Sobota 22. septembra. Meniny má Móric

Provident: Očakávame, že imidž nebankoviek zlepší povinné licencovanie

Regulácia nebankového sektora je v súčasnosti spoločenskou témou. Poslanci Národnej rady sa predbiehajú, kto príde prvý s úpravami zákonov. V novembri mala byť na túto tému samostatná schôdza, no vládna strana – SMER SD ju nepodporila s tým, že sama pripravuje legislatívne zmeny v tomto sektore. Vláda SR v januári už schválila a posunula do parlamentu balík zákonov upravujúcich podnikanie nebankových spoločností. 

Všetko v záujme ochrany spotrebiteľa a zlepšenia jeho postavenia voči nebankovám. Ako sa pozerá na tieto snahy popredná nebanková spoločnosť Provident? Nebojí sa tvrdšej regulácie? 

Odpovedala Karin Raková, šéfka právneho oddelenia Provident Financial

Spotrebiteľská legislatíva prešla za ostatné desaťročie obrovským vývojom. Bolo preto dobré, aby ju zastrešila jednotná koncepcia. Doposiaľ patria nebankové pôžičky pod kontrolu Slovenskej  obchodnej  inšpekcie, čo sa v praxi ukazuje nedostačujúce. Odborný dohľad NBS by určite v konečnom dôsledku mohol zlepšiť celkový obraz nebankových spoločností a postaviť nás z pohľadu regulácie na úroveň bánk a poisťovní. Navrhovanú reguláciu určite vítame. Postaví totiž tých nepoctivých mimo hry. Sektor treba regulovať, tak aby seriózne spoločnosti mohli naďalej fungovať. Vládou schválené licencovanie nebankoviek je základom i prostriedkom pre vyčistenie trhu od šedej zóny. Každá nebanková spoločnosť bude totiž musieť mať po novom licenciu a spĺňať tak tvrdšie kritériá ako dnes.

  • Koncepcia regulácie ale má zaviesť niektoré tvrdé opatrenia. Napríklad maximálny strop pre úroky z pôžičiek. Navrhuje sa, aby to bol dvojnásobok priemerného úroku úverov bánk. Ako sa na to pozeráte?

S úrokovým stropom nemáme problém, už bol riešený v roku 2008, ale v zásade nepriniesol efektívnejšiu ochranu spotrebiteľa. Otázkou je, ako bude definovaný a implementovaný do praxe. Ak by už mal byť stanovený, mal byť nastavený tak, aby nevytlačil slušných poskytovateľov, ktorých podnikanie je transparentné a ústretové voči klientom. Limit by mal zohľadňovať odlišnosť nebankových spoločností. Banka má iného klienta ako nebankovka. U nás je priemerná pôžička vo výške 330 eur a na dobu 60 týždňov, čo je neporovnateľne menej ako v bankách. Privítali by sme preto, keby bol limit na úrok stanovený ako referencia k celému finančnému trhu a zohľadňoval jeho rôznorodosť.

  • Ako sa vlastne pozeráte na celkový stav nebankového sektora? Ako ho vnímate?

Uvedomujeme si, že imidž poskytovateľov nebankových pôžičiek nie je ružový, no veľa očakávame práve od spomínaného licencovania. Ako všade, tak aj v našom sektore treba nastaviť jasné pravidlá, aby sa oddelilo zrno od pliev. Nikoho, kto podniká v súlade so zákonmi a férovo v akejkoľvek oblasti neteší, ak ho hádžu do jedného vreca s tými, čo využívajú napríklad nekalé praktiky voči spotrebiteľovi. Dnes je slovo nebankovka na úrovni nadávky. Neraz sa nám ujde len preto, lebo komunikujeme v médiách, je nás jednoducho vidno. Niekto nadáva, nevie prísť nejakej firme na meno, tak sme na rane.

  • Ako proti tomu bojujete?

Spolu s ďalšími siedmimi spoločnosťami sme členom Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Byť členom však neznamená, že v prípade porušovania dohodnutých princípov členstva vás bude asociácia ochraňovať, práve naopak. Nie je žiadnym tajomstvom, že bol z našich radov vylúčený veľký hráč na nebankovom trhu. (Spoločnosť Pohotovosť – poznámka redakcie)

  • Kritika nebankoviek sa vzťahuje k tomu, že často dávajú úver i tým, ktorí by pôžičku vôbec nemali dostať, pretože ju nebudú môcť splácať. Nie je táto kritika oprávnená?

Pri schvaľovaní úverov v našej spoločnosti  postupujeme podľa presne stanoveného interného scóringu. Dôkladne vyhodnocujeme bonitu žiadateľa, čo je už teraz zákonom stanovená povinnosť. Je súčasťou nášho 130– ročného know how, ktoré máme od materskej spoločnosti z Veľkej Británie. Náš biznis model navyše nevyužíva exekucie majetku, zabezpečenie pôžičky nehnuteľnosťou, zmenkou alebo inými spôsobmi, ktoré bežne používajú niektoré spoločnosti.

  • Môžete teda opísať, ako postupujete pri prideľovaní pôžičky?

Základom nášho systému je sieť obchodných zástupcov. Zástupca príde do domácnosti žiadateľa, kde preverí jeho údaje – vek, občianstvo, príjem žiadateľa, príjem domácnosti, , v ktorej býva a pracovný pomer. Na základe toho odošle žiadosť do skóringového centra a to ohodnotí bonitu žiadateľa. Zástupca navyše pri návšteve domácnosti žiadateľa vie  odhadnúť  aj  jeho vedľajšie výdavky, napríklad na cigarety, telefón alebo výdavky ďalších osôb, ktoré s ním žijú. Môže tak skóring z centrály ešte sprísniť. Našou filozofiou je požičať len tomu, kto je schopný pôžičku splácať. Preto je úloha obchodných zástupcov v našom systéme nezastupiteľná. Sú to ľudia v regiónoch, obciach, dedinách, takže dokonale poznajú ľudí a prostredie. Banka napríklad príde na to, že má klient problém, až keď neplatí. Náš zástupca navštevuje domácnosť pravidelne a je o prípadných problémoch zákazníka informovaný oveľa skôr.

  • A čo keď sa klient so splátkami oneskorí?

Každý náš zákazník sa so splátkou minimálne raz oneskorí. No neuplatňujeme voči klientom, ktorí majú objektívne problémy, ako nezamestnanosť alebo choroba, sankčné mechanizmy. Snažíme sa im vyjsť v ústrety a upraviť im splátkový kalendár.

  • Jedným z navrhovaných opatrení je i limit dlhu 2 000 eur, do ktorých by nemalo byť možné robiť exekúcie nehnuteľností. Cieľom je zabrániť tomu, aby pre dlh vo výške pár stoviek eur, prišiel človek o strechu nad hlavou.

Nie je tajomstvom, že u nás podnikajú spoločnosti, ktoré poskytujú úvery zákazníkom s cieľom, aby mu siahli  na nehnuteľnosť. No nás sa to vôbec netýka. Náš zákazník neručí nehnuteľnosťou, takže mu nemáme ani čo zobrať. Naši klienti neručia žiadnym majetkom, všetko teda stojí na našom skóringu. Preto si nemôžeme dovoliť požičať zákazníkom so slabou bonitou.

  • Ale určite máte neplatičov, či už tých, ktorí neplatia úmyselne alebo z objektívnych dôvodov. Ako voči nim postupujete?

Ak zákazník prestal komunikovať s obchodným zástupcom,  keď návšteva u neho nie je úspešná, situáciu riešime v našom oddelení centrálneho vymáhania pohľadávok. To urguje neplatičov prostredníctvom telefonátov, listov, smsiek. Ak ani to nie je úspešné, postúpime pohľadávku inkasnej agentúre. Naši zákazníci sú si však vedomí, že úver z banky je pre nich často nedostupný, a práve preto si cenia, že od nás peniaze dostanú a pôžičky sa snažia splácať, aj keď sa niekedy oneskoria. Zhruba 70 percent zákazníkov sa k nám vracia.

Podstata obchodného modelu Providentu stojí práve na úzkom vzťahu  obchodného zástupcu si zákazníkom. Sú to ľudia v regiónoch, obciach, dedinách, takže dokonale poznajú ľudí a prostredie.

  • Aké sú parametre vašich pôžičiek?

Najnižšia pôžička je 140 eur a najvyššia 2300. Priemerná výška je 330 eur a doba splácania 60 týždňov. Priemerná úroková miera je 23 percent a RPMN 70 percent.

  • Jedným z návrhom vlády je povinnosť poskytnúť pôžičku klientovi bezhotovostným prevodom na účet. Ako sa na to pozeráte?

Je otázkou, či toto je práve to z opatrení, ktoré spotrebiteľa ochráni. Máme aj zákazníkov a nie je ich málo, ktorí nevyužívajú bankový účet. Ak sa schváli takáto zmena, jednoducho títo zákazníci zostanú bez možnosti požičať si. Je otázne, či si títo spotrebitelia nemajú právo požičať peniaze. S vedením účtu súvisia poplatky a v menej dostupných lokalitách, kde máme zákazníkov, často nie sú ani bankomaty.

  • Ďalším návrhom je napríklad tlačiť zmluvy s klientmi kvôli prehľadnosti veľkými písmenami.

S týmto návrhom nemáme žiadny problém, privítame ho.

  • Koho vnímate ako konkurenciu?

V rámci Asociácie poskytovateľov spotrebných úverov nevnímame ostatné spoločnosti ako konkurenciu, pretože sú zamerané na iný segment ako my.

  • Ako vyzerá vaša distribučná sieť?

Máme 1400 externých spolupracovníkov, ktorí sú v registri NBS zapísaní ako finanční sprostredkovatelia. Tí s nami spolupracujú na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Máme 12 vlastných pobočiek.

Dakujem za rozhovor.

Jedna odpoveď na “Provident: Očakávame, že imidž nebankoviek zlepší povinné licencovanie”

  1. eduard píše:

    prosim vas , preco vasa spolocnost odmieta obcanom, slovenska vydat kopie zmluv,ked o ne poziadaju aj mailom a pisomne je to fer jednanie ,coho sa bojite,ked nieste schopny po 5tich urgenciach poslat kopie zmluv

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *