Streda 20. septembra. Meniny má Ľuboslav, Ľuboslava

Rozhodovanie o dôchodkovom fonde – každá minca má dve strany

Po turbulentných rokoch v druhom pilieri vnímame konečne posun k stabilizácii a ku konštruktívnym debatám, z čoho sa veľmi tešíme. V poslednom období je témou diskusii najmä sporenie väčšiny sporiteľov v „nesprávnych“ fondoch. Na túto otázku je potrebné sa pozrieť z dvoch rôznych uhlov. V článku popíšem oba. Východiskom bude typický priemerný sporiteľ.

„Loď je v bezpečí, keď je v prístave. Ale na to lode nie sú.“ William Shedd, 19. stor.

Problém nesprávneho výberu fondu totiž nie je až tak vypuklý u mladých sporiteľov vstupujúcich do druhého piliera v súčasnosti, ale u väčšiny klientov sporiacich si už nejaký ten čas. Dôvodom je najmä ich pasivita, respektíve to, že podcenili svoje rozhodovanie pri výbere fondu. No prípadne aj momentálna nevedomosť o tom, že v garantovanom fonde vôbec sú.

Poďme teda na to.

OROL (výnos)

Človek by povedal: „Či mi ten alebo onen fond zarobí o pár percent viac alebo menej každý rok, šľak to traf, pár euro oželiem v prospech toho, že budem mať úspory v bezpečí.“ – Nie je to tak!

Finančná matematika a tzv. zložený úrok robia najmä v prípade dlhodobého sporenia divy! Ak použijeme doterajšie historické priemery výkonnosti v garantovaných fondoch (medzi dvomi a tromi percentami, teda 2,5 % p.a. v priemere) a negarantovaných  fondoch (v priemere cca. 7,5 % p.a. zaznamenaných na zmysluplných obdobiach s vypovedacou schopnosťou) ako priemerné výkonnosti do budúcnosti, na nasledujúcom ilustratívnom príklade zistíme dôležitú vec.

V prípade sporenia si v negarantovanom fonde, ktorý by prinášal o päť percentuálnych bodov vyšší priemerný ročný výnos ako garantovaný, by sme dostali po 30 rokoch sporenia výšku budúcich úspor pri odchode do dôchodku (64 144 eur) približne dva a pol násobne vyššiu ako v garantovanom fonde (26 642 eur)!

V grafe a tabuľke môžeme vidieť porovnanie výšky dôchodkových úspor pri rôznych priemerných ročných výnosoch. Pri náraste priemerného ročného zúročenia o tri percentuálne body, teda z dvoch na päť percent, vidíme, že finálne úspory sú až o dve tretiny vyššie! A to nehovoriac o dlhšom období sporenia ako 30 rokov, čo je prípad mladých ľudí vstupujúcich na trh práce, kedy tento rozdiel je ešte markantnejší!

PANNA (riziko)

Riziko súvisiace s investovaním v dôchodkovom fonde a s výkyvmi vo vývoji hodnoty jeho dôchodkovej jednotky, by som chcel rozdeliť na dve kategórie:

  1. Riziko, ktoré v dôsledku takýchto výkyvov spôsobí vo finále nižšiu sumu dôchodkových úspor pri odchode sporiteľa do dôchodku. Túto prvú kategóriu rizika súvisiacu s jeho objektívnym vnímaním nevidím takú problematickú, ako nasledujúcu. Dôvodom je historický vývoj na finančných trhoch, viď vysvetlenie nižšie. 
  2. Riziko, že samotný sporiteľ bude veľmi citlivo, a teda nesprávne, reagovať na priebežné výkyvy dôchodkovej jednotky svojho fondu.

Najväčším rizikom je samotný sporiteľ a jeho subjektívne vnímanie rizika. Čiže jeho správanie sa v prípade, ak svoje rozhodnutie pre ten-ktorý fond bude neustále prehodnocovať a meniť na základe momentálnych výkyvov na trhu! Nie je nič horšie ako prestupovať medzi fondmi po obdržaní každého výpisu z účtu – sporiteľ si tak „zaknihuje“ straty a zároveň stráca potenciál možnosti ich dobehnúť, a začína akoby odznovu, avšak so štartovacou čiarou posunutou ešte za pôvodnú líniu!

Preto je veľmi dôležité správne posúdiť svoj sklon k riziku vrátane skúseností a vedomostí o fungovaní na finančných trhoch a náležite tomu, ako aj veku a výške úspor, podriadiť rozhodnutie o výbere fondu, respektíve pomere sporenia si vo fondoch. 

Odporúčania

Rozloženie úspor medzi garantovaný a negarantovaný fond je z pohľadu výnosu a rizika zásadná problematika. Vyše 80 % sporiteľov si momentálne sporí v garantovanom fonde a my sa domnievame, že veľké množstvo z nich by malo byť, aspoň z časti, vo fonde akciovom negarantovanom.

Ako vyplýva z tohto článku, debata nie je o malých zvýšeniach konečných úspor, ale o značných, dokonca až niekoľkonásobných úsporách na dôchodku v prípade voľby negarantovaného fondu. Avšak zároveň aj o riziku, ktoré predstavujú nielen investície v tomto fonde, ale, a najmä, samotný sporiteľ ako taký a jeho citlivosť na priebežné pády svojich nasporených peňazí.

Preto základným predpokladom každého úspešného sporiteľa je na začiatku správne a precízne poskladať Rubikovu kocku s tromi parametrami: vek, výška úspor a odolnosť voči riziku. A podľa toho sa rozhodnúť a za týmto rozhodnutím si vytrvalo stáť!

A, skoro by som bol zabudol – mám 41 rokov, som v druhom pilieri od jeho začiatku a s investičným rizikom sa nie príliš kamarátim. Napriek tomu si sporím v pomere 70:30 v prospech PROGRES – akciového negarantovaného dôchodkového fondu.

Číselné odhady v tomto článku predstavujú iba ilustratívne príklady sporenia si v rôznych typoch fondov a nie definitívnu informáciu o budúcej výške zostatku na osobnom dôchodkovom účte potenciálneho sporiteľa.

Ak použijeme historicky dostupné dáta o hodnotách Indexu S&P a päťročného nemeckého štátneho dlhopisu (zdroj: Bloomberg), a budeme modelovať na 30-ročnom horizonte výšku úspor teoretických sporiteľov za všetky zaznamenané roky  (t. j. v každom roku dostupnej histórie „vpustíme“ akoby do druhého piliera nového sporiteľa, kde mu bude „DSS-ka“ zhodnocovať úspory priebežne podľa vývoja spomenutých indexov), tak dostaneme časový rad približne 60 sporiteľov s ich finálnymi úsporami a dva zaujímavé výsledky:

  • V každom roku približne od polovice 20. stor. hodnota úspor zúročených cez vývoj S&P 500 u všetkých týchto 60 sporiteľov by dosiahla omnoho vyššiu sumu, ako suma navkladaných príspevkov počas týchto rokov. V niektorých prípadoch by dokonca predstavovala až vyše 18-násobok tejto sumy!
  • Hodnota úspor zúročených cez vývoj S&P 500 (zjednodušený ekvivalent sporenia si v negarantovanom fonde) by dosiahla vyššiu sumu, ako hodnota úspor zúročených cez vývoj sadzby 5-ročného nemeckého štátneho dlhopisu (zjednodušený ekvivalent sporenia si v garantovanom fonde), v mnohých rokoch veľmi významne! Akurát v jednom roku (2009) v dôsledku vtedajšej krízy na finančných trhoch bola táto hodnota úspor o pár percent nižšia. Index S&P sa vtedy prepadol na svoje historické minimum v modernej histórii. 
Autor je predseda predstavenstva Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a.s.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *