Nedeľa 16. decembra. Meniny má Albína

Silný dolár zabíja svetovú ekonomiku

Svetovú ekonomiku dnes trápi toxický kokteil silného dolára, rastúcich sadzieb a vysokého zadlženia. Postihnuté sú najmä rozvíjajúce sa trhy. Hlavný komoditný stratég Saxo Bank, Ole Hansen, nazýva situáciu vládou dolárového teroru.

Čo podľa vás dnes predstavuje pre finančné hrozby väčšiu hrozbu? Taliansko, alebo tvrdý brexit?

Je to určite Taliansko. Je tu vysoké politické riziko a obava z defaultu krajiny. Z brexitu síce plynie nebezpečenstvo narušenia obchodných vzťahov, no Taliansko predstavuje doslova existenčnú hrozbu. Aj situácia v Grécku bola pred rokmi nepríjemná, no v prípade núdze by bola zvládnuteľná. Taliansko je ale iný prípad. Je príliš veľké na to, aby mohlo spadnúť.

Máme brať vzdor politikov, napríklad tých talianskych, vážne, alebo ide len o divadlo?

Samozrejme že, treba vidieť rozdiely medzi tým, čo politici hovoria, a čo v skutočnosti robia. Často od nich počujeme silné vyhlásenia v zahraničí, ale keď sa vrátia domov, zistia, že to jednoducho nechcú alebo nemôžu splniť.

Túto protestnú rétoriku začal používať Donald Trump, no ide o dôsledok finančnej krízy zo začiatku milénia. Úrokové sadzby sú odvtedy na nule a bežní ľudia nemajú ako zhodnocovať svoje úspory. Rovnako platy za desať rokov vo svete takmer nerástli.

Na druhej strane ten, kto investoval do akcií, veľmi dobre zarobil. Je tu teda veľký rozdiel medzi akciovými investormi a ostatnými ľuďmi, čo vytvára nestabilitu. Pocit, že ste ako spoločenská skupina zanedbávaní. Taliansko, a aj USA, sú navyše vystavené externým hrozbám imigrácie.

Táto nespokojnosť sa kapitalizuje v politických preferenciách určitých strán. Ľudia čítajú, ako sa ich domácim ekonomikám dobre darí, no na ich bankových účtoch to nevidia. Bohatí ľudia ešte viac bohatnú, a chudobní zostávajú chudobnými.

Myslíte si, že D. Trump môže byť spúšťačom novej krízy?

Vidíme, že štandardní a tradiční politici niečo iné hovoria, ako reálne robia. D. Trump je však biznismen. On ako keby nemal žiadne filtre. Nehovorí zaobalene ako iní politici. Naopak hovorí veci priamo, ako si ich myslí, takže v tomto sa líši. Voči Číne sa napríklad snaží byť veľmi konfrontačný, a darí sa mu. Čína nie je zatiaľ pripravená mu adekvátne odpovedať.

Podobne politicky motivovanou otázkou sú sankcie voči Iránu. Zdá sa, že sa snaží zmeniť politický režim v krajine. Keď však bude Irán zahnaný do kúta, môže to eskalovať aj veľmi nepríjemným smerom. Na horizonte teda vidíme viacero hrozieb, ktoré sa môžu rozvinúť, do niečoho nepríjemného.

Môže sa toto napätie dotknúť aj Európy?

Nemyslím si. Vzťahy medzi Európou a USA teraz síce ovplyvňuje politika, no politici prichádzajú a odchádzajú. Nemyslím si, že by medzi Európou a USA mohlo vzniknú nejaké dlhodobé politické napätie.

Na druhej strane vidíme tu neochotu Európy vycúvať z nukleárnej dohody s Iránom, od ktorej USA už odstúpili. Je tu zrejmá politická vôľa nájsť nejaké schodné riešenie, výhodné pre európske spoločnosti spracúvajúce ropu, aby tie mohli aj naďalej kupovať surovinu z Iránu.

Prečo je D. Trump tak fixovaný na obchodnú vojnu?

D. Trump sa cíti vysokým obchodným deficitom USA veľmi ohrozený. Je to navyše vec, pri ktorej cíti, že by mohol byť úspešný. No treba veci vidieť v širšom kontexte. Mnohé americké spoločnosti dovážajú súčiastky, ktoré potom montujú v USA. Efekty vyšších ciel tak nie sú čiernobiele. Plný dopad uvidíme v nasledujúcich mesiacoch. Pre Európu je však najväčšou hrozbou plynúcou z ciel negatívny dopad na globálny ekonomický rast.

Ako by ste charakterizovali súčasnú svetovú ekonomiku?

Máme tu toxicky nebezpečný koktail silného dolára, rastúceho zadlženia a rastúcich sadzieb. Kvantitatívne uvoľňovanie sa zmenilo na kvantitatívne utesňovanie. Fed vysáva z finančného systému 50 mld. dolárov mesačne. Likvidita preto je a bude problém.

Týka sa to najmä dolárových trhov mimo USA. Domáci americký trh zatiaľ problémy necíti, pretože americké spoločnosti dostali masívne daňové úľavy. Sťahujú preto svoje zisky zo zahraničia, čo je jedným z dôvodov, pre ktorý tamojšie akciové trhy zostávajú pri tesných valuáciach. Americké firmy majú dostatok hotovosti na výkup vlastných akcií a aj to drží ich ceny vysoko.

No mimo USA musíme byť veľmi opatrný. Situácia nepraje najmä rozvojovým ekonomikám. Videli sme pád trhov v Turecku a v Argentíne. Tamojšie meny sa prudko oslabili. Silný dolár rozvíjajúce sa trhy doslova zabíja. Myslím si preto, že musí dôjsť k jeho oslabeniu. Stimul pravdepodobne príde z USA. Americká ekonomika už i napriek mohutnými stimulom začína oslabovať. Navyše bude treba financovať rozpočtový deficit.

Aby to zahraniční investori boli ochotní akceptovať, budú požadovať buď vyššie výnosy dlhopisov, alebo slabší dolár. Zmenu pravdepodobne uvidíme na budúci rok, keď začne vyprchávať aj efekt daňových úľav. Je otázkou, čo zostalo americkej vláde v zásobe, no veľa toho nie je. Keď zvyšujete rozpočtový deficit a máte zároveň rekordne nízku zamestnanosť a silný ekonomický rast, nie je to dobré. Nešetríte na horšie časy. Americká ekonomika sa stáva čoraz zraniteľnejšou.

Môže silný dolár nejako zmeniť usporiadanie na svetových menových trhoch?

Turecko, Rusko, Čína či India boli donedávna silnými investormi do amerického dolára. Dnes sa však snažia diverzifikovať. Začína sa tak postupná izolácia USA. Vidíme tu preto rastúci záujem o alternatívne meny. Čína by napríklad veľmi rada rozšírila používanie juanu.

Dokazuje to aj situácia, keď ho nechce oslabiť. Máme tu obchodnú vojnu, takže slabá mena by jej pomohla, no z dlhodobého hľadiska potrebuje Čína udržať svoju menu spoľahlivú, silnú a nie je používanú ako politickú zbraň proti externým faktorom. Je fakt, že od prepuknutia obchodnej vojny v apríli či máji tohto roka už juan oslabil o zhruba desať percent, no nie je to z dôvodu uľaviť domácej ekonomike a teda pomôcť čínskym exportérom postihnutým clami.

Zdá sa, že tu vidíme zreteľnú čiaru v piesku, ktorá je nastavená zhruba na úrovni siedmych jenov k doláru. Je to jediná cesta, ako urobiť menu široko akceptovateľnou. Čína preto musí využiť v obchodnej vojne na podporu domácej ekonomiky iné nástroje, napríklad povinné minimálne rezervy pre banky, daňové úľavy pre firmy, či infraštruktúrne výdavky.

ECB oznámila, že sadzby nebude zvyšovať skôr ako na jeseň budúceho roku. Fed pritom už sadzby zvýšiť takmer na plánované maximu. Je táto situácia udržateľná?

ECB bude musieť začať konať. V prípade novej krízy by totiž zostala úplne nahá. Nemá žiadnu zbraň, ktorou by mohla bojovať. Takže, aby bola schopná urobiť niečo v prípade krízy, musí predtým prísť k normalizácii. No máme tu Taliansko, ktoré nízke sadzby nevyhnutne potrebuje, takže si nemyslím, že ECB znením politiku skôr, ako neskončí mandát jej šéfa Maria Draghiho, teda na jeseň budúceho roka. Problém si teda pravdepodobne počká až na nové vedenie ECB.

Okrem toho treba odlišovať medzi tým, čo skutočne ECB robí, a tým, čo trhy očakávajú, že urobí. Trhy totiž nereagujú na základe súčasných udalostí, ale na základe očakávaní tých budúcich Ešte pred reálnym zvýšením sadzieb tak pravdepodobne uvidíme nárast výnosov dlhopisov, podobne ako tomu bolo v USA.

Tento moment bude znamenať koniec posilňovania dolára. Dnes rozdiely v sadzbách dolár jednoznačne zvýhodňujú. Rozdiel medzi americkými a nemeckými vládnymi dlhopismi je viac ako 2,7 percentuálneho bodu a voči jenu so to až tri body. Keď sa tento spread začne znižovať, dolár začne klesať. Nadvláda dolárového teroru tým pádom skončí. Je nevyhnutné, aby k tomu došlo.

Čo spôsobia vyššie sadzby ECB finančným trhom?

Bude to nová situácia. Desať rokov sme boli zaplavovaní likviditou a tá teraz mizne. Nikto na to nie je dostatočne pripravený. Vo svete sediacom na hromade dlhu, ktorý je potrebné vyplatiť, to je vážny problém. Navyše si budeme musieť zvyknúť na pokles výnos v porovnaní s minulosťou. Najmä pri amerických akciách.

Otázkou je, kedy opätovne vstúpiť na rozvíjajúce sa trhy. Ak Čína prijeme opatrenia, ktoré podporia domácu ekonomiku, môže to na rozvíjajúcich sa trhoch signalizovať obrat k lepšiemu. Pre investorov by tak na budúci rok mohli predstavovať zaujímavú príležitosť. Podmienkou však je oslabenie dolára.

Sme na konci ekonomického cyklu. Môže sa zlato stať opäť bezpečným prístavom? Môže sa jeho cena vrátiť na úrovne z rokov 2012 až 2014?

Áno, myslím si, že cena zlata sa pripravuje pre ďalší rast. Vidíme tu ich silnú koreláciu na čínsky juan. Spolu oslabujú, aj rastú. Ak vychádzame z predpokladu, ktorý som už zmienil, teda, že Čína si nemôže dovoliť devalvovať menu, tak to môže vytvoriť priestor pre posilnenie zlata.

Nedávny nárast výnosov 10-ročných amerických vládnych dlhopisov na najsilnejšie úrovne za posledných sedem rokov, rast výnosov talianskych vládnych dlhopisov, neistota v svetovej ekonomike, to všetko znamená podporu pre zlato, ako bezpečný prístav.

Dôvodom, pre ktorý zlato aj napriek týmto faktorom nerastie, je veľmi dobrý stav amerických akciových trhov. To je prekážkou pohybu smerom nahor. No valuácie amerických akcií sú už veľmi napäté a technologické akcie nedávno oslabili. Môžeme sa teda čoskoro dočkať zmeny sentimentu.

Zlato sa aktuálne drží na úrovniach ako 1200 dolárov za uncu. A to aj napriek silnému doláru. K tomu nedochádza často. Sú tu teda nové sily, ktoré držia cenu žltého kovu hore. Keď prehrmí súčasný tlak zo strany hedgových fondov a sily budú viac v rovnováhe, cena zlata sa môže vydať vyššie, možno na hodnotu 1500 – 1600 dolárov. Osobne som nateraz pri zlate neutrálny a vyčkávam na ďalšie príležitosti.

Ako by ste popísali investičnú náladu v našom regióne?

V strednej a východnej Európe je situácia pomerne pozitívna. Vidíme že lokálne meny tu sú stabilné. Navyše nemôžeme hovoriť o veľkom zadlžení. Preto tu nedošlo k oslabeniu trhov, ktoré sme tento rok videli vo viacerých častiach svete. Dôvodom je dôvera investor v tunajšie meny, ako aj ekonomiky tohto regiónu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *