Stvrtok 20. júna. Meniny má Valéria

Rozbité čelné sklo? Pochybnostiam poisťovní by mal byť koniec

S kamienkom na čelnom skle majú asi skúsenosť mnohí šoféri. Žiaľ veľká časť z nich má skúsenosť aj negatívnym postojom poisťovní k plneniu z PZP. Poisťovne prestali uznávať aj svedeckú výpoveď spolujazdca – svedka udalosti. Mnohí šoféri to preto riešia inštaláciou kamery snímajúcej priestor pred autom. Dokazovanie a nárokovanie škody si tak niekedy vyžaduje aj súdne pojednávanie.

Čelné sklo je jednou z najcitlivejších a najčastejšie poškodených častí osobných áut. Má veľkú plochu a je relatívne nízko nad cestou. Nákladné autá tento problém prakticky nepoznajú. Snáď každý z vás má skúsenosť s rozbitým čelným sklom. Keďže kamienkom na cestách sa nevyhneme, poškodené predné okná budú motoristov trápiť ešte dlho. No motoristov, ktorí majú zaplatené povinné zmluvné poistenie PZP, celé roky trápili aj poisťovne. Niektoré viac, iné menej.

A nielen tie, ale aj nejednotný výklad zákona a teda povinností poisťovní. Najvyšší súd SR však ešte pred dvomi rokmi zaujal v tejto veci jednoznačné stanovisko v prospech poisteného. Keďže sa v dopytoch do čitateľov portálu www.topspeed.sk aj naďalej stretávam s obavami a neznalosťou, nasledovné riadky vám celú situáciu vysvetlia.

Ak kameň, alebo iný predmet idúceho vozidla poškodil čelné sklo, túto udalosť musí poisťovňa uznať a vyriešiť v prospech poškodeného aj v rámci poistenia PZP. Rozhodol tak Najvyšší súd SR ešte v októbri roku 2014.

Ak vám kameň, alebo iný predmet idúceho vozidla poškodil čelné sklo, už sa nemusíte s poisťovňou hádať o tom, či vám škodu uhradí. Túto udalosť musí poisťovňa uznať a vyriešiť v prospech poškodeného. Najvyšší súd v stanovisku (10/2014) uvádza: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom, alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla, je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť“.

Poisťovne v nedávnej minulosti argumentovali tým, že odskočenie kameňa alebo iného predmetu spod kolies motorového vozidla, nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu. Rozhodnutia slovenských súdov v tejto otázke boli rôzne, keďže neexistoval jednotný právny výklad. Podľa poisťovní vraj nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť, že kameň, prípadne iný predmet, ktorý poškodil čelné sklo, bol vymrštený práve spod kolies konkrétneho vozidla škodcu, a ak by aj, nemá takto spôsobená škoda svoj pôvod v prevádzke vozidla.

Za takto spôsobenú škodu teda nemohol zodpovedať prevádzkovateľ, nakoľko vymrštenie kameňa za týchto podmienok nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla. Preto sa naň nevzťahovala ani objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla. Z uvedených dôvodov takmer všetky poisťovne zamietali tieto škodové udalosti a takisto súdy v týchto prípadoch rozhodovali nejednotne.

Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke, považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy.

Motorové vozidlo je v prevádzke aj vtedy, keď stojí, ale v chode je motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stálo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné.

Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies.

Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

Autor je vydavateľom portálu www.topspeed.sk.

Jedna odpoveď na “Rozbité čelné sklo? Pochybnostiam poisťovní by mal byť koniec”

  1. Marián píše:

    Horšia je skutočnosť, že poisťovne – až na dve – pri likvidácii poistnej udalosti, náhrady škody poškodenému z PZP, sa neustále snažia o odpočítanie vymyslenej amortizácie. Vraj preplatením celej faktúry (výmena plechov, reflektorov…) klient dostáva nové a tým by sa obohatil.
    Je to nezmysel, nakoľko klient by bez búračky nemal záujem tieto diely vymieňať a tým by ani (ako tvrdia poisťovne), nedošlo ani k jeho obohateniu sa, čiže zvýšeniu ceny vozidla.
    Otázka znie: prečo poisťovne negarantujú vyššiu predajnú obvyklú cenu búraných vozidiel, keď tieto majú nové diely na rozdiel od nepoškodených ??
    Je už množstvo rozsudkov, kedy tento rozdiel musel byť doplatený. Je vecou poškodeného, či sa nezľakne a bude si vymáhať svoje právo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *