Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Príjmy a tržby v bitcoinoch: ako ich vykázať a zdaniť?

Platiť virtuálnou menou bitcoin ako akceptovanou menou je už po novom možné aj v niektorých slovenských e-shopoch. Bitcoin v súčasnosti prežíva boom a prudný rast a ako decentralizovaná a neregulovaná mena bude pravdepodobne ako platidlo používaná stále viac a viac. Pozrieme sa preto na to, ako sa pozerajú na výdavky a príjmy vo virtuálnej menej slovenské daňové a účtovné predpisy.

Slovenské daňové či účtovné predpisy tak trochu za aktuálnym trendom popularity bitcoinu zaostávajú. Ako príjmy či tržby v bitcoinoch správne vykázať, prepočítať či zdaniť? Je ich vôbec potrebné priznávať? A je možné uplatniť si náklady vynaložené v kryptomenách? Opýtal som sa „kryptopionierov“ ako i zástupcov daniarov.

Príjmy či náklady v cudzej mene je potrebné prepočítať na EUR a transakcie správne zdokladovať.

Ak slovenský podnikateľ či občan inkasuje príjmy za svoje služby, tovar či prácu a tieto príjmy sú predmetom dane z príjmov či DPH, v zmysle viacerých predpisov ich je povinný priznať, správne vykázať a zdaniť. Na tento účel existuje dnes viacero pravidiel:

  • príjem či výnos prijatý v inej mene ako EUR je potrebné prepočítať na EUR a to oficiálnym kurzom Európskej centrálnej banky. V závislosti od typu podnikateľa – presnejšie: od toho, či vedie účtovníctvo alebo svoje príjmy či náklady vykazuje niektorou z jednoduchších možných evidencií – prepočítava tieto sumy kurzom z dňa inkasa príjmu resp. dňa predchádzajúceho. Podobné pravidlá platia aj pre prepočet nákladov či výdavkov v cudzej mene

  • podnikateľ svoje predaje, príjmy, nákupy, náklady či iné účtovné prípady je povinný dokladovať tzv. „účtovnými dokladmi“ – teda dokladmi, ktoré obsahujú náležitosti v zmysle zákona o účtovníctve. Principiálne ide o údaje: kto, komu, čo, kedy a za čo. Inak povedané: doklad musí obsahovať označenie účastníkov prípadu, obsah prípadu, dátum vyhotovenia dokladu či uskutočnenia prípadu a „peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva“. Peňažná suma môže byť vyjadrená aj v inej mene, no na účely účtovníctva či daní sa musí prepočítať na EUR spôsobom uvedeným vyššie 

  • ak podnikateľ podlieha aj zákonu o DPH, je pri väčšine svojich predajov povinný vystaviť faktúru – ktorá je tiež účtovným dokladom s podobným náležitosťami, no navyše musí obsahovať aj „výšku DPH v eurách“

  • no a daňové náklady – ak si chce podnikateľ uplatniť príslušný nákup ako daňový náklad, musí zdokladovať, že ho skutočne vynaložil (účtovným dokladom so spomenutými náležitosťami), musí ho zaúčtovať/zaevidovať a tiež musí súvisieť s jeho zarábaním a príjmami.

Príklad: ak napr. eseročka predáva tovar vo svojom e-shope, vystavuje minimálne 2 doklady:

  1. faktúru – ktorá hovorí o tom, že tovar bol predaný a koľko je povinný odberateľ zaplatiť 

  2. doklad o úhrade tejto faktúry – teda buď výpis z bankového účtu prípadne pokladničný doklad pri úhrade v hotovosti či platobnou kartou. Aj tento obsahuje v podstate všetky náležitosti účtovného dokladu. V praxi už niekoľko rokov používame napr. aj výpis z účtu PayPal – a to aj napriek tomu, že neobsahuje napr. párovacie kritériá (variabilný symbol) a účastníci sú označení často iba svojou e-mailovou adresou.

Ako teda prepočítať sumy v BTC?

Ak teda podnikateľ za svoje predaje zinkasuje sumu v bitcoinoch (či prípadne inej kryptomene), na účely správneho zdanenia ju musí prepočítať na EUR a to oficiálnym kurzom ECB. Vzhľadom na fakt, že štáty ani národné banky kryptomeny neuznávajú, takýto kurz neexistuje. Existuje len trhový kurz, ten sa však nemení jedenkrát za deň (ako tie oficiálne kurzy), ale každých pár sekúnd. 

No a čo na to Finančná správa

„Daňovník pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)  vychádza z účtovníctva,“ odpovedala hovorkyňa Patrícia Macíková. „Keďže v našom právnom systéme žiaden zákon neupravuje virtuálne meny, odpoveď na otázky posúdenia príjmu, resp. výdavku (nákladu) vzniknutého vo virtuálnej mene Bitcoin, ako aj ostatné s tým súvisiace otázky v oblasti zákona o dani z príjmov, je možné poskytnúť až na základe zatriedenia a právneho postavenia virtuálnej meny Bitcoin.“

Legislatíva zatiaľ neexistuje, musíme teda pracovať s tým, čo máme. Ako to robia slovenskí obchodníci, ktorí svojim odberateľom umožňujú platiť za svoje produkty práve bitcoinom?

„Pre Alza.cz celý obchod prebieha v lokálnej mene,“ odpovedal Igor Pauer, E-commerce Business Director jedného z najväčších slovenských e-shopov Alza. „V princípe sa platba cez BTC len „prevádza“ – tj. my zákaznikovi zobrazime BTC, ale náš partner – platobná brána nám posiela lokálnu menu = do styku s BTC neprichádza

„Po konzultácii s auditorom a daňovým poradcom sme sa rozhodli účtovať bitcoinové príjmy ako nepeňažný finančný majetok, “ uvádza Igor Strečko, CEO webhostingovej spoločnosti Webglobe – Yegon. „Bitcoin sme prepočítavali podľa komerčných trhových kurzov, konkrétne podľa denných priemerov. Kurzové rozdiely sme potom účtovali ako pri kurzových rozdieloch v cudzej mene. Ako výpis sme používali výpis z peňaženky, doplnený o detailný výpis jednotlivých transakcií z nášho systému.“

Neskôr však – podobne ako Alza – presunuli nejasnosti na externú platobnú bránu: „Kvôli neexistencii právnych predpisov a problémom s nejednoznačnosťou účtovania sme sa neskôr rozhodli využiť platobnú bránu Cryptodiggers.eu, ktorá pre nás funguje rovnako ako platobné brány na platby platobnou kartou alebo PayPal. Klient zaplatí online cez platobnú bránu v kryptomene, ale my obdržíme na bankový účet platbu v EUR. Tým je pre nás účtovný problém vyriešený. Okrem toho nám takáto brána umožňuje prijímať aj iné kryptomeny ako bitcoin. “

„Klient dostáva takú sumu v eurách, akou zavola platobnú bránu,“ vysvetľuje Peter ako prevádzkovateľ spomenutej platobnej brány z Cryptodiggers.eu. „Pri faktúrach, kde je použitá digitálna mena, sa pre koncový biznis nemení nič – faktúra je v eurách, ale platobnou metódou je Bitcoin, Litecoin či DASH podľa výberu koncového užívateľa. Účtovanie o cudzej mene nie je možné – digitálne meny v SR a EÚ by museli byť podobne ako v Japonsku alebo ochvíľu v Austrálii legislatívne považované za menu. Zatiaľ sú však komoditou“.  

Výpis z elektronickej bitcoinovej peňaženky: postačí ako doklad?

Výpis z bitcoinovej elektronickej peňaženky v súčasnosti obsahuje len sumu v BTC a dátum transakcie. Vzhľadom na princíp fungovania tejto siete žiadne označenie účastníkov obchodu ani iný slovný či číselný údaj, nehovoriac už o variabilnom symbole či iných párovacích údajoch (tie však neobsahuje napríklad ani výpis zo služby PayPal, čo napr. znemožňuje automatizáciu spracovania a účtovania).

Finančná správa: „Ak výpis z elektronickej bitcoinovej peňaženky neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 10 zákona o účtovníctve, nie je možné tento doklad považovať za preukázateľný a na základe neho účtovať účtovné prípady. Jednou z  náležitostí účtovného dokladu je aj peňažná suma alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva. Z právneho hľadiska sa pod peňažnou sumou rozumie zákonné platidlo.

V súlade s Obchodným zákonníkom a zákonom č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, cenou sa rozumie peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji výrobkov, výkonov, prác, služieb, nájmu a nehnuteľností. V súčasnosti nie je známe, že by sa Bitcoin považoval za peniaze, resp. za zákonné platidlo. Z uvedeného dôvodu si účtovné jednotky  môžu dohodnúť obchody len za cenu, ktorú je možné vyjadriť v peňažnej sume domácej alebo zahraničnej meny.“

Nie. Takýto výpis na zdokladovanie príjmu či nákladu teda podľa daniarov použiteľný nie je. Neponúkajú ani riešenie, kam sa pohnúť a možno len nepriamo navrhujú používať riadne – štátom licencované, regulované a kontrolovateľné – banky.

Je možné uplatniť si ako daňový náklad náklad vynaložený v BTC?

Podľa Finančnej správy si musíme na legislatívne zadefinovanie bitcoinu počkať – teda či ho bude štát aspoň na účely zdanenia považovať za menu či platidlo, aj keď sa v praxi vedú polemiky o tom, či vôbec ide o menu. Navyše doklad o úhrade prípadného nákladu je taktiež polemický a nespĺňa zákonnú podobu. Daniari majú navyše prirodzenú tendenciu nejasné a nezdokladované náklady podnikateľov spochybňovať prípadne rovno neuznať. Vzhľadom na všetko uvedené by som relevantnejšie nákupy uhrádzal radšej v oficiálnych regulovaných národných menách. 

Musí byť faktúra vystavená v eurách?

„V nadväznosti na článok 230 smernice Rady 2006/112/ES majú byť sumy uvedené na faktúre v peňažnej sume domácej alebo zahraničnej meny, pričom výška DPH, musí byť uvedená v národnej mene členského štátu, t.j. v SR v mene euro,“ odpovedá opäť Finančná správa. „Virtuálne meny vrátane Bitcoin nie sú národnými menami a nespadajú pod národné regulácie, tzn. slovenský právny poriadok, resp. právny poriadok EÚ neupravuje a nevymedzuje činnosti súvisiace s virtuálnymi menami.“

Aj podľa tohto výkladu musí každý doklad – teda faktúra či doklad o jej úhrade – byť vystavený v mene EUR. Čo opäť nepriamo zvádza k využívaniu služieb špecializovaných platobných brán, ktoré odbremenia podnikateľa od daňových nejasností a ponechajú mu energiu na jeho biznis.

Záver:

Štát má na jednej strane prirodzený záujem zdaniť všetky príjmy občanov a firiem – teda vo všetkých možných menách a podobách. Príjmy v kryptomenách však z dôvodu ich legislatívneho nezatriedenia či dokonca neuznávania však zatiaľ prikazuje radšej vôbec nevykazovať. Teda tak trochu nepriamo zvádza k ich nezdaňovaniu. Čo mnohí podnikatelia, „mineri“ alebo súkromní investori dnes už robia – vlastník bitcoionovej peňaženky je v podstate nevystopovateľný a neidentifikovateľný.

Ak však firma predaj svojich produktov oficiálne vykazuje a umožňuje ich zaplatiť v kryptomene, úhrady skryť ani nemôže ani nechce – stojí však pred daňovo-účtovnými nejasnosťami, ktoré je v súčasnosti možné „hodiť“ na externú platobnú bránu. Opačným rizikom je možné neuznanie daňového nákladu vynaloženého v štátom neuznanej mene, ktorý navyše nie je poriadne zdokladovaný.

Keď na jeseň 2015 zavítala do Bratislavy služba Uber, Finančná správa v priebehu pár dní zverejnila viacstranové PDF, ktoré „uberistov“ zatrieďovala a pomerne jasne im vysvetlila, ako ich príjmy zdaniť. Podnikateľov by čosi podobné potešilo aj tentoraz. Aspoň nejaká orientácia – vzhľadom na flexibilitu zmien v zákonoch v slovenskom podnikateľskom prostredí totiž vytvorenie nových pravidiel ešte chvíľu potrvá. No o bitcoinoch a daniach ešte budeme počuť.

Autor je konzultantom v spoločnosti Libertax Consulting a autorom blogu Ľudskourečou.sk.

2 odpovede na “Príjmy a tržby v bitcoinoch: ako ich vykázať a zdaniť?”

  1. Ivan píše:

    A čo v prípade, že podnikateľ, alebo aj FO, BTC nakúpi, neskôr so ziskom predá. Je to v čase nákupu pre PO náklad? V čase predaja (a zisku) je to ďalší príjem?

  2. jumbo píše:

    a čo ťažba crypto mien
    komu to faktorovat? alebo ako to uctovat. my zatiaľ to účtujeme ako vlastný výrobok len burzy nechcú faktúry 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *