Pondelok 23. októbra. Meniny má Alojzia

Profesor Ján Pinka: Odhadujem, že viac ako polovica ložísk ropy nebola dosiaľ objavená!

Je to významná komodita a strategická surovina, kvôli ktorej sa vedú vojny. Jej cena závisí od mnohých okolností – vplývajú na ňu nepokoje a krízové udalosti, pády vlád významných štátov i teroristické útoky. Jej cenou zamávali aj obavy z riešenia či skôr neriešenia dlhovej krízy a z možného rozpadu eurozóny. Reč je o rope, ktorej sa podľa odborníkov právom hovorí čierne zlato.

Najnovšie jej cenou opäť prudko kývu udalosti v eurozóne. Komoditný stratég Saxo Bank Ole S. Hansen v komentári Nadmiera pesimizmu sa vytráca pre portál Investujeme.sk napísal: „Ropa Brent sa blíži ku kritickej úrovni. Pokračujúce špekulácie okolo riešenia dlhovej krízy a lepšie americké ekonomické dáta hnali ropu vyššie. Ako obavy z recesie oslabili, investori sa do čierneho zlata vrátili…“

A ďalej, „Rope Brent sa darilo lepšie vďaka pokračujúcemu nedostatku na európskom trhu spolu s informáciami Dow Jones UBS, že preskupenie komodít na začiatku roka 2012 bude v prospech ropy Brent. Odhady hovoria v prípade DJ-UBS o zhruba 80 miliardách dolárov vo fondoch, ktoré kopírujú komoditný index. Oznámenie hovorí o znížení váhy ropy WTI zo 14,7 na 9,7 percenta.“

Analytici spoločnosti Colosseum zasa upozornili na nedávne posilňovanie vďaka schváleným stimulom zo strany Európskej centrálnej banky (ECB): „Ropa najprv prudko vyrazila v reakcii na prepad komerčných zásob v Spojených štátoch. Nasledujúce dva dni potom posilňovala vďaka schváleniu stimulov zo strany Európskej centrálnej banky, ktoré má spočívať v hromadnom odkupovaní dlhopisov.“

Podľa analytikov spoločnosti Cyrrus hedgeové fondy začiatkom týždňa zvýšili stávky na cenu ropy WTI vďaka optimizmu, že sa globálna ekonomika vyhne dalšej recesii. Príkladov ako cena ropy reaguje na aktuálne politické udalosti by sme mohli uviesť neúrekom. Napokon, je to viac ako zrejmé aj z informácií, ktoré kontinuálne zverejňujeme v sekcii Investičné spravodajstvo

Strategická surovina, významná komodita

O rope, jej zásobách na Zemi hovoríme s prof. Ing. Jánom Pinkom, CSc. (na snímke) z Ústavu montánnych vied a životného prostredia Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (F BERG) Technickej univerzity v Košiciach.

Jedna z obľúbených populárno-náučných definícií hovorí, že ropa (tiež zemný olej alebo aj čierne zlato) je horľavá kvapalina tvorená zmesou uhľovodíkov, ako aj polárnych zlúčenín. Je dôležitou nerastnou surovinou a významnou ekonomickou komoditou. Ďalšia všeobecne známa definícia pridáva, že je to predovšetkým strategická surovina, kvôli ktorej sa vedú vojny. Vo svete novinárov obľúbená definícia zdôrazňuje, že surová ropa nemá až takú veľkú ekonomickú hodnotu, avšak jej hodnota prudko stúpa po chemickej úprave. Čo by ste zmenili, resp. upravili na týchto laických definíciach?

Je pravdou, že ropa je dôležitou nerastnou surovinou aj významnou ekonomickou komoditou. Pravdou je aj to, že patrí medzi strategické energetické suroviny a napokon je správne aj tvrdenie, že hodnota ropy prudko stúpa po jej chemickej úprave. Avšak vedecká definícia ropy hovorí, že je to horľavá tekutá zmes pevných, kvapalných a plynných uhľovodíkov. Ropa je tvorená zmesou okolo 10 000 rôznych zlúčenín, z ktorých nadpolovičnú väčšinu predstavujú kvapalné uhľovodíky (tvoria asi 80 až 90 percent objemu ropy) a iné neuhlíkaté organické zlúčeniny obsahujúce hlavne síru, dusíkaté látky, oxidy a tiež organické molekuly, obsahujúce kovy (hlavne vanád a nikel). Medzi ostatné zložky ropy patria rozpustené organické plyny – od desatín percenta až po štyri percentá objemu.

Nachádza sa vo vyťaženej rope aj voda?

– Áno, samozrejme, avšak aj obsah vody je variabilný – od stopového množstva po 10 percent objemu. Ďalej treba ešte spomenúť zastúpenie minerálnych solí hlavne chloridov na úrovni od 0,1 až do 4000 miligramov na liter, ale zavše ich býva aj viac. Ropa obsahuje aj roztoky solí, organických kyselín a iných látok. Mechanickú prímes môžu tvoriť častice ílových minerálov, piesku alebo vápenca. Organické častice pevnej fázy označujeme ako bitumény alebo asfalt, zatiaľ čo označenie parafín sa používa pre uhľovodíky s reťazcom nad C17.

Zo zvyškov odumretých živočíchov…

Aký je moderný vedecký pohľad na pôvod ropy? Deti sa už v základnej škole učia o tzv. organickom pôvode, teda, že ropa vzniká z korienkov rastlín a zo zvyškov odumretých živočíšnych organizmov… V encyklopédiách možno nájsť vysvetlenia k tejto organickej, ale aj k anorganickej teórii, podľa ktorej ropa vznikla pôsobením prehriatej pary na karbidy ťažkých kovov.

– Súhlasím s tým, že v encyklopédiách sa uvádzajú dve protichodné teórie o vzniku ropy, a to anorganická a organická. Anorganická (tiež tzv. abiotická teória) je z vedeckého hľadiska optimistickejšia – nevyžaduje milióny rokov geologického času na vznik ropy. Doterajšie vedecké výskumy ani nepotvrdili, ani neoverili, že by ropa vznikala organickou cestou, hoci táto teória je všeobecne rozšírenejšia a prijateľnejšia u väčšej časti ľudstva. Existujú aj ďalšie teórie o vzniku ropy, tie však principiálne vychádzajú z oboch známych teórií.

BP: Ropa v hĺbke 10 a pol kilometra!

 Ako je to teda v súčasnom vedeckom svete?

– V súčasnosti je v kurze anorganická teória. Za skutočných otcov modernej anorganickej teórie o pôvode ropy môžeme pokladať ruských a ukrajinských vedcov N. Kudrjavceva, P. Kropotkina, V. Porfirjeva, E. Čekaljuka, ale aj ďalších. Prednosťou ich prác oproti konkurenčnej modernej organickej teórii je, že sú komplexnejšie a sú založené nielen na empirickej geológii, ale majú solídny chemický, fyzikálny a termodynamický základ. Najväčšími propagátormi tejto teórie sú Američania Thomas Gold, Anurag Sharma, Dr. J. F. Kenney a A. Goncharov (pôvodom Rus).

Dobre, to sú teórie popísané v encyklopédiách a odbornej literatúre, ale aký je váš osobný názor?

– Ako vedec osobne stojím za anorganickou teóriou vzniku ropy aj z toho dôvodu, že stúpenci organickej teórie predpokladajú, že fosílne palivá, vrátane ropy, sa mohli akumulovať maximálne v hĺbkach od 4 do 7 km. A tomuto tvrdeniu odporuje nález ropy firmou BP v Mexickom zálive, kde bolo objavené ropné ložisko v hĺbke 10 a pol kilometra!  

Na všetkých kontinentoch, v rôznych množstvách

Pán profesor, kde všade vo svete sa ropa vyskytuje? Máme tu na mysli aj ložiská, ktoré neboli dosiaľ objavené, resp. ide o také podmienky, kde by ťažba bola ekonomicky neúnosná…
 

Ropa spolu so zemným plynom sa nachádza na každom kontinente, či už v menšej alebo vo väčšej hĺbke zemskej kôry, a to v rôznych množstvách. Som presvedčený, že ešte viac ako polovica možných ložísk nebola dosiaľ objavená. Samozrejme, tieto ložiská sa nachádzajú aj v trvalo zamrznutých pôdach, resp. vo vodách morí a oceánov. Ak berieme do úvahy, že z celkovej plochy Zeme predstavuje vodstvo až 70,3 percent povrchu a predovšetkým tam treba hľadať ďalšie možné zdroje ropy a zemného plynu.

A ekonomika?

– Je len logické, že doteraz sa využívali najmä tie ložiská, ktoré sú z ekonomického hľadiska prístupnejšie. Avšak geologický prieskum sa bude musieť stále viac a viac zameriavať na doteraz neprebádané i ťažko prístupné oblasti. Tam vidím veľký potenciál možných nových zdrojov. 

Preukázané svetové zásoby ropy podľa správy British Petroleum r. 2005 (v mld. barelov) Zdroj: Pietros Sacanis, Wikimedia Commons

Súvrstvia viazané na Viedenskú panvu 

Ako je to, pán profesor, s výskytom ropy na Slovensku?  

– Na Slovensku sa roponosné súvrstvia nachádzajú v Záhorskej nížine, kde sú viazané na Viedenskú panvu. Prvým objaveným ložiskom boli Gbely. Najdôležitejším plyno a roponosným horizontom sú súvrstvia bádenu a sarmatu (miocén). Kolektormi sú piesky alebo slabo spevnené pieskovce a zlepence.

A ďalšie náleziská?

Je to predovšetkým Panónska panva na východnom Slovensku s ložiskami v oblasti Senného, Stretavy a Ptrukše. Výskyty ropy sú ďalej známe aj z rozhrania Centrálnokarpatskej paleogénnej panvy a bradlového pásma v Spišsko-šarišskom medzihorí, kde sa nachádza ložisko Lipany. Ropa bola nájdená aj na viacerých miestach vo flyšovom pásme (potvrdené vrtmi) napríklad v Mikovej na východnom Slovensku a treba spomenúť aj známy prirodzený výtok v Korni na Kysuciach. Známe sú tiež výskyty ropy viazané na výtoky jodobrómových soľaniek, napríklad v Slanej Vode pri Oravskej Polhore, ale aj inde.   

Konečnosť vs. nekonečnosť

V médiách i medzi svetovými politikmi je často pertraktovaná téma konečnosti a nekonečnosti zásob ropy na Zemi. Uznávam, že to je taká školometská téma, ale predsa len jedna otázka: Na ako dlho sa odhaduje, že terajšie zásoby ropy by pre ľudstvo postačili?

Zastávam teóriu, že o konečných zásobách ropy bude možné hovoriť až vtedy, ak bude urobený geologický prieskum v každej i doposiaľ nepreskúmanej oblasti zemského povrchu, a to do hĺbky rovnajúcemu sa polomeru Zeme. 

A čo Hubbertova teória ropného vrcholu, tzv. peak oil (z anglického peak – špička, hrot, vrchol, horný bod obratu, horná hranica nejakého výkonu), ktorá sa zaoberá dlhodobými predpoveďami spotreby a vyčerpania zásob ropy?

Pre analytikov ropného peaku je spoločné to, že existenciu vrcholu nepopierajú, líšia sa len v odhade kedy nastane. Podstatné je však, že to nie sú iba jednotlivci, ako to bolo predtým, ale čím ďalej tým viac aj významné vedecké inštitúcie a zástupcovia finančného sektora vychádzajú s týmito tvrdeniami.

Predpovede ropného peaku (pre konvenčnú ropu) z dielní niektorých renomovaných autorov, resp. najviac citované zdroje prinášame v prehľadnej tabuľke (zo zdrojov prof. J. Pinku).
Projekcia peaku celosvetovej ťažby ropy: 

 

Burzy hovoria jasnou rečou

Rozdiely v názoroch analytikov prezentovaných v tabuľke vyplývajú z rozdielneho odhadu celosvetových rezerv ropy a možnosti jej vyťažiteľnosti. Zástancovia skoršieho vrcholu tvrdia, že svetové rezervy sú asi jeden trilión barelov, kým najväčší optimisti vychádzajú z objemu dvoch triliónov, čo pri súčasnom trende spotreby vedie k vrcholu okolo roku 2030. Zaujímavé je, že aj najväčší optimisti, zväčša nadnárodné monopoly, ktoré majú záujem na zlepšenej bilancii rezerv, čo sa odráža v hodnote ich akcií na burze, predpokladajú, že k vrcholu príde okolo roku 2030. Rozdiel medzi pesimistami a optimistami je teda sotva 25 rokov. Aj napriek tomu si ja osobne myslím, že za sledovaním ropného vrcholu stoja ekonómovia a nie geológovia.

Aké rôzne spôsoby ťažby ropy sa vo svete používajú a ako je to ich s ekonomickou návratnosťou? Ktoré spôsoby ťažby sú osobitne finančne i technologicky náročné?

Metódy ťažby ropy môžeme rozdeliť do troch skupín: metódy primárne, ktoré sú technologicky i finančne nenáročné, druhú skupinu tvoria sekundárne metódy, ktoré sú z hľadiska náročnosti kdesi v strede a napokon sú to terciárne metódy ťažby. Tie sú finančne i technologicky najnáročnejšie.

Primárne metódy ťažby ropy využívajú iba prirodzenú energiu ložiska a jednoduché čerpacie zariadenia. Patria sem také metódy ako ťažba kontrolovaným tokom, ťažba prúdom plynu (plynovým liftom) a ťažba čerpaním. Pri sekundárnych metódach sa vtláčaním ložiskového plynu alebo vody udržuje tlak v ložisku na požadovanej úrovni. Do tejto skupiny patria dve metódy: ťažba podporovaná vtláčaním plynu a ťažba podporovaná vtláčaním vody.

Terciárne metódy ťažby, ktoré nastupujú po tom, čo už na udržanie produkcie nestačia ani sekundárne metódy, využívajú k zvýšeniu ťažby externé látky, teda látky, ktoré nepochádzajú z ložiska. Takýmito metódami sú najmä ťažba podporovaná vtláčaním oxidu uhličitého a ťažba podporovaná vtláčaním horúcej vodnej pary. Vo svete sa používa ešte aj iná terciárna metóda, a tou je ťažba podporovaná zapálením ložiska, avšak ani ja a myslím si, že ani ďalší vedeckí pracovníci v našom odbore ju neodporúčajú používať. Z ekologického hľadiska.

Nie je ropa ako ropa

Mohli by ste aspoň stručne vysvetliť, aké sú základné druhy ropy? A tiež, či sa právom hovorí, že ropa je čierne zlato?

Základnou charakteristikou ropy je hustota, ktorá je vyjadrená v stupňoch API (American Petroleum Institute °API) počítaných z hustoty ropy pri 60 °F (15,6 °Celsia). Hustota v °API je nepriamo úmerná bežne používanej hustote, vyjadrovanej v jednotkách kg.m-3. Podľa stupnice API má voda 10 °API, ťažká ropa do 20 °API, bežná 25–35 °API a ľahká viac ako 35 °API. Najcennejšia je ľahká ropa a vo všeobecnosti platí, že cennejšie sú tekuté svetlé typy ropy, z ktorých sa dá získať veľké množstvo benzínu, kým ťažké ropy dávajú pri destilácii hlavne asfalt.To je hlavný problém nekonvenčných zdrojov ropy, ako je uhlie a asfaltové či ropné piesky, pretože poskytujú pomerne malé množstvo benzínu či nafty a naopak veľké množstvo odpadových, hoci ďalej využiteľných uhľovodíkov blízkych asfaltu.

Priznávam, pán profesor, že ja som ropu ešte nepil, v podstate ani nikdy neolízal. Akú má chuť?  

Závisí to od množstva síry. Druhou základnou charakteristikou ropy popri jej hustote je totiž obsah síry. Podľa toho rozoznávame sladkú ropu (sweet) alebo kyslú ropu (sour). Sladká ropa má menej ako jedno hmotnostné percento síry, zatiaľ čo kyslé ropy jej môžu mať až 3 až 4 hmotnostné percentá. Len podotýkam, že v rafinérii sa síra musí odstrániť, aby nekorodovali jednak zariadenia samotnej rafinérie a jednak motory áut. Vrátim sa ale k otázke. Ľahké ropy sú obvykle sladké, ťažké ropy sú spravidla kyslé. Zaujímavé je napríklad aj to, že ropné rafinérie platia ťažobným spoločnostiam prémiu jeden až tri doláre za jeden barel sladkej ropy (1 barel, skratka: bl alebo bbl, je približne 159 litrov). 

Brent a dalšie štandardy 

A ako sa podľa spomínaných vlastností a charakteristík stanovuje cena ropy?  

Vyťažená ropa sa obvykle porovnáva s nejakým regionálnym štandardom (benchmark crude oil), podľa ktorého sa potom stanoví jej cena. Napríklad v USA sa za štandard považuje tzv. západotexaský priemer (West Texas Intermediate alebo v skratke WTI), ktorý má hustotu 38–40 °API a obsah síry 0,3 hmotnostných percent. Podobne je definovaný ropný štandard pre Severné more (tzv. ropa Brent ) alebo pre Stredný východ (tzv. ropa Dubaj). 

Keby sme tieto štandardy nejako porovnali?  

Kým texaský štandard a ropa typu Brent majú takmer podobné zloženie, ropa typu Dubaj je prekvapivo tekutejšia, napriek tomu že je ťažšia a obsahuje viac síry (hustota 31 °API, 2 hmotnostné percentá síry). 

Vôňa ropy ako vôňa vína!

Ako sa vlastne zisťujú parametre ropy? 

Nuž, len pre zaujímavosť: Orientačne sa kvalita ropy rozpoznáva podobne ako pri víne – váľaním sa v pohári, stekaním po stenách pohára a oceňovaním vône ropy. Poviem to tak, ako to je – sírnaté ropy viac zapáchajú, zatiaľ čo tie sladké voňajú. Vrátim sa však ešte k predchádzajúcej otázke. Okrem už uvedených sú známe aj ďalšie ropné štandardy, ako napríklad Arabská ľahká ropa pre Saudskú Arábiu, Bachequero pre Venezuelu, Bonny Light a Brass River pre Nigériu alebo Ekofisk pre Nórsko. Ale aby som to zhrnul: Ak hovoríme o rope, o všetkých jej užitočných vlastnostiach a jej stúpajúcej cene, aj o tom ako sa znalecky ovoniava, tak si myslím, že právom sa považuje za čierne zlato.     

Skepsa nie je namieste

Pán profesor, možno ropu nahradiť? Do akej miery možno jej potrebu saturovať tzv. nekonvenčnou ropou, resp. inými nekonvenčnými zdrojmi energie?       

  Ložiskoví geológovia sa začínajú čoraz viac orientovať na tzv. nekonvenčné zdroje ropy a zemného plynu. Veľké rezervy sú podľa mňa v hľadaní takých nekonvenčných ložísk, akými sú tzv. ropné piesky, ropné bridlice, zemný plyn a ropa v ložisku s veľmi nízkou priepustnosťou (tight gas), zemný plyn uložený v nepriepustných ílovitých vrstvách (shale gas), ktoré sú vždy aj nositeľmi ropy a ložísk metánu (coalbed methane). Ďalej treba spomenúť nepreskúmané arktické územia a trvalo zamrznuté pôdy a permafrosty.

A biopalivá? 

– Myslím si, že biopalivá, ale aj vodík a ďalšie nekonvenčné zdroje energie majú veľkú budúcnosť a teda perspektívu ako nahradiť ropu v prípade vyčerpania jej všetkých dosiaľ známych zdrojov a zásob.

Buďme na záver konkrétni. Na čo veda momentálne najviac sústreďuje pozornosť?   

V súčasnosti sa medzi odborníkmi veľa hovorí o takých nekonvenčných zdrojoch energie ako sú napríklad stlačený plyn (t.j. zemný plyn nachádzajúci sa v pórovitých horninách) a bridlicový plyn (zemný plyn nachádzajúci sa v bridlicových horninách). Objem preukázaných svetových rezerv týchto zdrojov bol na začiatku roka 2010 odhadovaný na 190 biliónov metrov kubických, čo predstavuje takmer dvojnásobok (!) doteraz vyťaženého zemného plynu vo svete. Takže nebuďme skeptikmi, veda stále napreduje a vždy prinesie nové a nové vedecké objavy a aj ja osobne by som bol veľmi zlým vedeckým pracovníkom, ak by som neveril, že naši nasledovníci stále budú mať čo objavovať.  

Zaujímajú vás pohyby cien ropy vo svete?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *