Nedeľa 18. novembra. Meniny má Eugen

Reálne mzdy stúpli od vzniku Slovenska o 73 percent

priemerná mzda
Ostatné správy 30.01.2018 | 00:00 0 Komentárov

Ako sa Slovákom žilo pred 25 rokmi a ako dnes? Porovnali sme našu životnú úroveň z roku 1993 s tou dnešnou a bližšie sme sa pozreli na to, ako sa vyvíjali vzťah miezd a cien. Samozrejme, ide o zjednodušený pohľad, nakoľko hodnotenie životnej úrovne je veľmi subjektívne a zaleží od množstva faktorov.

Úroveň mzdy a to, čo si za ňu môžeme dovoliť kúpiť, je odrazovým mostíkom pri hodnotení životnej úrovne. Nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa zvýšila z 5 379 Sk v roku 1993 na úroveň 925 eur v roku 2017 (priemer za 1. až 3. kvartál 2017). Po prepočte konverzným kurzom na eurá Slováci v roku 1993 v priemere zarábali 179 eur mesačne. Príjmy za 25 rokov existencie Slovenska tak vzrástli viac než päťnásobne.

Vysoká inflácia

Reálne to však bolo oveľa menej. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálnu výšku miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia tiež zvýšili, a to viac než trojnásobne.

Na začiatku 90. rokov zaznamenávala naša krajina najvyššiu infláciu histórii, dosahovala až dvojciferné hodnoty. Len v roku 1993 predstavovala priemerná inflácia až 23 percent.

V ďalších rokoch sa situácia upokojila a inflácia sa znížila na normálnejšie úrovne. Na prelome milénia nás ale opäť potrápil dvojciferný cenový rast, netrvalo to však dlho. Od roku 2005 sa inflácia u nás držala pod päťpercentnou hranicou a v rokoch 2014 až 2016 sme dokonca prechádzali obdobím deflácie, teda poklesom cien tovarov a služieb v obchodoch.

Reálnejší pohľad na to, či zarábame viac alebo menej ako v roku 1993, nám preto prináša vývoj reálnych miezd, teda tých nominálnych očistených o infláciu. Na začiatku 90. rokov naše priemerné zárobky síce v nominálnom vyjadrení rástli, a to aj dvojciferným tempom, ale vzhľadom na vysokú infláciu naše reálne mzdy klesali.

Napríklad v roku 1993 náš priemerný reálny zárobok medziročne poklesol až o takmer štyri percentá. V roku 2016 však boli naše reálne zárobky približne o 67 percent vyššie ako v roku 1993. A v roku 2017 sme už zarábali reálne zhruba o 73 percent viac.

reálne mzdy

Nie je všetko o priemernej mzde

Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 25 rokmi. Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej miery skreslený. Priemerná mzda v hospodárstve je síce veľmi dôležitý ukazovateľ, dôležité je aj rozloženie výšky miezd. Teda to, koľko ľudí zarába viac, a koľko menej ako priemer. Vysoký podiel nízkopríjmových zamestnancov a ľudí bez práce zhoršuje životnú úroveň v krajine.

To, čo významne ovplyvňuje životnú úroveň, je samozrejme aj miera nezamestnanosti a úroveň trhu práce. Od toho totiž závisí možnosť či nemožnosť nájsť si primeranú prácu. Zatiaľ čo v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty. V súčasnosti sa ale nachádza na historicky najnižších úrovniach a evidovaná nezamestnanosť je nižšia ako šesť percent.

Na elektroniku a autá pracujeme kratšie

Priemerne zarábajúci Slovák musí dnes na potraviny, ktoré bežne nakupuje, odpracovať kratší čas ako v čase vzniku Slovenskej republiky. Tieto rozdiely sú výraznejšie, ak ide o kúpu drahších potravín ako je mäso alebo syry.

Pri prepočtoch sme porovnali priemerné nominálne mzdy a priemerné ceny vybraných tovarov a vypočítali, koľko času musíme odpracovať na ich kúpu dnes a koľko sme museli v roku 1993. Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných výrobkov a tým horšie vníma svoju životnú úroveň.

Výrazne kratšie ako v roku 1993 musíme dnes pracovať aj na kúpu elektroniky, spotrebičov do domácnosti či automobilu. Ak sme si v roku 1993 potrebovali kúpiť novú chladničku, museli sme na ňu vynaložiť všetky peniaze zarobené za 43 dní. Dnes nám na to postačí náš deväťdňový zárobok. Podobne je to v prípade nového televízora – 57 odpracovaných dní v roku 1993 verzus osem dní v súčasnosti.

A na kúpu nového auta sme pred 25 rokmi museli odpracovať až tri roky a štyri mesiace, dnes nám stačí odpracovať jeden rok. Dnes sú tak tovary bežnej aj dlhodobej spotreby cenovo dostupnejšie ako v roku 1993.

Životnú úroveň však udáva množstvo faktorov, ako je napríklad úroveň zdravotníctva a vzdelávacieho systému, rozvinutosť realitného trhu či dostupnosť bankových služieb.

Poštová banka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *