Streda 18. septembra. Meniny má Eugénia

Programové vyhlásenie vlády – čo prinesie finančnému biznisu a podnikaniu

Na svete je Programové vyhlásenie novej slovenskej vlády. Odborníci ho oceňujú ako posun vpred. Napriek tomu dokument prezrádza viacero negatívnych zmien, ktoré postihnú finančný biznis. Jednou z takých je napríklad zavedene povinného odvodu poisťovní po vzore bankového odvodu. 

Nová slovenská vláda plánuje pokračovať v iniciatíve zverejňovať provízie za finančné sprostredkovanie. Uvádza to v programovom vyhlásení, na ktorom sa kabinet včera (13. apríla) dohodol. Konkrétne sa v ňom hovorí o potrebe „transparentnosti a prehľadnosti nákladov finančných sprostredkovateľov spojených s distribúciou finančných služieb vrátane provízií finančných sprostredkovateľov.“

Naznačuje to tak, ktorým smerom sa uberie chystaná novela zákona o finančnom sprostredkovaní. Jej návrh, ktorý vlani prešiel medzirezortným pripomienkovacím konaní, bol napokon zastavený, keď sa čakalo na európsku Smernicu o distribúcii poistenia IDD. Tá už je od februára na svete, takže slovenská exekutíva môže s legislatívnou činnosťou pokračovať.

Európska smernica však dala v oblasti zverejňovania provízii jednotlivým štátom voľnú ruku, no Programové vyhlásenie vlády prezrádza, ktorý smer si Slovensko zvolí. 

V oblasti finančného sprostredkovania má vláda i ďalšie ambície. Chce napríklad skvalitniť systém osobitného finančného vzdelávania pre sprostredkovateľov a poradcov. A ďalej „obmedziť prenos finančnej záťaže vyplývajúcej zo zvyšovania distribučných nákladov na finančných spotrebiteľov“.

Regulácia finančného sektora

V oblasti finančných služieb sa ďalšie zmeny chystajú v oblasti hypoték. Vláda chce pristúpiť ku komplexnej revízií vo vydávaní hypotekárnych záložných listov na základe podnetov od finančného trhu, ako aj odporúčaní  zo strany Európskeho orgánu dohľadu nad bankovníctvom. 

Pre poisťovne určite nie je dobrou správou plán zaviesť, po vzore bankového sektora, osobitný odvod do štátneho rozpočtu. Vláda chce z tohto príspevku financovať ochranu klientov poisťovní, čo je však len chatrný argument.

Vláda chce pokračovať v zvyšovaní ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu. No zároveň si kladie za cieľ zvyšovať aj ich finančnú gramotnosť. Chce to dosiahnuť „modelom finančného vzdelávania“ najmä prostredníctvom Národného štandardu finančnej gramotnosti. Ak to vláda myslí vážne, treba jej zámer oceniť. Výčitkou voči snahám o ochranu spotrebiteľa totiž často je zanedbávanie finančnej gramotnosti spotrebiteľov a prílišné spoliehanie sa na ochrannú ruku štátu. Ak by boli spotrebitelia viac vzdelaní, nepotrebovali by neefektívnu administratívnu ochranu.

Nová vláda sa vo vyhlásení hlási k budovaniu európskej bankovej únie.  V tejto súvislosti by mala napríklad vzniknúť i Európska schéma poistenia vkladov.

Ďalšou európskou ambíciu je vytvorenie únie kapitálových trhov, čim by sa mala pre malé a stredné podniky zlepšiť možnosť získavať finančné prostriedky na finančných trhoch emitovaním cenných papierov, čim by neboli odkázané len na úvery od bankového sektora.

Znižovanie daní

Programové vyhlásenie obsahuje viacero dobrých správ pre podnikateľov. Takou je napríklad zámer zrušiť od roku 2018 daňové licencie. Malých podnikateľov určite poteší aj plán zvýšiť paušálne náklady, aj keď nie je uvedené o koľko a kedy. Právnickým osobám by mala klesnúť daň z príjmu zo súčasných 22 percent o jeden bod a rysuje sa i každoročné  prehodnocovanie ďalšieho znižovania. K dobrým správam patrí i plán prehodnotiť daňovú a účtovnú legislatívu s cieľom podporiť investície

Malým a stredným podnikom venuje programové vyhlásenie relatívne veľa pozornosti. V rámci podpory zlepšenia podmienok pre malé firmy sa chce vláda orientovať „najmä na zlepšenie legislatívnych a administratívnych podmienok, poskytovaných služieb a vytváranie stimulov pre podporu podnikania.“ Mal by byť dokončený audit platnej legislatívy z pohľadu nadbytočnej regulačnej záťaže, „aby došlo k jej zásadnému zníženiu.“ To je dobrou správou.

Teší určite i vyhlásenie, že „vláda  si uvedomuje potrebu zlepšenia kvality prijímaných dokumentov“. Jedným z výsledkom jej iniciatívy by malo byť napríklad zlepšenie postavenia Slovenska v podnikateľských rebríčkoch, ako Doing Business, kde sa SR neustále prepadá. Krokom v odbúravaní legislatívy by malo byť napríklad zrušenie kritizovanej povinnej zdravotnej služby vo firmách.

Byrokratický duch zostal

Hoci sa na viacerých miestach programového vyhlásenia uvádza cieľ znížiť administratívne zaťaženie podnikateľov, na iných miestach jasne cítiť zatuchnutý úradnícky duch. Vláda sa síce hlási ku konkurenčnému a inovačnému prostrediu, chce ho však dosiahnuť pomocou ďalších regulácií a štátnych organizácií.

Hlavným garantom zvýšenia inovačného potenciálu stredných firiem má byť napríklad „rezort hospodárstva, ktorý v spolupráci so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, EXIMBANKOU a ostatnou bankovou sférou  zdynamizuje kapitálovú vybavenosť stredných podnikov na Slovensku“.

Na inom mieste sa zas uvádza, že  prístup malých a stredných firiem k financovaniu zabezpečia rôzne grantové programy, alebo návratné formy financovania zo Slovenského záručného a rozvojového fondu a Slovenského investičného holdingu.

Či to vláda myslí so znižovaním administratívy a uvoľňovaním rúk podnikateľom vážne, je tak otázne. Zdá sa, že úradníci, ktorí pripravovali vyhlásenie vlády stále vidia svoju životnú úlohu v nových reguláciách. V tomto zmysle ja napríklad perlou veta: „Dôležitým prvkom podpory malého a stredného podnikania bude systematické monitorovanie podnikateľského prostredia s cieľom identifikovať zlyhania trhu“.

Vyrovnaný rozpočet v nedohľadne

V oblasti makroekonomiky sa vláda hlási k stabilite verejných financií. Konkrétne ciele však chýbajú. Nie je jasné, s akými schodkami vláda počas nasledujúcich rokov počíta. Uvádza len, že chce dodržiavať rozpočtovú disciplínu. Jediným kvantifikovaným ukazovateľom v tejto časti je zámer dosiahnuť vyrovnaný rozpočet verejnej správy v roku 2020. Je to však o dva roky neskôr, ako predchádzajúci kabinet deklaroval ešte tesne pred voľbami. Vzhľadom k tomu, že rok 2020 je volebným, dosiahnutie vyrovnanie rozpočtu je i v tomto termíne veľmi málo pravdepodobné.

Bez ohľadu na tieto výhrady, však možno konštatovať, že Programové vyhlásenie 12. slovenskej vlády nie je nezaujímavým čítaním. Cítiť, na ňom stret viacerých kultúr a niektorým pasážam nemožno uprieť novátorský a otvorený duch. Programové vyhlásenie ocenil i Prezident SR Andrej Kiska, keď uviedol, že oproti minulosti je posunom vpred a „ak sa ho podarí zrealizovať, dôjde k výraznému pokroku“. Viaceré zúčastnené strany označili vyhlásenie za dokument kompromisu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *