Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Redakčný komentár: Štát sa rád podelí. O cudzie peniaze…

A je to definitívne, superrýchlu novelu zákona o sociálnom poistení už podpísal prezident. Do druhého piliera začne prúdiť menej peňazí. V tomto prípade sa dá tušiť, že spokojné sú obe strany: ako štát, tak aj DSS-ky. A občan? Ten má byť rád, že mu štát vôbec niečo veľkoryso daroval, veď peniaze na sociálne poistenie predsa nie sú jeho, ale patria štátu…

Čie peniaze sú v hre?

Práve vďaka snahe rýchlo prijať novelu zákona o sociálnom poistení sme toho roku ani nestihli uhorkovú sezónu. Médiá prinášali informácie o slovných prestrelkách v parlamente a medzi najzaujímavejšie výroky určite patria slová poslankyne SMERu Jany Vaľovej, že peniaze v druhom pilieri nepatria ľuďom, ale štátu. Jej výrok veľmi dobre ilustruje vzťah istej politickej línie k jednotlivcovi.

Možno si pamätáte, za socializmu koloval príbeh o tom ako sa Vladimír Iljič Lenin stretol s obyčajným robotníkom, ktorý držal v ruke chlieb. Lenin naňho namieril pušku a žiadal ho o polovicu chleba. Čo mal chudák robotník robiť, zobral chlieb a polovicu podal revolucionárovi. Nuž a to je príbeh o tom, ako sa V. I. Lenin podelil o chlieb s jednoduchým robotníkom.

Na staršiu anekdotu som si spomenul práve v súvislosti so slovami J. Vaľovej. Nie je totiž nič horšie, ak si štát myslí, že má právo na majetok občana. V skutočnosti je pribežný pilier postavený na záväzku Sociálnej poisťovne vyplácať doživotnú rentu pri zohľadnení vysokej miery solidarity. A za to si berie sociálne odvody. Svojim spôsobom tak Sociálna poisťovňa podobne ako DSS-ky zhodnocuje vlastné peniaze sporiteľov. Či lepšie povedané, znehodnocuje, ako to vypočítali samotní analytici ministerstva financií, dôvodom je nepriaznivá demografická situácia, ktorá robí priebežný pilier. Aj preto hľadajú štáty alternatívne riešenie.

Smer má právo, ale…

Slovenský druhý pilier je alternatívnym riešením, ktorého cieľom je zmierniť dopady demografického vývoja na priebežný dôchodkový systém. A Smeru treba uznať, že viaceré výhrady voči nastaveniu druhého piliera nestavia na vode. Už pri jeho vzniku boli hlasy politikov silnejšie ako hlasy odborníkov, už vtedy bolo zrejmé, že pomer 9:9 hneď od začiatku, je veľkorysý a negatívne zasiahne hospodárenie Sociálnej poisťovne. Pravicové strany môžu byť nakoniec rady, že krok späť nemuseli robiť ony.

Navyše aj doživotnú rentu, vyplácanú z nasporených peňazí, tiež negatívne zasiahne demografický vývoj a aj keby sme platili všetky odvody len do druhého piliera, nevyhli by sme sa postupnému zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku. Hoci, určite by bol miernejší.

Čo sa týka úsporných opatrení vlády, zmena pomeru odvodov je v krátkodobom pohľade jedným z lepších riešení, pretože neovplyvní spotrebu a tým ani hospodársky rast.

V dlhodobom horizonte však druhý pilier a tým aj budúce dôchodky trpia práve preto, že príslušná legislatíva sa mení pomerne často a výsledkom je nestabilný systém so smiešnymi výnosmi. Dnes je zrejmé, že po výmene vlády sa opäť otvorí príslušná legislatíva a systém sa opäť zmení. Penzijný systém pritom potrebuje ozajstnú reformu, na ktorej sa dohodnú odborníci so všetkými politickými stranami a výsledkom bude ústavný zákon s dlhou životnosťou.

Konkurenčné prostredie?

Jedným z najväčších nedostatkov zmien v druhom pilieri je prílišná ústretovosť voči DSS-kám. Aj keď sa profesne venujem osobným financiám, mal by som problém vôbec vymenovať všetky existujúce DSS-ky a keby som mal hovoriť o rozdieloch medzi nimi, bol by som asi ticho. Dôvod? (Bez) konkurenčné prostredie. DSS-ky sa môžu obhajovať, že im ruky zväzuje neustále sa meniaca legislatíva, ale samé sa tiež nikdy nepretrhli.

Ani doteraz to nebolo ružové, ale po novom si klienti vonkoncom nebudú mať z čoho vyberať. Dva zákonné fondy (garantovaný a negarantovaný) si budú vo všetkých spoločnostiach podobné ako vajce vajcu a nespokojný klient bude môcť urobiť iba to, že sa presťahuje do iného štátu…

Je zvláštne, že vláda, ktorá hrdí snahou o ochranu klientov pred „nenažranými bankami“, dovolí DSS-kám tak veľa a ako bonus im pridá vyššie poplatky a monopol na dôchodkové pripoistenie s daňovým zvýhodnením. Ako sa hovorí v obľúbenej letnej komédii: Jdu blejt, velebnosti…

Nedávny návrh Fincentra umožniť dobrovoľné sporenie s daňovými zvýhodnením aj v ďalších dohliadaných inštitúciách, bol v tomto prípade sviežim vetríkom, ktorý sa, žiaľ, nepodarilo rozfúkať.

Aby sme trošku poopravili pani poslankyňu Vaľovú, štát si nielenže nárokuje na časť vlastných peňazí sporiteľov, ale aj v prípade peňazí, ktoré ľuďom ponechal, im nedal právo rozhodnúť sa, komu ich zveria na zhodnotenie.

Ilustračné foto: sxc.hu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *