Piatok 15. decembra. Meniny má Ivica

Rok 2010 – obdobie praskania bublín

Rok 2010 by sa mohol niesť v znamení dvoch hlavných tém: deflácie a rizikovej averzie. Obe tieto témy pôsobia na pokles cien tovarov aj aktív. Tento tlak sa ďalej prenáša na ekonomický rast a bude tak pôsobiť na pokles HDP krajín aj napriek silným ekonomickým stimulom, ktorých efekt bude pomaly vyprchávať.

Táto téza preto prudko kontrastujte s bežnými očakávaniami, ktoré hovoria o postupnom oživení, ekonomickom raste a obáv z vysokej inflácie. V tomto článku si detailnejšie rozoberieme makroekonomické dôvody uvedenej tézy.

Deflácia

Aj  napriek gigantickej expanzívnej monetárnej politike sme stále v deflácií. Deflácia znamená znižovanie množstva peňazí v obehu; často sa však zamieňa a pokles cenovej hladiny, čo je  iba jej symptómom. Pri deflácií spotrebitelia a firmy splácajú svoje úvery, čo zmenšuje množstvo peňazí v obehu, zmenšuje ekonomický rast a pôsobí na pokles cien. Nasledujúci obrázok ukazuje trend poklesu objemu úverov firiem v USA:

Komerčné úvery poklesli podľa posledných dát za rok o 17%. Podobný vývoj zaznamenávajú aj spotrebiteľské úvery. Výsledkom je teda silný pokles úverovej aktivity, znižovanie množstva peňazí v obehu a tlak na znižovanie ekonomického rastu, keďže ekonomika si hľadá svoju rovnovážnu úroveň. napríklad pokles cien domov v USA je prirodzenou reakciou na stav, kedy za 5 rokov bola vybudovaná až 15-ročná zásoba domov.

Hľadanie rovnovážnej úrovne je však narušené ekonomickými stimulmi vlád , ktoré sa snažia kompenzovať a vyrovnávať tento prepad, čo sa im dočasne darí odsúvaním problémov do budúcnosti za cenu silného zadlženia (príklad stratenej dekády Japonska). Preto prepad cien statkov nie je až taký silný ako by prirodzeným správaním bol. Rovnako obrovské injekcie peňazí centrálnymi bankami do komerčných bánk nemajú veľký efekt na rast cien, keďže banky komerčné banky peniaze do reálnej ekonomiky nepožičiavajú kvôli obavám z kulminácie svojich rizík. Peniaze do reálnej ekonomiky nevstupujú a preto nevytvárajú inflačné tlaky. Až potom, keď sa na predošlom grafe otočí krivka do hora, až potom začnú v ekonomike prevládať inflačné tlaky. Nateraz a predpokladáme, že ešte dosť dlhú dobu tento problém nehrozí. To, že inflácia skutočne nehrozí ukazuje priložený graf:

Okrem oficiálnej inflácie (modrá) vidíme aj dôležitejšiu reálnu infláciu odzrkadľujúcu pokles cien nehnuteľností v americkej ekonomike. Vidíme, že pokles cien sa odrazil odo dna, avšak ceny v ekonomike stále pokračujú v prepade. Jediný rastúci tlak spôsobuje globálny rast cien komodít, ktorý nepodporuje takmer nič iba lacné peniaze nalievané centrálnymi bankami do komerčný bánk, ktoré pokračujú vo svojom špekulovaní na finančných trhoch.

Z tohto dôvodu až doteraz rástli tiež akciové trhy do rozmerov ďalšieho adepta na prasknutie. Avšak zdá sa, že monetárne uvoľňovanie nateraz končí, keďže centrálne banky začínajú vyhlasovať situáciu pod kontrolou. Finančný systém tak začína strácať lacný kapitál a bez jeho prílivu budú tlaky na rast cien aktív oveľa slabšie. Preto v prvých mesiacoch roku 2010 predpokladáme pokračovanie deflačných tlakov. Naše očakávanie hovorí o postupnom zosilňovaní deflácie v prvom polroku 2010, čo bude spôsobovať tlaky na ďalšie krachy firiem a jednotlivcov, zvyšujúcu sa nezamestnanosť a po vyčerpaní vládnych stimulov aj tlaky na ekonomický pokles.

Riziková averzia

Ako náhle opäť začne tlak na pokles komodít a akcií, tak špekulačný kapitál začne tieto trhy prudko opúšťať. Dlhodobým tlakom bude uzatváranie kohútikov likvidity centrálnymi bankami. No rýchlym spúšťačom môže byť aj samočinný proces na báze čiernej labute (Lehman Brothers) alebo šedej labute (Dubaj) Jednoducho, špekulatívny kapitál rýchlo opustí trhy, ktoré dlhodobo živil a ktoré mu teraz hrozia stratami. Pád cien tak môže byť prudký a konať sa v priebehu pár dní a hodín. Tento kapitál sa automaticky naleje do dlhopisov.

V tejto prvej fáze rizikovej averzie tak kapitál opustí najmä akcie a komodity, čo bude podporovať defláciu. Praskne tak bublina, ktorá sa vytvára už takmer rok na komoditách a 9 mesiacov na akciách a tie sa s veľkou pravdepodobnosťou vrátia omnoho nižšie. Pri tomto poklese utrpia všetky finančné inštrumenty, kde sa hromadil špekulatívny kapitál je napríklad AUD. Prasknutie druhej bubliny na seba nenechá dlho čakať.

Suverénne štáty však budú neustále pod obrovským tlakom z dôvodu zhoršovania sa ich bilancií. Najväčším problém bude ich schodok verejných financií, keď ich výdavky budú rasť ako kompenzácia za sociálne benefity, avšak príjmy sa budú naďalej zhoršovať. Vývoj príjmov v USA ukazuje nasledujúci graf:

Prasknutie druhej bubliny sa bude týkať dôveryhodnosti samotných krajín a následného odlivu kapitálu z dlhopisových trhov. Predtým si však povedzme viac  o spotrebiteľovi, ktorý vždy bol a bude základom ekonomiky.

Spotrebiteľ v problémoch

Daňové príjmy fyzických osôb poklesli o vyše 30% a podobne to vyzerá aj na poli firiem, ktoré sa snažia optimalizovať svoje hrubé zisky. Hovorili sme, že kľúčom k ďalšiemu vývoju bude spotrebiteľ a pokiaľ sa nepozviechajú spotrebitelia, tak je nemožné očakávať zlepšenie ekonomického prostredia ani pre firmy. Spotrebitelia však budú mať nesmierne ťažké obdobie. Sú po krk v dlhoch a tie ich pomaly začínajú prevalcovávať. Nasledujúci graf ukazuje vývoj delikvencií alebo zabavenia majetku v USA:

Delikvencie dosahujú až 9% z poskytnutých hypotekárnych úverov a pri obrovskom množstve resetov hypotekárnych sadzieb v tomto roku môžeme očakávať, že situácia sa tak skoro nestabilizuje. Na spotrebiteľa sa to valí zo všetkých strán. Nasledujú graf ukazuje predpokladaný vývoj nezamestnanosti v USA:

V predchádzajúcich komentároch sme hovorili o tom, že nezamestnanosť v USA je štrukturálneho charakteru a k jej zlepšeniu nepomôžu žiadne vládne výdavky iba zlepšenie ekonomického prostredia cez jeho sprehľadnenie a väčšie daňové úľavy. Deje sa však pravý opak. Vláda z dôvodu zabráneniu krízy koná netransparentne a zvyšuje odvody pre najdôležitejší ekonomický sektor – malé firmy. V takomto prostredí čaká vládu ďalší pokles daňových príjmov.

S poklesom schodku verejných financií a snahe vlády naštartovať ekonomiku bude rásť vplyv vlády na celkovú ekonomiku. Nasledujúci graf ukazuje trend nárastu vládnych výdavkov ako podielu na HDP USA od roku 1900. Vidíme, že čoskoro tieto výdavky dosiahnu vojnovú úroveň:

Zadlženie prudko rastie a pokiaľ tu ukazujeme iba grafy z USA, nie je to zďaleka iba USA, ktoré má podobný vývoj. Takmer všetky vyspelé krajiny sú na tom s drobnými rozdielmi rovnako. Pozrime sa napríklad na čísla z USA. Priemerná americká rodina je zadlžená za svoje záväzky v objeme nad 100,000 dolárov.  Ak však k tejto sume pripočítame vládny dlh, tak dostaneme zadlženie nad 500,000 dolárov na každú americkú rodinu. Aká je pravdepodobnosť, že táto suma bude niekedy splatená?

Následok prasknutia druhej bubliny

Prasknutie súčasných minibublín na akciovom a komoditnom trhu nebude mať na reálnu ekonomiku príliš veľký vplyv. Utrpia hlavne investori, ktorí sa nevzdali nádeje na pokračovanie prudkého rastu trhov finančných aktív. Avšak prasknutie bubliny na dlhopisových trhoch bude mať oveľa silnejší a hlbší vplyv.

Nedôvera investorov voči vládnym dlhom sa začne prejavovať v postupnom požadovaní vyššieho výnosu za svoje peniaze. Dlhopisy už dávno nie sú bezriziková investícia a ich vysoká súčasná úroveň naznačuje, že dlhodobý smer cesty je iba jeden – dolu. Proces môže byť postupný a pozvoľný, avšak môže byť aj rýchly v závislosti na finančnom zdraví najväčších dlžníkov. Krach pár z nich by celý proces výrazne zrýchlil.

Pri tom, ako začnú investori požadovať väčší výnos zostanú aukcie vládnych dlhopisov neuspokojené. Vláda preto bude musieť postupne zvyšovať úrokové náklady a celá výnosová krivka dlhopisov začne narastať. Rastúce úroky však začnú na vládne rozpočty pôsobiť kontraproduktívne a centrálne banky budú musieť pristúpiť k ďalšiemu kvantitatívnemu uvoľňovaniu.

Smerovanie trhu v roku 2010

Na trhu rastie nepredvídateľnosť a neistota. Vytvoriť teda predikcie, za ktorými by sme skalopevne stáli bez ohľadu na ďalší vývoj, je preto takmer nemožné. Akákoľvek nečakaná udalosť môže výrazne zmeniť chod trhu a preto každý investor a obchodník musí byť pripravený na všetky alternatívy. Preto aj my v našom výhľade pre rok 2010 volíme cestu alternatív a rozoberieme si tú, podľa nášho názoru najpravdepodobnejšiu. Aké máme teda pred sebou alternatívy?

Prejdime si hlavné scenáre:

  • Silný ekonomický rast by sme mohli očakávať iba v prípade, že spotrebitelia kompletne zmenia svoje správanie a opäť sa za začnú zadlžovať takým tempom ako doteraz. Takéto správanie je od spotrebiteľov v rozvinutých krajinách iracionálne, avšak na pomoc by im mohli prísť relatívne nezadlžení obyvatelia rozvíjajúcich sa krajín. Pokiaľ by na vlak zadlžovania sa nastúpili obyvatelia Číny, Indie, Brazílie alebo Ruska, tak by na dlhé roky dokázali kompenzovať výpadok západných krajín a svet by odložil krízu o niekoľko dlhých rokov. Tento variant však pokladáme za nepravdepodobný, pretože dlh si môžu dovoliť iba stredná majetnejšia vrstva, ktorá v týchto krajinách nie je vybudovaná.
  • Slabší ekonomický rast by znamenal, že ekonomika sa predsa len stabilizovala za pomoci fiškálnych opatrení. Práve tento scenár je nádejou všetkých politikov, ktorí veria, že dokážu udržovať ekonomiku v kóme po dlhé obdobie, kým sa jej kondícia opäť nezlepší. Veria, že trh sa dokáže sám za ich pomoci stabilizovať a nahromadené problémy sa postupne vyriešia miernou cestou. Tento scenár pokladáme za rovnako nepravdepodobný, keďže svojou politikou sa snažia manipulovať trh, teda rozhodovať lepšie ako dokážu svojim neustálym jednaním miliardy ľudí. Táto dlhodobá manipulácia volá prudkej spontánnej odvete.
    • Silný ekonomický pokles je podľa nášho názoru tiež nepravdepodobným scenárom. Zdá sa, že vlády a centrálne banky našli spôsob ako zastaviť akúkoľvek blížiacu sa ekonomickú pohromu a sú schopní nás zaplaviť akýmkoľvek množstvom peňazí, len aby ekonomika neskolabovala. Zdá sa, že tento efekt pri deflácií pôsobí a pôsobiť bude, až kým sa neobjavia známky inflácie.

Pravdepodobný scenár vývoja

Vráťme sa k nášmu záveru z fundamentálnej analýzy, kde predpokladáme:

  • Mierny nárast HDP v prvok kvartáli 2010, avšak jeho postupné zhoršovanie do negatívnych čísiel. 
  • Pokračujúce zvyšovanie zadlženia vlád až na úroveň, kedy budú investori požadovať vyšší výnos a úroky začnú rásť.
  • Centrálne banky budú nútené spraviť opak toho, čo plánujú pre rok 2010. Miesto exitových stratégií opäť pristúpia ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu, aby udržali sadzby umelo nízke.
  • Na trhu vzrastie nedôvera a opäť sa zvýši riziková averzia.
  • Spotrebiteľ bude decimovaný zo všetkých strán rastúcou nezamestnanosťou, vyššími daňami z prísnejšou reguláciou.
  • Ceny budú naďalej klesať, najmä ceny finančných inštrumentov ako sú akcie a komodity.
  • Nezamestnanosť bude napriek vládnym stimulom pokračovať v raste.
  • V rastúcom trende budú pokračovať osobné, firemné a štátne krachy.
  • Uvidíme niekoľko šedých ako aj čiernych labutí.

Ukážme si, ako by uvedené fakty mohli vplývať na finančné trhy:

S&P500

Akciové trhy by už od začiatku roka mohli klesať zo súčasnej úrovne SP500 na 1115. Pri súčasnej dynamike však nie je vylúčený ani rast k 1250, avšak predpokladáme, že každé percento rastu bude mať za následok viac ako jednopercentný prepad v budúcnosti. Našim cieľom je pokles o 20% k úrovni 890.

Ropa

Ropa sa momentálne obchoduje na úrovni 80 dolárov a predpokladáme jej pokles, tak ako aj pokles takmer všetkých ostatných komodít. Našim cieľom je pokles o 25% k úrovni 60 dolárov.

Zlato

Zlatu dávame najväčšie šance zo všetkých komodít a predpokladáme jeho nárast zo súčasnej úrovne 1100 až k cieľu na 1500 dolárov, čo je nárast o 36%. Treba mať však na pamäti, že medzitým môže zlato poklesnúť ešte pod 1000 dolárov, čo sa javí ako výborná príležitosť na nákup.

US dlhopisy

Americké dlhopisy budú pokračovať v poklese, tak ako sme naznačili minulý rok. Očakávame pokles ZN zo súčasnej úrovne 115 až pod úroveň 100, čo je pokles o 13%. Prvotnou reakciou investorov pri návrate rizikovej averzie môže byť nákup US dlhopisov, čo by vytlačilo ich cenu nad 120, čo sa opäť javí ako výborná príležitosť na predaj.

AUDNOK

Austrálsky dolár by voči nórskej korune poklesnúť pod vplyvom rizikovej averzie až k úrovni 4,2 zo súčasnej úrovne 5,2, t.j. až o 20%.

Ostatné svetové meny ako je napríklad EUR, USD, GBP alebo JPY si nedovolíme z dlhodobého hľadiska odhadnúť. Okolo lieta príliš veľa šedých labutí ako je možný rozpad eurozóny, krach Japonska alebo Veľkej Británie, či masívna nedôvera voči USD. Preto budeme tieto forexové meny obchodovať iba v smere existujúceho dlhodobého trendu, nie pozične.

Autor je senior analytik CI Komodity.

Aký bol rok 2009 po finančnej stránke?

View Results

Loading ... Loading ...

5 odpovedí na “Rok 2010 – obdobie praskania bublín”

  1. drzitel akcii píše:

    Zaujimavy clanok. Zaujal ma ten predpovedany pokles akcii. Zatial idu ale stale hore. Zaciatkom minuleho roku som spekulativne nakupil akcie z Top100. Celkom pekne sa zhodnotili , cca 40%. Kedy predpokladate, ze je „najvyysi cas na predaj“ Počkat este nejaký ten mesiac, alebo ist rychlo prec?

    dik za nazor.

    • Michal píše:

      Odpovedať na Vašu otázku je dosť problematické, pretože ste neuviedli o Vašej investícii žiadne relevantné informácie. Na základe toho čo ste napísali nie ste investor ale špekulant. To nie je nič zlé, pokiaľ samozrejme dodržiavate nejaký konkrétny plán. Pri špekuláciach musíte mať presne stanovaný plán Vašej špekulácie, profittake(potenciálny zisk) a stoploss(potenciálnu stratu). Bez toho je to iba čistý hazard(to isté ako kasíno). V každom prípade ste zarobili 40% na Vašej špekulácii, čo je z pohľadu jedného roka dosť slušný zisk. Potenciál ďalšieho rastu trhov nesie so sebou značné riziko tvoriacej sa bubliny. Trhy(USA,EÚ) sú v súčasnosti značne nadhodnotené a ich budúci rast je možný iba z dôvodu inflácie(veľkej!!!). P/E(cena/výnos – ukazuje nadhodnotenosť alebo podhodnotenosť akcií) najväčších spoločností USA a EÚ je na hranici začínajúcej bubliny(cez 30). Zdravý P/E je niekde na úrovni 10-15 a v obdobiach krízy medzi 5-10! Takže: Trhy ešte môžu ísť hore(inflácia), ale všetko čo ešte môžete získať je v porovnaní s tým čo môžete stratiť zanedbateľné. Uzatvorte svoju špekuláciu so 40% ziskom a počkajte na ďalšiu príležitosť, ktorá určite príde. Nezabúdajte, že hore sa ide poschodoch, ale dole sa padá!
      P.S.: a určite na svoje špekulácie nepoužívajte fondy!(poplatkovo sú absolútne nevýhodné, a keď už by ste moc chceli tak skoro každý fond si môžete kúpiť cez burzu skoro bez akýchkoľvek poplatkov!)

      • drzitel akcii píše:

        Dik za nazor. Mate pravdu v tom ze nie som ziadny sofistikovaný ani dlhodoby investor ale akcie som kupil spekulativne podla logiky ked su najnizsie kupuj. Prave preto, ze ziadny plan nemam( a ani cas sa tomu velmi a hlbsie venovat)je pre mna vas nazor dolezity. Akcie som kupil samozrejme on-line, cez brokera bez poplatkov ( resp. poplatkov konkretnej burzy), takže je relativne jednoduche rychlo a bezbolestne „vycuvat“ .
        Len pre info. mam akcie – Google, Shell, Allianz, deutsche Bank, Mittal, Metro, BASF, General Electric – tam sa to vôbec nepohlo :-((( , Uni Credit – vemi slabé. Najlepsie som pochodil s Apple – kupoval som za 97 USD predal za 185 ale vidim ze stale este idu hore a aj prognozy na nich su dobre.
        Stotožňujem sa s Vašim názorom, že je zrejme najvyšší čas predať to i keď dnes v HN čítam článok : novodobí proroci veštia akciám rast, ale to je skor na rozvíjajúce sa trhy.

        • Michal píše:

          Ďakujem, že ste mi tlmočili článok z HN. Ešte aj tie drobné čo som mal na vzostup otvorené som zatvoril! :-). Viete kedy začnú akcie klesať…? Keď tí, ktorí hýbu trhom začnú svoje pozície uzatvárať. Ale v tom prípade by mohlo prísť ku kolapsu. Práve preto potrebujú niekoho, kto bude postupne nakupovať aby kompenzoval ich predaje (aby sa ich mohli potichu zbavovať) bez značných výkyvov cien. Na to slúžia média, banky a fondy. Média začnú omielať aké sú akcie super , bankový poradca ich odporučí a človek zainvestuje do fondu. Fondový priemysel bol vyvinutý ako nástroj ako sa zbaviť nadhodnotených investícií a rozpredať ich širokej mase. Akcie, ktoré máte sú značne nadhodnotené, ale to nevylučuje ich možný budúci, ničím nepodložený(jedine hyperinfláciou) rast. Uzatvorte slušný zisk a radšej to prehodte na priamo do dlhopisov Deutsche Bank(nie akcií), alebo iných bánk, ktoré ponúkajú kupón cca. 8% a možnosť ich pádu je reálna asi ako pád celého štátu Nemecko a pod. + čakajte na nové príležitosti. 40% za rok je 10%/p.a. každý rok za 4 roky(pri zloženom úročení trošku menej). Keď sa budete pohybovať z dlhodobého hľadiska medzi 10-20% budete jedným z najlepších investorov.
          Prajem Vám veľa úspechov a neemocionálnych rozhodnutí v oblasti investícií.

          • Fiko píše:

            Zda jsou akcie drahé a mely by se prodat, to nelze posuzovat podle P/E indexu S&P500 !!
            To je nutno posuzovat podle P/S a P/B kazdé jednotlivé akcie. A kdyz mám s P/S P/B levné akcie od podniku nebo banky s rostoucim ziskem, pak musim zapomenout indikátory a zapomenout stop loss order a drzet ty akcie nostop celý rok 2010, snad i 2011 a 2012 a prodat je jen, az budou drahé s P/S 4 nebo P/B 6. To neni casino ale bezrizikový value investing podle starých amerických value investoru. Akcie Apple je uz drahá, ale levné jsou akcie a maji i potenciál podle rustu zisku EPS growth, nebo maji aspon dobrou dividendu :
            Philip Morris C.R., Deutsche Telekom AG, EON AG, Fresenius SE Vorzugsaktie, Münchener Rückversicherung, Mylan Inc., Chevron Corp., Exxon Mobil Corp., Hewlett Packard, Repsol YPF S.A., Total S.A., Trina Solar, China National Building Material Co., Petrochina Co., BP PLC, Royal Dutch Shell, Mattel Inc., Iberdrola, Telefonica, Sanofi Aventis, Tesco, AT&T, General Electric, Pfizer, Johnson & Johnson, Procter & Gamble.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *