Pondelok 23. októbra. Meniny má Alojzia

Redakčný komentár: Testy sprostredkovateľov alebo ako sa veľa naučiť a nevedieť nič

Otázky na skúšky sprostredkovateľov sú síce náročné, ale dajú sa zvládnuť. Reguláciu trhu však riešia sotva spolovice. A to je problém. Kto prejde testami, zďaleka nemusí byť dobrým sprostredkovateľom. V testoch nenájdete otázky typu: ktorá poisťovňa je najmenej seriózna a ako dotlačiť banku k výhodnejšej hypotéke.

Treba uznať, že takéto otázky ani nemá NBS prečo klásť, jednoznačné odpovede na ne zväčša ani neexistujú a ak áno, sú dobre stráženým know-how jednotlivých sprostredkovateľských firiem či jednotlivcov. Ako teda centrálna banka zistí, či sú sprostredkovatelia dobrí v tom čo robia, alebo len kĺžu po povrchu s vidinou vysokých provízií? Nezistí. Kto prelezie skúškami je rovnako dobrý ako ostatní. Bodka.

Pozitíva skúšok: Blbci sitom neprejdú

Priemerne inteligentný sprostredkovateľ testy zvládne. Teda za predpokladu, že sa nebude spoliehať na šťastie a otázky si dopredu naštuduje. Sitom skúšania by nemali prejsť "blbci" s minimálnou inteligenciou, ktorí ešte pred dvoma týždňami kopali kanály a zrazu sa rozhodli pre rapídny kariérny skok smerom k predaju poistiek a príslušenstva. Hrubú silu zmenili na hrubý nátlak pri predaji. Aj takí sú a je ich viac ako by sme si priali.

Pozitívom skúšok je teda, že cez dvere kvalifikácie neprejdú ľudia s obmedzeným uvažovaním, ktorí v náročnom svete financií už dávnom nemali čo hľadať. Plusový bod pre NBS. O ďalšie body bude musieť poriadne zabojovať… 

Niektoré otázky sú mimo

Mnohé otázky sú dosť vzdialené od sprostredkovateľského biznisu, hneď tá s poradovým číslom jeden sa pýta: „Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie. Ide o zodpovednosť: a – osobitnú, b-všeobecnú, c-subjektívnu, d-objektívnu, e-spoločnú.“

Ďalej musíme vedieť odpoveď na otázku, dokedy má platiteľ DPH podať daňové priznanie, či správne zaradiť krádež medzi trestné činy proti majetku.

Vo vymenovaní podobných otázok by sme mohli pokračovať. Ich význam pochopíme len ťažko. Regulátor pravdepodobne plánuje zvýšiť právne vedomie sprostredkovateľov. No robí tak na úkor času, ktorý by agenti mohli využiť na svoje finančné vzdelávanie. Mnohé z otázok sú totiž zaujímavým príkladom toho, ako sa veľa naučiť a nevedieť nič praktické.

Na čo má regulátor dosah?

Zrejme sa zhodneme, že kvalitnému sprostredkovateľovi nechýba: inteligencia, know-how a charakter. Čo z toho dokáže preveriť národná banka? Čiastočne inteligenciu, z know-how len všeobecné základy jednotlivých sektorov, ktoré sami o sebe ani know-how nie sú. A charakter je testami nepreveriteľný.

Národná banka Slovenska zverejnila na svojej stránke rozsiahly zoznam otázok na skúšky sprostredkovateľov a zrejme verí, že nimi pomôže chrániť spotrebiteľa finančných služieb. V konečnom dôsledku ho však nakoniec popletie. Ak totiž typický "búchač IŽP" pred klientom vytiahne doklad o osobitnom finančnom vzdelávaní a certifikát o skúške, vzbudí dojem naozajstného odborníka.

Bežný klient bude len ťažko vedieť, že štátom požadované odborné vzdelávanie v skutočnosti dokazuje iba to, že sprostredkovateľ pozná príslušné zákony. A to je na nastavenie finančného plánu nedostatočne málo…

Najväčším nebezpečenstvom

Čo si myslíte o zákone o finančnom sprostredkovaní a poradenstve?

View Results

Loading ... Loading ...

4 odpovede na “Redakčný komentár: Testy sprostredkovateľov alebo ako sa veľa naučiť a nevedieť nič”

  1. radik píše:

    Nadránom som si skúsil cvičný test oblasti poistenia a uspel som na skoro 90%, ale otázky, ktoré mi dával systém boli priam nelogické, pričom finančný sprostredkovateľ má ovládať veci, ktoré nie sú reálne v jeho kompetencii – napr. otázka na tému minimálneho vkladu spoločníka s.r.o… pohorel som na nej, ale na druhej strane na čo je mi to ako finančnému sprostredkovateľovi, to je mi fakt záhada…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *