Pondelok 16. septembra. Meniny má Ľudmila

R. Saviano: „Oplakávame Jána Kuciaka, no čo sa robí pre novinárov, kým ešte žijú?“

Ostatné správy 21.02.2019 | 14:30 0 Komentárov

Taliansky novinár a spisovateľ Roberto Saviano, autor svetoznámeho románu Gomora, vysvetľuje, ako sa talianska mafia usídlia vo východnej Európe. Ako sa jej darilo profitovať ešte za komunizmu, ako vytvorila priestor na podnikanie pre legálne talianske firmy.

„Ján Kuciak doplatil na svoju prácu investigatívneho novinára. Vo svojich posledných článkoch sa zaoberal vzťahom podnikateľov, ´ndraghety a politiky. Systém, ktorý funguje vždy podľa rovnakého vzorca. ´Ndragheta poskytne kapitál, podnikateľ ho investuje a politik pretlačí investíciu výmenou za úplatok. Všetky tri strany na tom mimoriadne profitujú.

V krajinách východnej Európy neboli v minulosti výhodnou pre politika len peniaze, ale aj politická podpora. Stať sa centrom pre investície, hoci mafiánske, má totiž dopad aj na ekonomický rast celej krajiny. Talianske mafiánske skupiny sa tak stali prvými západnými podnikateľmi, ktorí nadviazali trvalé vzťahy s komunistickými režimami východnej Európy. Tento model použila mafia na to, aby sa usadila v celom regióne východnej Európy.

Za bývalého režimu nemohla mafia kupovať majetok, no mohla rátať s dvomi vecami: s politickou korupciou, ktorá jej umožnila nelegálne obchodovať s tovarom a monopol, ktorý im pomohol pri dovoze západného tovaru do krajín tzv. reálneho socializmu. To je dôvodom, pre ktorý nebola pri páde berlínskeho múru vo východnej Európe usadená žiadna západná firma lepšie, ako talianske kriminálne organizácie.

Následne bola talianska mafia barličkou, o ktorou sa opieral slabý podnikateľský sektor pri rozvoji ekonomík krajín východnej Európy. Mafia pre talianske firmy fungovala ako sprostredkovateľ. Tí totiž nenachádzali v postkomunistickej Európe dôveryhodných partnerov. Talianske podniky by sa radi rozšírili na východ, no nájsť na to legálny spôsob bolo prakticky nemožné. Predchádzajúci režim totiž o sebe zanechal len trosky, teda totálne neúspešný byrokratický systém.

Spolupracovať s klanom znamenalo nájsť „agentúru“, ktorá dokázala za krátky čas administratívne vybaviť formality a rozbehnúť biznis. Mafia garantovala západným firmám lacnú pracovnú silu, rýchlu výrobu a asistenciu miestnych politikov, teda raj pre podnikateľov.

Ján Kuciak, bol po maltskej novinárke Daphne Caruana Galizia druhým žurnalistom zabitým v Európe v priebehu niekoľkým mesiacov. Zabíjať novinárov sa môže zdať ako strategická chyba, pretože to bezprostredne a bez nutnosti súdneho procesu, potvrdzuje, tézy, na ktorých novinár pracoval. Pomáha tomu najmä to, že občianska spoločnosť a médiá dokážu upriamiť a udržať pozornosť verejnej mienky na danú kauzu.

Mafiáni sa však spoliehajú, že presne ako tomu bolo v Taliansku v 50 až 70tych rokoch, vzbudí vražda rozruch len na pár dní. Ich kalkulácia sa tak redukuje len na „náklady“ na vyšetrovanie polície a prípadné súdne konanie. Vedia, že si budú musieť zaplatiť za svoju „nevinu“, no nenaruší to ich ekonomické aktivity.

Všetci smútia za Jánom, mladým odvážnym mužom. No kým sú novinári živí, nenájde sa nikto, kto by ich podporil. Sú z nich živé terče odsúdené na ohováranie a útoky, ako sa to stalo Daphne C. Galizii. V Európe je, podobne ako v Latinskej Amerike, jediným novinárom, ktorý sa dočká uznania, mŕtvy novinár.“

Komentár Roberta Saviana vyšiel ako video blog talianskeho denníka La Republlica. (Foto: Wikipédia)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *