi nízkej úrovni. V súlade s tým sú aj príjmové očakávania, ktoré síce mierne vzrástli v priebehu letných mesiacov, ale celkovo sú jednoznačne negatívne. Tento stav nepomohli výrazne zlepšiť ani viaceré významné podujatia vrátane diamantového jubilea britskej kráľovnej a ani olympijské a paraolympijské hry. Indikátory sú na najnižšej úrovni od decembra 2011.

Ekonomické očakávania: –28,8
Príjmové očakávania:     -25,0
Ochota nakupovať:         –51,5

Grécko: Kríza opäť zúri

Euro kríza sa vrátila tam, kde pred dva a pol rokom začala – do Grécka. Hoci bola grécka vláda prinútená značne sprísniť svoj rozpočet pod nesmierne silným tlakom veriteľov, dlh krajiny následkom pokračujúcej recesie aj naďalej rastie a spolu s nesmierne vysokou nezamestnanosťou neguje do veľkej miery akékoľvek potenciálne úspešné snahy vedúce k šetreniu.  V septembri, preskúmala „Trojka“ v zložení MMF, EK a ECB reformné opatrenia gréckej vlády a identifikovala ďalšie požiadavky s cieľom ušetriť viac než 11 miliárd € – pravdepodobne až 13,5 miliardy. Zatiaľ nie je celkom jasné, akú štruktúru nového úsporného programu zvolí grécka vláda, dajú sa však očakávať ďalšie drastické škrty. Vek odchodu do dôchodku sa zvýši na 67 rokov, odbory očakávajú znižovanie miezd od 6 do 20 percent. Pravdepodobné je aj ďalšie prepúšťanie vo verejnom sektore.

Navyše, „Trojka“ trvá na implementovaní 6-dňového pracovného týždňa a 13-hodinového pracovného času, ako aj na skrátení výpovedných lehôt a znižovanie odstupného. Za to Atény žiadajú predĺženie obdobia na splnenie cieľovej hladiny deficitu o dva roky – 2016 namiesto 2014. Experti však pokračujú v diskusiách, či vôbec úsporné opatrenia Grécku pomôžu, alebo naopak spôsobia ďalší úpadok a ešte vyššiu nezamestnanosť. Nie je ani isté, či bude „ Trojka“ považovať nové úsporné opatrenia za dostatočné a schváli ďalšiu zatiaľ nevyplatenú sumu z druhej tranže záchranného balíka pre Grécko. Predmetom diskusie môže byť aj druhá redukcia dlhu, čo by si však vyžadovalo, aby sa niektorí verejní veritelia vzdali nároku na vyplatenie časti dlhov. Tretím scenárom je ešte stále odchod Grécka z eurozóny.

Ekonomické očakávania: –45,5
Príjmové očakávania:       -57,0
Ochota nakupovať:        -44,4

Španielsko: Občania protestujú proti vládnemu úspornému programu

Počas letných mesiacov sa Španielsko ocitlo v prudkom víre rastúcich úrokov na refinancovanie svojho dlhu a následných vládnych deficitov. Potom ako španielsky bankový sektor požiadal v júni o záchranu (bailout) z eurovalu 1 (EFSF), vyskytli sa špekulácie, či tiež Španielsko ako krajina nebude musieť požiadať o bailout  v rámci eurovalu 2. Doposiaľ sa krajine darilo vyhnúť sa tomuto kroku a odolávať požiadavkám o úsporné a reformné opatrenia, ktoré jej diktuje „Trojka“ vo forme oficiálnych žiadostí či už z EÚ, ECB alebo MMF. Španielsko je v súčasnosti najmä pod tlakom ECB, ktorá vyhlásila prakticky neobmedzený nákupný program, ktorý by stlačil vysoké úroky zo španielskych vládnych dlhopisov.

Centrálna banka však tento program striktne podmieňuje napojením na zodpovedajúci vládny reformný program. Vyhlásenie o neobmedzenom nákupe dlhopisov malo aspoň pozitívny dopad vo forme nezanedbateľného zníženia úrokových sadzieb pre Španielsko a Taliansko na voľnom trhu. Obyvateľstvo je však z úsporných opatrení a reforiem unavené a podobne ako v Grécku sú demonštrácie proti vládnym reformám už pomaly na dennom programe.   

Ekonomické očakávania: –52,0
Príjmové očakávania:       -58,4
Ochota nakupovať:          -33,4

Taliansko: Zásadné štrukturálne zmeny v hospodárstve sú na ceste 

Talianska ekonomika je v hlbokej recesii. Vláda podstatne upravila svoje rastové predpovede, podľa ktorých mal deficit domácností zostať na úrovni 2,6 percenta ekonomického rastu v tomto roku a 1,8 percenta v roku 2013. Pôvodne vláda odhadovala deficit na úrovni 1,7 percenta respektíve 0,5 percenta. HDP poklesne tiež prudšie, ako sa očakávalo – o 2,4 percenta v roku 2012 a o 0,2 percenta v nasledujúcom roku. V apríli sa ešte stále hovorilo o poklese HDP o 1,2 percenta na rok 2012 and 0,5 percentnom raste v roku 2013. Na druhej strane vyhlásenie ECB o neobmedzenom nákupe vládnych dlhopisov stlačilo úrokové sadzby z talianskych dlhopisov naspäť na znesiteľnú úroveň. Ďalšia herkulovská úloha pre taliansku vládu bude fundamentálna štrukturálna premena talianskej ekonomiky. Produktivita krajiny je v súčasnosti 12 percent pod úrovňou ostatných krajín eurozóny a cena práce rastie nadpriemerným tempom tri percentá ročne. Tieto roztvárajúce sa nožnice zvyšujú výrobné náklady talianskych firiem.

Ekonomické očakávania: –33,6
Príjmové očakávania:      -65,0
Ochota nakupovať:         –32,2

Francúzsko: Ekonomika musí byť konkurencieschopnejšia 

Francúzskosúčasnosti čelí hrozbe recesie. Počas prvých troch kvartálov dosiahlo francúzske hospodárstvo nulový rast. Nezamestnanosť je vysoká – až 11 percent. V auguste krajina prekročila psychologicky významnú hranicu tri milióny nezamestnaných. Vláda vyhlásila tvrdý úsporný balík a zvyšovanie daní pre ľudí s vysokým príjmom a bohatých s cieľom udržať v budúcom roku trojpercentný deficit. Hoci toto opatrenie predpokladá, že HDP by opäť malo v budúcom roku rásť tempom 0,8 percenta, ani ekonomickí experti ani francúzski spotrebitelia tento optimizmus nezdieľajú. Hospodárstvo musí prejsť v nasledujúcich rokoch veľkou štrukturálnou transformáciou, aby opäť dokázalo byť konkurencieschopné. Nálada medzi Francúzmi do veľkej miery odzrkadľuje túto situáciu a všetky tri indikátory počas leta poklesli.  

Ekonomické očakávania: –40,6
Príjmové očakávania:      -46,1
Ochota nakupovať:         –34,2

Rumunsko: Negatívne nálady napriek prijateľným ekonomickým číslam

Tento rok by mal rumunský HDP narásť o 0,5 percenta. Nezamestnanosť je nízka, menej ako 5 percent. Hospodárstvo aj mena sa musia postupne stabilizovať. Rumunsko je druhou najchudobnejšou ekonomikou EÚ. Počas leta sa rumunský prezident a premiér zaplietli do mocenského konfliktu, ktorý kulminoval v referende, ktorého predmetom bolo prípadné odvolanie prezidenta, ktoré však nebolo úspešné z dôvodu nízkej voličskej účasti.  Tieto udalosti mali jednoznačne dopad aj na celkové nálady obyvateľstva. Už aj tak nízka úroveň dôvery v politické elity poklesla ešte viac. Dôvera, že politici dokážu stabilizovať rumunskú ekonomiku a nasmerovať ju k dlhodobému rastu opäť klesla. Celkovo sa až 73 percent obyvateľov domnieva, že ekonomická situácia je horšia ako pred rokom.

Ekonomické očakávania: –20,4
Príjmové očakávania:      -14,1
Ochota nakupovať:        -25,2

Spracované podľa štúdie GfK Consumer Climate MAXX, ilustračné foto: sxc.hu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *