Sobota 23. septembra. Meniny má Zdenka

Rozšafné cestovanie a dlhy, čo otriasajú základmi sveta (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Boh je nekonečne dobrotivý, Boh je nekonečne láskavý… Skackajúc po schodoch si susedkin syn opakoval poučky z katechizmu, keď sa zjari pripravoval na preskúšanie pred 1. svätým prijímaním.

Na jeho poučky i skákanie po schodoch som si náhle spomenul teraz na jeseň – dôvodov na to bolo viac. Tým prvým, ktorý rozhneval nielen mňa, bola nekonečná láskavosť a nekonečná dobrotivosť slovenskej vlády, ktorá…

Po prvé, ministri Richter a Pellegrini odkázali dlhodobo nezamestnaným bez vzdelania, že ich pošlú späť do škôl a tam absolvujú tzv. malú učňovku a potom si už ľahko nájdu robotu. Jednoduché riešenie! Daňových poplatníkov to podľa oficiálneho vyhlásenia ministrov bude stáť maličkosť – 25 miliónov eur…

Po druhé, ďalšie milióny vláda rozšafne vvyhodí na bezplatné cestovanie študentov a dôchodcov vlakmi. Podľa premiéra Fica to štát bude stáť minimálne 13 miliónov eur ročne. Štát? Rozumej: nás všetkých vrátane tých, ktorí vlakmi z nejakých dôvodov necestujú. Napríklad preto, že do mesta alebo obce, v ktorej bývajú, železničná trať nevedie.

Proti tomuto populistickému kroku okamžite zdvihla hlas opozícia. Napríklad predseda strany SaS Richard Sulík vyhlásil, že vládou schválené cestovanie zadarmo pre seniorov a študentov je fackou strednej triede a všetkým ľuďom, ktorí na Slovensku pracujú, podnikajú a tvoria hodnoty. „Robert Fico systematicky žmýka podnikateľov a strednú vrstvu vyššími daňami i odvodmi, aby mohol zo spoločných peňazí bez škrupúľ podplácať neproduktívne skupiny obyvateľov, u ktorých na výmenu očakáva ich hlas,“ uviedol Sulík a dodal, že SaS nevidí žiaden dôvod na to, aby študenti mohli cestovať zadarmo na akejkoľvek trati a na akýkoľvek účel:

„Kým zvýhodnenie cesty do školy by bolo pochopiteľné, takýto bianko cestovný lístok je nezmyselný, nesystémový a jednoznačne nespravodlivý. Namiesto toho, aby vláda mladých ľudí viedla k zodpovednosti za vlastné životy a zapájala ich do tvorby hodnôt pre spoločnosť, ide ich rozmaznávať benefitmi a učiť ich závislosti od štátu. To je mimoriadne nebezpečné!”

Opozičné KDH zasa zvýraznilo, že cestovanie zadarmo pre študentov a dôchodcov železnicou prinesie drahšie lístky v autobusoch. Vláda takýmto spôsobom delí ľudí na dve kategórie, domnievajú sa kresťanskí demokrati.

Téme rozhadzovania sa podrobne venoval publicista Peter Apolen v článku s výstižným titulkom Je zodpovedné hospodárenie luxusom? K tomu len dodám, že podľa najnovších vyjadrení Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) bezplatná preprava študentov a dôchodcov bude stáť nie plánovaných 13 miliónov, ale viac než dvakrát toľko – cca 30 miliónov!

Je dlhová brzda naozaj nezmysel?

V súvislosti s omieľanými vlakmi zadarmo sa však otvorili aj ďalšie súvislosti. Premiér Fico keď hovoril o vlakoch, jedným dychom dodal, že dlhová brzda (ktorá by v skutočnosti mala byť poistkou pred bezbrehým populizmom a rozšafným rozhadzovaním) je podľa jeho slov nezmysel. Dôvodil tým, že sú krajiny, ktoré majú oveľa vyššie zadlženie ako Slovensko, no zabudol doplniť, že sú to práve tie krajiny, ktoré pred niekoľkými rokmi vyvolali krízu eurozóny a ktoré museli medzinárodné inštitúcie zachraňovať pred bankrotom.

Naopak sú krajiny, ktoré majú zadlženie veľmi nízke. Patria medzi ne aj krajiny bývalého východného bloku ako napríklad Estónsko, Rumunsko či Bulharsko, ale lepšie ako Slovensko je na tom i Česko. “Prečo sa premiér nechce inšpirovať nimi, nevedno,” zdôraznil Peter Apolen v citovanom článku o zodpovednom hospodárení.

Medzinárodné inštitúcie ako ECB alebo IMF však dlhodobo kritizujú krajiny za vysoký deficit a veľké dlhy. Téma v súvislosti s pnutím v eurozóne (kým Nemecko požaduje, aby všetky členské krajiny EÚ dodržiavali rozpočtové pravidlá a uskutočňovali štrukturálne reformy, iné krajiny ako napríklad Francúzsko aTaliansko chcú isť opačným smerom a požadujú stimuláciu hospodárskeho rastu) je naozaj aktuálna. Dokonca hrozí, že Európska komisia (EC) vráti Taliansku štátny rozpočet na prepracovanie, pretože neuposlúchlo radu znížiť štrukturálny deficit o 0,7 percenta HDP

Svet ťaží neúnosná hora dlhov

S témou dlhov priamo súvisí otázka kvantitatívneho uvoľňovania. Jeho temnou stranou je hora dlhov, ktorú svet naakumuloval za posledných pár rokov, zdôrazňuje Saxo Bank vo svojom výhľade na štvrtý kvartál 2014. “Je načase, aby sme sa porozprávali o dlhoch. Je to nepríjemná pravda, o ktorej nechce nikto diskutovať,” hovorí hlavný ekonóm Saxo bank Steen Jakobsen.

Dlhy ale podľa jeho slov narástli natoľko, že otriasajú základmi svetového hospodárstva. Nikdy nebola priepasť medzi realitou a vnímaním aktuálnej ekonomickej situácie väčšia. ”Napriek tomu neboli príležitosti na tomto rozdiele zarobiť väčšie ako sú dnes. Svet nekončí, len sa pripravuje na nový začiatok, v ktorom sa musíme vyrovnať s nepríjemnou pravdou – dlhom.“

Zatiaľ čo ECB uvoľňuje skrutky, Európska komisia (EC) bdie nad ich utiahnutím. Analytik ČSOB Jan Čermák k tomu poznamenal, že eurozóna zostáva epicentrom globálnych problémov a trhy pozorne sledujú ako tvorcovia hospodárskych politík menovej únie reagujú na prichádzajúce makroekonomické problémy. V centre pozornosti tak nie je len ECB, ale aj Európska komisia, ktorá na rozdiel od mäknúcej ECB hodlá držať jastrabiu líniu a chce v najbližších dňoch vyfliaskať Taliansko a Francúzsko za neplnenie fiškálnych cieľov.

Pripomeniem, že Medzinárodný menový fond (IMF) už začiatkom októbra varoval pred vznikom novej globálnej krízy. Medzi rizikové faktory, ktoré by sa mohli pod ňu podpísať, zaradil geopolitické problémy napríklad na Ukrajine alebo Blízkom východe, ďalej možné zvýšenie cien energií, ale najmä expanzívne politiky dôležitých centrálnych bánk. Tie dopujú peniaze do ekonomík, čo môže, spôsobiť prehriatie hospodárstiev. A navyše podporné opatrenia sa stále míňajú účinkom. „Pravda je krutá,“ žiada sa mi dodať k vyjadreniam IMF.

Niektorí ekonómovia aktuálne hovoria o vzniku bublín na finančných trhoch. Napríklad hlavný ekonóm Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) so sídlom v Bazileji, Claudio Borio v rozhovore pre nemecký denník Die Welt povedal, že na trhoch je podobná situácia ako pred finančnou krízou v roku 2008 – vzniká bublina v ocenení aktív. Dôvodom je podľa neho expanzívna menová politika centrálnych bánk. Úrokové sadzby sú príliš nízke a nafukujú apetít investorov, čo zvyšuje ceny aktív.

Ďalší zasa kladú do súvislosti s možným vznikom bublín aktuálny hypotekárny boom v niektorých krajinách, ale za zmienku napríklad stojí aj terajší stupňujúci sa boj o firemné úvery, ktorý medzi sebou vedú české banky a úroky sa dostávajú na minimá

Výročie: Vieme, čo preťalo Zlaté časy?

A pokiaľ ide o dlhy, kvantitatívne uvoľňovanie a bubliny, poučiť sa možno aj z minulosti. Určitým mementom nech je aj historický pád newyorskej burzy, ktorý odštartoval Svetovú hospodársku krízu. Uplynulý týždeň sme si pripomenuli 85. výročie krachu na Wall Street, tzv. Čierny štvrtok 24. októbra 1929, kedy v centre svetového finančníctva prepukla panika a každý sa chcel čo najrýchlejšie zbaviť akcií, ktoré sa – obrazne povedané – zo sekundy na sekundu stávali kúskami bezcenného papiera. A na nasledujúci deň, v tzv. Čierny piatok správy o situácii na americkej burze kruto zasiahli európske trhy atď.

Historici, ekonómovia a publicisti sa dodnes sporia o tom, v čom boli kľúčové príčiny vypuknutia svetovej krízy, resp. ktoré boli tie hlavné a ktoré vedľajšie momenty, ktoré tak náhle vyvolali nezastaviteľnú ničivú smršť. Isté je len jedno, že medzi hlavnými príčinami krízy malo svoje miesto rozširovanie objemu peňazí nekrytých zlatom. Teda určitá forma rozšafnosti.

Isté je však aj to, že Čierny štvrtok náhle preťal veľmi úspešné obdobie US ekonomiky, právom nazývané Zlaté časy Ameriky. Počas krízových rokov 1929 až 1933 vzrástla v USA nezamestnanosť na 25 percent! Hromadne sa zatvárali bane, krachovali továrne i banky a vkladatelia prichádzali o svoje úspory.

Kríza osobitne kruto postihla viaceré európske ekonomiky, najmä Nemecko, ktoré sa nevedelo vystrábiť z dôsledkov 1. svetovej vojny a prekvitol tam populizmus (Adolf Hitler), ale nemilosrdne zasiahla aj Britániu i priemyselne vtedy veľmi vyspelé Československo. Samotná kríza sa však priamo menej dotkla krajín, ktoré boli viac poľnohospodársky zamerané (Poľsko, Maďarsko).

Banky namiesto pointy

Hlavnú udalosť uplynulého týždňa – nedeľné dlhoočakávané zverejnenie výsledkov rozsiahlych záťažových testov bánk pre krátkosť času nebudem teraz podrobnejšie komentovať. A namiesto obligátnej pointy len uvediem, že testami ECB, ktoré mali preveriť ich kondíciu a schopnosť zvládnuť prípadné turbulencie v ekonomike, neprešlo až 25 zo 130 najväčších bánk v eurozóne. Výsledky testov ukázali, že potrebujú zvýšiť kapitál. Tri hodnotené banky zo Slovenska – SLSP, VÚB a Tatrabanka v testoch uspeli. Téme sa budeme ešte venovať.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *