Streda 22. novembra. Meniny má Cecília

Ratingové agentúry – Tichí zabijaci finančných trhov

Poslednú dobu sme svedkami čoraz výraznejšej nevôle popredných politických a finančných predstaviteľov ku krokom ratingových agentúr. Táto nevôľa sa primárne generuje na starom kontinente, kde rizikové krajiny eurozóny sa dostali pod silnú paľbu znižovania ratingu a jeho výhľadu pre dlhodobé vládne záväzky týchto ekonomík (teda schopnosť splácať svoje emitované dlhopisy v stanovej výške spolu s úrokovým výnosom a v dohodnutom čase).

Tvrdá kritika európskych predstaviteľov pramení z toho, že všetky tri kľúčové ratingové agentúry Standard & Poor’s, Moody’s and Fitch sú pod „nadvládou“ USA.

Investičné stupne

Ratingové agentúry priraďujú investičné stupne jednotlivým vládnym záväzkom (primárne sa jedná o dlhodobé) od „AAA“ až po neinvestičný stupeň „C“ (junk – odpad). Okrem presne zadaného investičného stupňa je dôležitý i výhľad, ktorý môže byť pozitívny, neutrálny a negatívny. Investičné stupne v pásme AAA – AA predstavujú najvyššiu úverovú kvalitu a bezrizikový investičný výhľad, AA-BBB charakterizuje strednú úverovú kvalitu stále však pozitívny investičný stupeň. BB, B, CCC, CC, C je odzrkadlením nízkej úverovej kvality a je to neinvestičné pásmo, teda výrazne rizikový stupeň "junk dlhopisy" . Investičný stupeň D charakterizuje vysoké riziko defaultu a nesplatenie úrokov resp. i istiny z emitovaných dlhopisov.

Písmenková „hra“

V čom je sila tejto „hry s písmenami“ ratingových agentúr? Sila spočíva vo finančných nákladoch na dlhovú službu, ktoré krajiny musia splácať pri svojich záväzkov. Čím nižší rating (investičný stupeň) tým vyššie riziko pre investorov, čo sa automaticky odzrkadľuje i na výnosových požiadavkách trhu pri vládnych emisiách. Vlády sa teda snažia udržiavať si čo najvyšší investičný stupeň pod tlakom hrozby zvýšených nákladov na dlhovú službu, čo z dlhodobého výhľadu ohrozuje ich schopnosť samofinancovania. Veľmi konkrétny príklad predstavujú európske ekonomiky Grécka Írska, ktoré sa dostali pod negatívny tlak ratingových agentúr a výsledkom bolo zníženia ratingu, čo sa odzrkadlilo v okamžitom náraste výnosov na ich EURo dlhopisoch. Vlády tak boli odstrihnuté od finančných zdrojov z trhu (samofinancovanie cez emisiu dlžných cenných papierov) čo neskôr vyústilo do ich finančnej záchrany zo strany EU, ECB a MMF.

Tichí zabijaci

Ratingové agentúry tak predstavujú „tichých zabijakov“, ktoré svojimi rozhodnutiami dokážu narušiť krehkú stabilitu jednotlivých ekonomík. Čo primárne sledujú ratingové agentúry pri stanovovaní investičných stupňov? Faktorov je niekoľko, ale medzi kľúčové patria v súčasnosti veľmi citlivo vnímané deficity verejných financií, celkový vládny dlh, ekonomický výhľad, stabilita bankového sektora. Práve kroky „tichých zabijakov“ finančných trhov v aktuálnom roku stoja za najväčším tlakom na financovanie európskych krajín známych pod skratkou PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko, Španielsko).

Ak sa pozrieme na kroky ratingových agentúr v tomto roku na krajinách PIGS tak sledujeme znižovanie ratingov vo všetkých týchto ekonomikách. Aktuálne ratingy pri dlhodobých záväzkoch máme zhrnuté v nasledujúcej tabuľke, kde je červenou farbou zobrazené znižovanie ratingu v aktuálnom roku (zelenou navršovanie). Zároveň okrem troch kľúčových ratingových agentúr máme porovnanie s európskou agentúrou R&I, kde vidíme vyššie ratingové úrovne pri ekonomikách PIGS.

Tabuľka ratingu krajín PIGS

Náklady na financovanie stúpajú

Ako sme už naznačili negatívny zásah ratingových agentúr v podobe zníženia ratingu sa automaticky premieta do vyšších nákladov na dlhovú službu vlády (vyššie trhové požiadavky na výnosoch pri aukciách vládnych dlhopisoch). Potvrdzuje to i nasledujúci graf, ktorý zobrazuje vývoj spredu výnosov na 10-ročných vládnych EURo dlhopisoch krajín PIGS, Talianska, Belgicka a Slovenska voči benchmarkovým nemeckým (aktuálne na úrovni 3% p.a.)

Graf vývoja spredu výnosov na 10-ročných EURo dlhopisoch

Z daného grafu vyplýva, že najvyššie náklady pri samofinancovaní musia vynakladať práve ekonomiky, ktoré sa v tomto roku dostali do nemilosti ratingových agentúr. Pri emisii 10-ročných EURo dlhopisoch musí Grécko rátať aktuálne s nákladmi takmer 11,8% p.a., Írsko 8,21% p.a., Portugalsko 6,35% p.a. a Španielsko 5,5% p.a. Pre porovnanie Belgicko, ktoré sa dostalo ako posledná ekonomika Eurozóny do negatívneho výhľadu od agentúry Standard & Poors (síce ponechala ratingy dlhodobých aj krátkodobých záväzkov AA+/A-1+, zhoršila však ich výhľad zo stabilného na negatívny) má výnosy na úrovni 4% p.a. , resp. Slovensko na úrovni 4,22% p.a.

Nedôvera vyprázdňuje vládnu pokladnicu

Graf jasne dokumentuje, že v roku 2010 sa výnosy niekoľkonásobne bzvýšili i pod tlakom krokov ratingových agentúr. Práve prípadné ďalšie negatívne kroky (ako naposledy Belgicko a Španielsko, je tu stále hrozba ďalšieho zníženia pre Portugalsko) môžu vytvárať nedôveru vo fiškálnu stabilitu Eurozóny a tlačiť na oslabovanie EURa, čoho celkovým výsledkom môžu byť ďalšie krajiny žiadajúce o finančnú podporu z Eurovalu (aktuálne úver dostalo Grécko a Írsko čaká na zdroje z Eurovalu). Celkovo je tak vyvíjaný na krajiny Eurozóny negatívny tlak zo strany ratingových agentúr v dôsledku nedodržiavania fiškálnych pravidiel (deficity verejných financií smerujúce k úrovni 10% HDP a vládne dlhy prekračujú rizikovú úroveň 100% HDP). Posledné aukcie portugalských pokladničných poukážok naznačujú na rizikovú prirážku 160 bázických bodov a španielskych dlhopisov o 100 bázických bodov od posledných emisii.

Zneužívanie moci

Často sa poslednú dobu objavujú i špekulácie ohľadom prípadného zneužívania postavenia ratingových agentúr pre menovú vojnu medzi USA a zvyškom globálnej ekonomiky. Všetky kľúčové ratingové agentúry majú americké pozadie, čo vyvoláva pri jednosmernom tlaku voči Európe množstvo neobjasnených otázok. Objavujú sa tak názory, že krokmi ratingových agentúr voči fiškálnym hriešnikom USA odvracajú pozornosť od vlastných vnútorných problémov, kde na vrchole rebríčka stojí globálna hrozba znehodnocovania USD a monetizácie vládneho dlhu cez kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky FEDu (nákup aktív z trhu na bilanciu FEDu). Na druhej strane však treba potvrdiť správnosť krokov agentúr pri Grécku a Írsku, kde sledujeme obrovské nabaľovanie deficitov verejných financií a expanziu verených dlhov do neúnosných rozmerov. Eurozóna deklarovala svoje postavenie na Pakte stability (deficit pod 3% HDP a verejný dlh pod 60% HDP) a jeho nedodržiavanie tak ohrozuje celistvosť Eurozóny a samotného EURa.

Finančné trhy budú naďalej veľmi citlivo vnímať každé rozhodnutie ratingových agentúr i naďalej. Všetko však nasvedčuje o snahu eliminácie nadvlády amerických ratingových agentúr zo strany EU a Číny (čínska ratingová agentúra napr. znížila rating AAA americkej vláde pod tom ako FED začal nakupovať finančné aktíva z trhu). V krátkom období však nevidíme snahu o presadenie týchto výhľadov, resp. vytvorenia jednej celosvetovej ratingovej agentúry.

Nie je riziko ako riziko

Na zvláštnosť krokov ratingových agentúr poukazuje i vývoj nákladov na poistenie vládnych dlhov cez CDS (Credit Default Swaps). Napr. CDS na poistenie 5-ročného vládneho dlhu Maďarska dosahujú úroveň (370), Ukrajiny (530) a na druhej strane Grécka (933), Írska (553), Portugalska (463), Španielska (344), ale ratingy krajín Maďarska a Ukrajiny sú výrazne nižšie. Ešte výraznejšie rozdiely v nákladoch na rizikové poistenie dlhu vidíme napr. voči Islandu.

Graf vývoja CDS (5-ročné) krajín Eurozóny v porovnaní s Islandom

Autor je analytik TRIMBROKER, a.s.

 

Pomáha kríza finančnému poradenstvu?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *