Streda 18. októbra. Meniny má Lukáš

Redakčný komentár: Banková daň je našťastie nereálna

Návrh strany SMER – SD na bankovú daň šokuje svojou „logikou“: nemecké a francúzske banky spôsobili krízu, tak zdaňme slovenské. Na druhej strane sa dá konanie opozície pochopiť, politický marketing cielia na sociálne skupiny, ktoré rady počúvajú, že dane by mali platiť tí bohatí. Navyše, SMER si môže dovoliť navrhnúť takýto nezmysel, lebo vie, že v parlamente neprejde.

Kolektívna vina je neprípustná

Robert Fico hľadal dôvody na bankovú superdaň v Radičovej odmietnutí pomoci Grécku: „Tvrdili, že keď požičiame Grécku, tak vlastne pomáhame nemeckým a francúzskym bankám, ktoré spôsobili túto finančnú krízu. Ak teda tvrdí pravicová vláda, že banky majú zodpovednosť za finančnú krízu a situáciu v niektorých krajinách, o to viac by vláda mala podporiť návrh na mimoriadne zdanenie bánk a finančných inštitúcií." Rovnakou logikou by sme mohli navrhnúť, že všetci slovenskí učitelia budú mať aspoň päť rokov zmrazené platy, lebo v „Hornej dolnej“ dal učiteľ kedysi facku drzému žiakovi.

Určite by sme mohli polemizovať o tom, či krízu spôsobilo nakúpenie gréckych bondov nemeckými a francúzskymi bankami, alebo skôr americké finančné inštitúcie, ktoré sa snažili realizovať politiku tamojšej vlády zameranú na vlastné bývanie pre takmer každého….

Ale, aby sme neodbočovali od témy, prijmime zjednodušený argument, že banky nesú významný podiel viny na vypuknutí finančnej krízy. Lenže na rozdiel svetových sú slovenské banky pomerne konzervatívne, na čo pravidelne upozorňuje vo svojich správach aj NBS. Isté kreditné riziko existuje, počet zlyhaných úverov neohrozoval žiadnu zo slovenských bánk, nieto ešte celý sektor. Slovenského daňového poplatníka teda stála záchrana tunajších bánk nula eur, čo je po prerátaní konverzným kurzom rovnako nula korún.

Ak sú vo svete hlavným argumentom na zavedenie bankovej dane náklady na záchranu finančného sektora, na Slovensku takýto argument nemá ako obstáť.

No a čo, že majú peniaze?

Ďalším argumentom SMERu je fakt, že banky majú peniaze a sú opäť ziskové. Z rovnakého zdroja sme sa však už nedozvedeli odpoveď na otázku, prečo trestať úspešných vyššími daňami. Americký ekonóm Arthur Betz Laffer dokázal, že vyššie zaťaženie je demotivačné a v istom momente zvyšovanie daní spôsobí nižší príjem štátneho rozpočtu.

Aj poisťovne, či správcovské spoločnosti?

Opozičný návrh dostane konkrétnu podobu do 18. októbra, SMER však spomína, že daň by sa týkala aj iných finančných inštitúcií. Akých, to zatiaľ môžeme len tušiť. Poisťovní, ktoré silná konkurencia dotlačila k dumpingovým cenám PZP? Lízingoviek, ktoré sa postupne spamätávajú z dopadov krízy? Zdá sa, že SMER prijal zjednodušenú predstavu o tom, že kto robí s peniazmi, musí ich mať ako pliev. V krajine, kde sú mobilní operátori štátom chráneným oligopolom, je nenávisť voči voľnému bankovému trhu ťažko pochopiteľná…

Zaplatí to klient

Aj keby sme sa stotožnili s názorom, že banky sú zlé a zarábajú neadekvátne veľa, nepodarí sa nám vyvrátiť obavu, že vyššie bremeno prenesú prostredníctvom poplatkov a marží na klientov. Zavedenie superdane tak v konečnom dôsledku zaťaží bežných ľudí. Presne tých istých, ktorých chce SMER uchrániť.

Bez patentu na nezmysly

Aby sme boli úprimní, SMER rozhodne nemá patent na nezmysly. Z rovnakej kategórie ako banková daň je aj zrušenie daňovej podpory sporenia. Kým bankovou daňou budeme trestať úspešných, zrušením úľavy pri životných poistkách, penzijnom a účelovom sporení naznačujeme, že štátu nezáleží na tých, ktorí sa chcú postarať sami o seba.

Rozdiel je jedine v reálnosti oboch návrhoch. Banková daň je predovšetkým marketingovým balíčkom na pripomenutie sa voličom. A dodajme, že úspešným balíčkom, keďže sa dokázal dostať do médií v deň, keď zasadá vláda i parlament. A tu sa jeho úloha končí ešte skôr, než sa návrh oficiálne ocitol na papieri.

Súhlasíte s bankovými odvodmi?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *