Pondelok 23. októbra. Meniny má Alojzia

Vykročila dôchodková reforma v roku 2005 správnym smerom?

Takto pred desiatimi rokmi začala informačná kampaň o výhodách a nevýhodách druhého dôchodkového piliera. Projekt dôchodkového sporenia na súkromných účtoch bol spustený od 1. januára 2005. A už v januári budúceho roku vyjdú zo systému prví dôchodcovia.

Čas ukázal, že kampaň o súkromných dôchodkoch pred desiatimi rokmi preháňala. Žiadne dramatické zvýšenie životnej úrovne dôchodcov sa nekoná. Naopak systém ukrýva skryté míny v podobne občanov, ktorí si na dôchodok v druhom pilieri sporia nedostatočne, alebo vôbec a ich penzie z neho teda budú minimálne. Bude sa o nich musieť tak či tak postarať štát.

Navyše systém trpí politickou nestabilitou. Konečnú podobu dostal len pred nedávnom, keď sa rozhodlo, ako sa vlastne budú penzie vyplácať. Okrem toho bol druhý pilier tri krát otvorený pre výstup, o viac ako polovicu sa znížil percentuálny odvod do neho a menila sa i povinnosť alebo dobrovoľnosť vstupu do systému.

historia-2-piliera

Napriek tomu možno hodnotiť druhý pilier z istého uhla pozitívne. Hoci nie na sto percent, ale bol krokom správnym smerom. Začalo sa vďaka nemu hovoriť nutnosti riešiť budúce dôchodky. O tom, že na budúce dôchodky štát nebude mať. Pretože demografia a pretože deficit Sociálnej poisťovne. Z krajín V4 je vlastne Slovensko jedinou krajinou, kde druhý pilier ako tak funguje. V Poľsku, Maďarsku aj Česku boli systémy politicky buď celkom zrušené, alebo značne oslabené. Tamojšie vlády si tak tlačia budúci problém pred sebou.

Súkromný dôchodkový pilier pritom nie je žiadnou módnou vlnou. Prvý investičný penzijný fond vznikol v roku 1845 Holandsku. Bol zriadený  v súkromnej železničnej spoločnosti . Od roku 1949 bola pre veľkú časť holandských zamestnancov povinná účasť  v sektorových penzijných fondoch. Dnes predstavujú aktíva spravované penzijnými fondmi v krajine tulipánov 1,1 bilióna eur, čo je 1,8 násobok ročného HDP Holandska.

Penzijné systémy v jednotlivých krajinách hodnotí takzvaný Mercer Global Pension Index. Podľa neho má najlepšie zabezpečenie na dôchodok Dánsko. Jeho prvý pilier je financovaný z daní a do sporivého piliera si Dáni odvádzajú 15 percent mzdových nákladov. Pozitívne hodnotené sú i penzijné systémy Holandska, Austrálie, Švajčiarska, Švédska, Kanady, Singapuru, Čile a Veľkej Británie.

Aký kus cesty urobilo Slovensko? Na účtoch sporiteľov vo fondoch je dnes zhruba šesť miliárd eur, čo je viac zdrojov, ako Sociálna poisťovňa ročne vyplatí starobným dôchodcom. V druhom pilieri je zapojený milión a pol pracujúcich Slovákov. Od prvého januára môže dostať svoje prvé dôchodky zhruba tri tisíc sporiteľov. Presný počet zatiaľ nie je možné stanoviť, pretože sporitelia sa môžu dobrovoľne rozhodnúť, že budú pokračovať v sporení v DSS. Vtedy sa ich úspory nateraz nezmenia na dôchodok, ale budú sa naďalej zhodnocovať.

„Najdôležitejšie je sporiť pre seba. Každé euro sa počíta,“ uvádza predseda predstavenstva DSS Poštovej banky a predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Stanislav Žofčák. Čím skôr si totiž človek začne odkladať, tým väčší čas majú jeho úspory na zhodnotenie. Slováci podľa neho nesporia dostatočne, najmä kvôli nízkej finančnej gramotnosti, ale i pre nezáujem o financie a nedôveru v investičné nástroje.

„Finančná gramotnosť a osobný vzťah k dôchodkovému zabezpečeniu sa nedá vybudovať za päť ani desať rokov. Druhý pilier je len jednou súčasťou hierarchie dôchodkového zabezpečenia,“ uvádza S. Žofčák.

Bolo by chybou, myslieť si, že druhý pilier stačí. Prví sporitelia z neho dostanú možno šesť až osem percent z ich celkovej penzie. Neskôr bude s rastúcimi úsporami u ďalších penzistov tento podiel narastať, no ani tento zdroj príjmu nebude stačiť kryť rastúci životný štandard budúcich dôchodcov. Na mieste je preto ďalšie individuálne zabezpečenie na dôchodok.

V tomto smere je Slovensko len v začiatkoch. Tretí pilier síce funguje, ale nedosahuje želané zhodnotenie. Iné formy individuálneho zabezpečenia si obľubu získavajú len pomaly. Ide napríklad o  investície v podielových fondoch, alebo priamo na finančných trhoch. Záujem o podielové fondy síce v ostatnom roku narastá, napriek tomu je v porovnaní s ostatnými krajinami nedostatočný.

Slováci sú totiž ako investori finančne konzervatívny. V ich obľube bezkonkurenčne vedú bankové vklady. Slováci si volia radšej nižšie zhodnotenie, ktoré zo sebou prináša minimálne riziko. Okrem toho pristupujú k svojim úsporám málo aktívne, takže potenciál zhodnotenie, ktorý majú, nevyužívajú naplno.


Dnes je zhruba 13 percent slovenskej populácie vo veku nad 65 rokov. O 26 rokov – v roku 2040, ich bude štvrtina a v roku 2060 tretina. Počet vyplácaných starobných dôchodkov preto v roku 2040 vzrastie zhruba o tretinu, o ďalších 20 rokov dovedna o tri štvrtiny . Dôchodkovú matematiku okrem toho zhorší i pokles počtu zárobkovo činných osôb. Na dôchodky bude pracovať stále menej ľudí. Znamená to, že kým dnes na jedného dôchodcu pripadá 1,6 pracujúceho, v roku 2060 to bude len 0,74 pracujúceho.

„Je veľmi pravdepodobné, že dôchodky z prvého piliera budú v budúcnosti nižšie ako dnes,“ hovorí Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Už dnes pritom dôchodky z prvého piliera často nestačia na slušný život. „Až 85 percent domácností, kde žije dôchodca sám, dokáže vyžiť len s ťažkosťami a polovica z nich nezvláda kryť nečakané výdaje,“ hovorí analytička Poštovej banky Dana Vrabcová. Dodáva, že apetít dôchodcov bude pritom narastať. S rastom životného štandardu počas pracovne aktívneho života budú rásť nároky i na dôchodkové zabezpečenie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *