Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Rok po referende – ako sa zmenila britská ekonomika

Takmer na deň presne sa začali rok po britskom hlasovaní o brexite aj reálne rokovania o vystúpení krajiny z únie. Počas tohto času sa vymenila britská vláda a sformovala sa pozícia Britov vo vyjednávaní. Reagovala však aj ekonomika. Napríklad poklesom zahraničných investícií, či citeľným poklesom britskej libry. Na to, ako sa vplyvom brexitu vyvíja britská ekonomika, sa pozrieme v nasledujúcom článku. 

 

 

Doterajšie najvýznamnejšie dôsledky brexitu:

  • Klesá objem investícií, čo sa neskôr prejaví slabším výskumom a vývojom
  • Spomaľuje sa ekonomický rast (v roku 2017 na 1,4 % a v roku 2018 na 1,2 %)
  • Nárastu počtu bankrotov firiem o osem percent
  • Nedostatok personálu v niektorých odvetviach, napríklad vo výrobe, obchode a doprave

Rok pre referende môžeme pozorovať prvé dopady tohto rozhodnutia na ostrovnú ekonomiku. Väčšinou ide o zhoršenie, no nie všetky zmeny sú negatívne. Rástla napríklad spotreba domácností – za celý minulý rok o 2,6 percenta. Dôvodom sú priaznivé úverové podmienky a celosvetové oživenie. Opticky sa darí aj firmám. Ich zisky dosiahli vlani 105 mld. eur. Dôvodom je aj slabšia libra, ktorá zvýhodnila britské firmy na zahraničných trhoch. Tu však výpočet priaznivých dopadov končí.

Nižšie zisky a viac bankrotov

Prvou veľkou obeťou sú firemné investície. Aj napriek priaznivým makroekonomickým podmienkam a vysokým ziskom firiem spôsobuje neistota výsledku z rokovaní medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ pokles investícií a to až o 8,8 percenta HDP vlani, čo je najnižšia úroveň od hospodárskej krízy. Očakáva sa, že pokles sa do apríla 2019 ešte viac prehĺbi. „Najpostihnutejšie budú odvetvia, kde sú investície najdrahšie, ako napríklad kovoobrábací, automobilový a stavebný priemysel,“ uvádza vo svojej analýze spoločnosť Coface, ktorá sa zaoberá manažmentom firemných pohľadávok. Fáza rokovaní tak otestuje aktuálnu silu britských firiem.

Ďalšou postihnutou oblasťou je maloobchodný obrat. Hoci spotreba domácností minulý rok rástla, tento rok je tendencia opačná. „Spotreba domácností od začiatku tohto roka klesá, čo je dôsledkom rastúcich inflačných tlakov. Začína to mať negatívny vplyv aj na maloobchodný sektor,“ uvádzajú analytici spoločnosti Coface. Zvýšili preto riziko pre toto odvetvie zo „stredného“ na „vysoké“. A tlak podľa nich zosilnie aj pri automobilovom priemysle, „no vďaka zahraničnému dopytu v menšom rozsahu,“ vysvetľujú.

Aj pri ziskoch firiem pravdepodobne dôjde k obratu. Coface predpokladá, že začnú klesať. Dôvodom je nárast nákladov spôsobený znehodnotením výmenného kurzu. Ekonomický rast Británie by pre brexit mal spomaliť na 1,4 percenta tento rok a na budúci rok na len 1,2 percenta. Aj vzhľadom na tieto súvislosti sa odhaduje, že počet úpadkov firiem v Británii tento rok vzrastie o 8,7 percenta a v roku 2018 o osem percent.

Firmy v Británii sa tak v dôsledku klesajúcej atraktivity krajiny a prísnejších obchodných a migračných pravidiel budú musieť prispôsobiť novým podmienkam. Keď Spojené kráľovstvo opustí na jar roku 2019 Európsku úniu, šok z protekcionizmu bude mať negatívny vplyv na celú krajinu.

Stane sa tak najmä v prípade „tvrdého Brexitu“, teda pri  návrate k pravidlám WTO, a to kvôli zvýšeniu colných a ďalších prekážok. Podľa OECD by strata na HDP mohla do roku 2030 predstavovať 7,5 percenta, kým pri „mäkkom Brexite“ by to malo byť päť percent.

Klesajúce zahraničné investície

Ďalší šok v podnikaní by mal vzhľadom na obmedzenie prisťahovaleckej politiky priniesť nedostatok pracovných síl v niektorých odvetviach. V prípade „mäkkého Brexitu“ by pokles migrácie z EÚ o tretinu v roku 2019 viedol k potenciálnej strate v raste o 0,3 percentuálneho bodu HDP. „Táto strata by sa mohla v extrémnom scenári  – pri poklese prílivu migrácie o dve tretiny – zvýšiť na 0,6 bodu. Najviac to zasiahne odvetvia, ktoré zamestnávajú veľké množstvo kvalifikovaných prisťahovalcov z Európskej únie. Teda výrobu, veľkoobchod a maloobchod, dopravu, komunikačné a finančné služby,“ spresňujú analytici.

Bez ohľadu na „mäkkosť“ či „tvrdosť“ Brexitu však treba počítať s dopadom na atraktivitu krajiny pre investorov, kde sa odhaduje, že priame zahraničné investície (PZI) klesnú až o 22 percent. Spojené kráľovstvo je pritom v súčasnosti najdôležitejšou európskou destináciou pre priame zahraničné investície. Smerujú predovšetkým do finančného, ​​informačného a komunikačného sektora, nasleduje doprava a logistika. „Brexit tak predstavuje negatívny vplyv na firemné investície, základné imanie a následné zníženie investícií do inovácií a výskumu a vývoja,“ upozorňujú autori štúdie.

Britské firmy, ktoré majú na prípravu opustenia spoločného trhu dva roky, budú musieť zmeniť svoju stratégiu. „Niektoré krehké a malé firmy môžu dokonca zaniknúť, prípadne budú musieť zmeniť svoj obchodný model, aby sa tak stali odolnejšie. Iné budú musieť prispôsobiť odvetvovú a geografickú stratégiu, napríklad aj tým, že sa presťahujú do Nemecka, Francúzska, Írska alebo do Holandska,“ konštatuje Coface.

Napriek tomu však brexit celkom nezruší príťažlivosť Spojeného kráľovstva, ktoré si vnútorne zachová niektoré zo svojich výhod. Patrí medzi ne napríklad transparentnosť prostredia, dobrá správa vecí verejných, ekosystém vhodný pre podnikanie a diverzifikovaný a flexibilný trh práce. Pravdepodobne nedôjde ani k znegovaniu atraktivity daňového systémy. Sadzba dane by sa naopak v roku 2020 mala znížiť z terajších 20 na 17 percent.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *