Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Prvý polrok 2014 je za nami. Na čom mohli investori na svetových finančných trhoch najviac zarobiť?

Len pred niekoľkými dňami sme si v kalendári odškrtli aj posledný deň prvého polroka 2014. Osobnú bilanciu kladov a záporov či splnených a odložených predsavzatí už má asi väčšina z nás za sebou. Aká ale bola prvá polovica tohto roka pre investorov na svetových finančných trhoch? Ktorí investori počítajú zisky a ktorí naopak utrpeli straty? Pozreli sme sa na to, ako sa za uplynulých šesť mesiacov zmenila hodnota vybraných 25 finančných aktív na svetových trhoch. 

Počas sledovaného prvého polroka 2014 sa hodnota aktív pohybovala oboma smermi a to v závislosti od ekonomického vývoja, politických rozhodnutí či nálady samotných investorov. My sme sa ale zamerali na to, aký výnos alebo stratu dosiahli tí investori, ktorí na prelome rokov 2013 a 2014 zainvestovali svoje finančné prostriedky do vybraného aktíva a svoju pozíciu podržali až do konca júna 2014.

Zaujímavé výnosy mohli investorom počas prvého polroka 2014 priniesť najmä investície do vybraných komodít. Viaceré komodity, predovšetkým zlato,  sú odborníkmi často odporúčané ako vhodná investícia na diverzifikáciu rizika portfólia. Pri spätnom pohľade na prvých 6 mesiacov roka 2014 však investícia do komodít poslúžila nielen ako „poistka“, ale priniesla aj zaujímavé zhodnotenie.

trhy-postova-banka

Najziskovejšou komoditou nášho rebríčka sa stala káva, ktorej cena za pol roka poskočila až o polovicu. Jedna libra kávy, teda približne pol kilogramu, v tomto období zdražela z úrovne 1,17 USD na 1,75 USD. Pod zdražovanie kávy sa podpisovalo predovšetkým suché počasie v Brazílii, ktorá je jej najväčším pestovateľom. Vcelku výrazný rast o 14,6 % zaznamenalo v prvom polroku 2014 aj kakao. Kávičkári a maškrtníci sa tak zrejme veľmi nepotešili.

Zhodnotenie o 10,5 % si v prvej polovici roka 2014 pripísalo zlato, čím čiastočne zmazalo straty, ktoré utrpelo v uplynulom roku 2013. Od minuloročných maxím na úrovni 1 700 USD za uncu je však žltý kov stále na míle ďaleko. Na konci júna sa 31,1 gramu zlatého kovu obchodovalo na trhu za cca 1 327 dolárov. Zdražovaniu sa v prvom polroku nevyhlo ani striebro, ktorého cena vzrástla o rovných 8 % nad hladinu 21 dolárov za uncu.

O viac ako desatinu drahšia ako na začiatku roka bola ku koncu júna 2014 aj americká ropa WTI. Zatiaľ čo v úvode roka sa barel ropy WTI na trhu obchodoval za 95,6 USD, tak na konci júna to už bolo 105,4 USD. Pod cenový rast ropy sa podpísal predovšetkým geopolitický vývoj. Najskôr sa do popredia dostala situácia na Ukrajine, neskôr pribudli konflikty v Líbyi a v severnej časti Iraku. Rast ceny ropy Brent bol miernejší a v prvom polroku 2014 dosiahol len 3,6 %. Cenové rozpätie medzi týmito dvoma ropnými sesternicami sa tak v priebehu prvého polroka zúžilo.

Spomedzi nami vybraných mien zhodnotili voči euru v priebehu prvého polroka 2014 najmä doláre u protinožcov. Novozélandský dolár, prezývaný aj kiwi, posilnil voči euru o sedem percent a zhodnotenie o vyše šesť percent si pripísal aj jeho austrálsky menovec. Darilo sa aj japonskému jenu a britskej libre, ktoré voči euru za pol roka posilnili o zhruba štyri percená Najvýraznejší pokles si počas prvého polroka pripísal maďarský forint, ktorý bol na konci júna 2014 voči euru o – 4,1 % slabší ako na prelome rokov.

Stále uvoľnená menová politika centrálnych bánk priala v prvom polroku aj akciovým indexom. Akciový index si možno predstaviť ako kôš, ktorý združuje vybrané akciové tituly reprezentujúce podniky v danej krajine alebo odvetví. Spomedzi nami sledovaných indexov zaznamenal v prvej polovici roka 2014 najvýraznejší nárast americký index S&P500 (o 6,1 %), nasledovaný  nemeckým indexom DAX (o 4,6 %) a možno trochu prekvapivo gréckym ASE a slovenským SAX (zhodne o 4,4 %). Najmenej sa darilo japonskému indexu Nikkei, ktorý za šesť mesiacov oslabil o – 4,7 percent aj kvôli silnejšiemu jenu.

Stagnujúca ekonomika eurozóny a dlhodobé podliezanie inflačného cieľa Európskej centrálnej banky mali v prvom polroku 2014 za následok ďalšie znižovanie úrokových sadzieb v eurozóne. Na júnovom zasadnutí znížila ECB svoju základnú úrokovú sadzbu na úroveň 0,15 % a depozitnú sadzbu dokonca na zápornú úroveň – 0,10 %. Takto nízko úrokové sadzby v eurozóne nikdy predtým neboli. Keďže ide o spojené nádoby, nižšia základná sadzba ECB sa premietla aj do nižších úrokových sadzieb na medzibankovom trhu. 

Nízke úrokové sadzby na trhu môžu stále tešiť aj dlžníkov z radov bežných ľudí. Úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch sa totiž odvíjajú popri iných faktoroch aj od úročenia na medzibankovom a dlhopisovom trhu. Aj to je dôvod, prečo si niektorí z nás mohli v uplynulých mesiacoch požičať na bývanie za rekordne nízke úrokové sadzby.

A čo čakáme od druhej polovice roka 2014? Najbližšie mesiace budú zrejme podobné tým ostatným. Európska centrálna banka bude aj naďalej udržiavať mimoriadne voľnú menovú politiku v snahe naštartovať ekonomický rast a udržať cenovú stabilitu. V eurozóne tak aj naďalej budeme svedkami mimoriadne nízkych úrokových sadzieb. Výraznejší rast úrokov preto neočakávame ani v prípade bankových produktov, a to či vkladových alebo úverových.

Ďalšie významné centrálne banky sveta by však s blížiacim sa rokom 2015 mohli čoraz častejšie hovoriť o ústupe zo súčasných politík. Prvou veľkou centrálnou bankou, ktorá by mohla úrokové sadzby zvýšiť, bude zrejme britská Bank of England. Jej guvernér Mark Carney už naznačil, že k takémuto kroku by mohlo dôjsť skôr, než to trh očakáva. Možno si tak pripravuje pôdu na sprísnenie menovej politiky už na prelome rokov. S niekoľkomesačným odstupom za britskou BoE očakávame zvyšovanie úrokových sadzieb aj na opačnej strane Atlantiku, v USA. Americký Fed podľa všetkého ukončí program kvantitatívneho uvoľňovania ešte v tomto roku a v roku 2015 by už mohol začať uťahovať opasok menovej politiky aj skrz vyššie sadzby.

V prípade kurzového vývoja v najbližších mesiacoch očakávame stagnáciu eura voči doláru a neskôr jeho pomalé oslabovanie smerom k úrovni 1,32 EURUSD. V prospech dolára by mali hrať jednak klesajúce menové stimuly, ale aj stupňujúce sa očakávania zvyšovania úrokových sadzieb v USA. Nožnice medzi úrokovými sadzbami v USA a eurozóne sa tak začnú roztvárať. A tak zatiaľ čo základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 pravdepodobne stále v blízkosti nuly, úrokové sadzby v USA by sa mohli dostať na úroveň 1 %. Klasické poučky pritom hovoria, že vyššie úročná mena má tendenciu posilňovať a to by mal byť aj prípad súboja dolára voči euru.

Autorka je analytička Poštovej banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *