Pondelok 23. júla. Meniny má Oľga

Rusko ako katalyzátor pre rozvíjajúce sa trhy a problémy svetovej ekonomiky

Keď som nasadol do expresného vlaku smerom do Petrohradu, nechal som za sebou Moskvu a tamojších mínus 20 stupňov Celzia. Rusko je neoddeliteľnou súčasťou rozvíjajúcich sa trhov. A hlavne je jednou z krajín, ktorá rýchlo stráca svoje ekonomické momentum. Dôvodom je absencia reforiem. A kým s tým nezačne niečo robiť, kríza z rozvíjajúcich sa krajín len tak nezmizne. Skôr je možné, že sa to ešte zhorší. Rozvíjajúce sa meny a trhy tak teraz čaká hľadanie novej a zrejme aj oveľa nižšie položenej rovnováhy.

Namiesto toho si počas svojho boomu plnými dúškami užívali cudzieho „franšízového“ kapitálu. Zapáčila sa im hamburgerová politika, rýchle riešenia a okamžité zisky. Lenže tento franšízový model má zvyčajne za následok navyšovanie konkurencie na domácom trhu a jeho zapĺňanie. Teraz sa to prejavuje tak, že korupcia a mylná alokácie kapitálu sa u niektorých krajín nahromadila – konkrétne to prichádza 25 rokov od chvíle, čo padol Berlínsky múr. Čas proste beží rýchlo.

Celá táto hra s kupovaním priaznivého vetra alebo krátkodobej podpory pre ekonomiku prostredníctvom nižších menových kurzov však odháňa preč z rozvíjajúcich sa trhov všetky stimuly. Nedávno som túto tému a tiež súvisiaci článok, ktorý napísal môj priateľ Jeppe Ladekarl spolu so svojím kolegom Edgarom E. Petersom, spomínal v rubrike Steenova kronika. Naše argumenty zneli nejako takto:

 

Centrálne banky a vlády rozvíjajúcich sa štátov sa v súčasnosti usilujú o nižší rast a slabšie meny. Chcú tak spomaliť dovoz a naopak navýšiť vývoz. Lenže zároveň na to doplácajú aj investori do týchto krajín, ktorí by radi mali svoje investície zaistené. Napríklad ak niekto investuje do akcií na rozvíjajúcich sa trhoch, potom 70 percent návratnosti zvyčajne pokryje revaluacia na forexe. A ak investuje do dlhopisov, tak takmer 100 percent výnosov vytvárajú zmeny u výmenných kurzov. Takže keď zákonodarcovia naznačia, že dovolia oslabenie svojej meny, potom sú rozvíjajúce sa trhy tými poslednými, kam by ste chceli investovať. A práve takto vzniká dokonalý bludný kruh.

K tomu všetkému sa v posledných niekoľkých dňoch panika ešte viac vystupňovala. Riziko devalvácie sústavne rastie a kurzy, ako napríklad USD/RUB, sú takmer rovnako vysoké, ako počas svojich maxím v čase svetovej finančnej krízy. Rovnaká situácia potom panuje aj v Turecku, Indonézii a Juhoafrickej republike. Aká je teda ich reakcia? Zvýšiť krátkodobé úrokové sadzby, ktoré samozrejme ubližujú tamojším dlhopisom, akciovým trhom a hlavne aj ich menám.

Napríklad na nedávny rast úrokových sadzieb, ku ktorému pristúpila centrálna banka v Turecku, trh ani nereagoval. Podobná situácia nastala, keď sa k navýšeniu sadzieb odhodlala aj juhoafrická centrálna banka. Ani tá totiž nedokázala zastaviť prepad svojej meny. Lenže makroekonomické kroky, ktoré tieto štáty podnikajú, len zvýšia napätie – rast úrokových sadzieb je nákazlivá choroba a už sa v minulosti niekoľkokrát vynorila.

Napríklad v roku 1992, kedy nastala európska kríza mechanizmu výmenných kurzov (ERM), alebo na prelome rokov 1997 a 1998 v Ázii a Rusku. Ak už si na tieto dni nepamätáte, uvedomte si prosím, že sa počas európskej krízy v roku 1992 jednodňový kurz švédskej koruny scvrkol na iba desať percent. Ale zastavilo ich to pred devalváciou? Vôbec nie! Panika na krátkodobých peňažných trhoch silnie. Čo je známkou ich slabosti. Práve to bude hrať do kariet investorom, ktorí sa rozhodli špekulovať na pokles rozvíjajúcich sa trhov.

Znamená to, že sa blížia dni skazy a beznádeje? Nie nevyhnutne. Mali by sme si však uvedomiť, že ide vlastne o tretiu vlnu súčasnej krízy: prvá vlna prišla spolu s krízou na americkom hypotekárnom a bankovom trhu. Nasledovala kríza spôsobená európskymi dlhmi a nakoniec sme sa presunuli na mape sveta doprava do Ázie a na rozvíjajúce sa trhy. Tým bol kruh dokončený. A zatiaľ čo sme prechádzali jednotlivými fázami, niektoré aktíva „zhoreli“, iné mali na mále a zvyšku sa potom viedlo nadmieru dobre. Komodity, jeden z tradičných ukazovateľov ekonomického rastu, zažívali svoje chvíle slávy na prelome rokov 2010 a 2011. Aktíva s pevným výnosom sa na konci roka 2012 unavili a v roku 2013 narazili na dno a zhoreli.

A teraz, keď prišiel rok 2014, „ochorejú“ zrejme aj akcie. Ich boj už možno začal a v poslednom kvartáli tohto roka alebo v prvom štvrťroku 2015 by mohli naraziť na svoje dlhotrvajúce minimá. Na druhej strane dlhopisom by sa ešte mohlo naposledy zadariť – a nové minimá vo výnosoch potom očakávame v druhej polovici roka 2014.

Z toho vyplýva, že sme práve zahájili posledné ťaženie tejto krízy. Avšak pozitívom je práve slovo posledné. Kríza na rozvíjajúcich sa trhoch, v Európe, Spojených štátoch a tiež v Rusku totiž vyvolá potrebný mandát pre zmenu. Zdá sa, že reálne zmeny môžeme robiť iba po tom, čo predchádzajúca paradigma totálne zlyhala, a my sme sa ocitli v kríze. Zlyhali sme pritom na celosvetovej úrovni a teraz vďaka finálnej fáze krízy môžeme pozorovať, ako naše makroekonomické chyby naštartujú skutočný motor celej ekonomiky: a tým je mikroekonomika malých a stredných firiem.

Toto všetko sa navyše deje 25 rokov potom, čo bol strhnutý Berlínsky múr. Na konci leta roku 1898 sme mohli oslavovať, ako trhovo založené ekonomiky vyhrali bitku nad centrálne plánovanými ekonomikami. Nie je tak trochu ironické, že keď sa rýchlo presunieme o niekoľko rokov dopredu až do dnešných dní, potrebujeme zbúrať ďalší múr – múr zlého makroekonomického plánovania centrálnych bánk a súcitných vlád? Potrebujeme sa zamerať na mikroekonomiku, z veľkých firiem na malé firmy, z úrovne štátu na úroveň jednotlivcov a z intervencií štátu a centrálnych bánk na trhové ocenenie.

Naším katalyzátorom je Rusko. Čo sa tejto krajiny týka, tu ponechávam svoj ​​býčí výhľad. Avšak iba ak sa dostaví kríza. Vyzerá to, že je teraz takmer zaručená nečinnosťou a chýbajúcou zodpovednosťou svetových politikov.

Keď sme opúšťali Moskvu a cez zatemnenú oblohu vysvitlo slnečné svetlo, bol to možno signál. Vonku je síce stále rovnakých 20 stupňov Celzia pod nulou, ale ak svieti slnko, je to oveľa znesiteľnejšie.

Autor je CEO Saxo Bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *