Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Slováci bývajú stále prevažne bez hypotéky

Slovensko patrí v porovnaní podielu bývania nazaťaženého úverom na prvé priečky európskeho rebríčka. Na prvý pohľad priaznivá štatistika je zásluhou bývalého režimu, ktorý vybavil dostupným bývaním veľkú časť populácie. Za nízkym podielom nehnuteľností na úver však je i nevyužitý potenciál obyvateľov túžiacich po novom bývaní, ktoré si však nemôžu dovoliť. Až štyria z desiatich Slovákov sú totiž nespokojní s kvalitou súčasného bývania.

Vo vlastnom a bez úveru žijú až štyri pätiny slovenských domácností. Je to najvyšší podiel spomedzi krajín V4. Európsky priemer je podstatne nižší. Vo vlastnom bez úveru si v EÚ môže dovoliť žiť len 43 percent ľudí. O niečo viac je to v Poľsku, Maďarsku a Česku.

No už v Rakúsku sa podiel vlastníctva nehnuteľností bez úveru významne znižuje. Bez hypotéky a zároveň vo vlastnom tu žije len necelá tretina domácností. V celoeurópskom porovnaní tak Slovensko zaujíma piatu najlepšiu priečku.

Na prvý pohľad to teda pre našu krajinu vyzerá priaznivo. No fakt má i druhú stranu mince. Slovenské domácnosti sú preplnenejšie ako na západe, a diskomfort spojený s bývaním tu pociťuje viac ľudí.

Dedičstvo socializmu 

„To, že na Slovensku máme vysoký podiel domácností, ktoré žijú vo vlastnom a bez požičaných prostriedkov má historické korene. Staršie generácie si totiž mohli odkúpiť byt do súkromného vlastníctva za relatívne malý peniaz,“ vysvetľuje analytička Poštovej banky Dominika Ondrová. Dodáva, že vo viacerých oblastiach Slovenska je okrem toho rozšírené aj  viacgeneračné bývanie, čo tiež znižuje potrebu sťahovať sa do nového a zadlžovať sa kvôli kúpe nehnuteľnosti. 

Hypotékou, či úverom na bývanie, si tak na Slovensku financuje byt, či dom len zhruba desatina domácností. V európskom porovnaní tu vedú severania. Až šesť z desiatich švédskych domácností vlastní nehnuteľnosť, ktorú platí úverom. Naopak najmenej sú zaúverovaní Rumuni, z ktorých hypotéku spláca necelé jedno percento. Otázkou však zostáva, či ide o cnosť alebo skôr o nemožnosť hypotéku splácať. I na Slovensku sa úvery na bývanie rozmohli až rastom ekonomiky, zamestnanosti a priemernej mzdy. I z Rumunov tak najmenej hypotékami zaťažený národ v Európe robí skôr nemožnosť hypotéku získať a splácať.

Zhruba desatina Slovákov žije v prenájme. Je to oveľa menej ako v západnej Európe. Celoeurópsky priemer je až trojnásobnej vyšší. „Príčinou je najmä to, že trh s nájomným bývaním je na Slovensku v plienkach, kým naopak na Západe  je vysoko rozvinutý,“ vysvetľuje D. Ondrová .V Nemecku alebo Rakúsku tak žije v prenájme takmer polovica domácností.  Vyšší podiel domácností žijúcich v cudzom je príznačný aj pre severské krajiny.

Vo vlastnom ale nepohodlne

Štatistika hovorí, že až štyria z desiatich Slovákov pociťujú nedostatok priestoru v svojom obydlí. Je to oveľa viac ako európsky priemer, kde diskomfort pociťuje len jedna šestina respondentov. „Práve finančná náročnosť spojená s obstaraním nového bývania núti mnohých ostať v „rodičovskom“, čo ich kvalita bývania často znižuje,“ vysvetľuje stiesnený pocit Slovákov a zároveň malý podiel zadlženia analytička Poštovej banky. Potvrdzuje tak, že je veľa Slovákov, ktorí síce vlastnia byt postavený za socializmu, stále je tu ale veľký potenciál mladších ročníkov presťahovať sa a financovať nové bývanie úverom.

Dokazuje to i vývoj za posledné roky. Keď ešte v roku 2005 bolo s aktuálnym bývaním nespokojná takmer polovica Slovákov. Za uplynulých desať rokov sa takmer nepretržite ich kvalita bývania zlepšovala. Dá sa teda očakávať, že nepohodlie bude hnať Slovákov do sťahovania i naďalej a podiel bytov a domov na úver sa bude zvyšovať.

Podiel domácností [v %], 2014

 

Vlastník; bez hypotéky/pôžičky

Vlastník; s hypotékou/pôžičkou

Nájomník

Rumunsko

95,4

0,7

3,9

Chorvátsko

85,8*

2,7*

11,5*

Litva

82,3

7,6

10,1

Bulharsko

81,5

2,7

15,7

Slovensko

79,4

10,9

9,7

Poľsko

72,7

10,8

16,5

Lotyšsko

71,5

9,4

19,1

Maďarsko

70,8

18,4

10,9

Slovinsko

66,5

10,3

23,3

Estónsko

62,1*

18,9*

18,9*

ČR

60,7

18,2

21,1

Grécko

60,7

13,3

26,0

Malta

60,1

19,9

20,0

Taliansko

55,9

17,3

26,8

Cyprus

53,6

19,3

27,1

Španielsko

46,7

32,1

21,2

EÚ28

42,6

27,3

30,1

Portugalsko

39,6*

34,6*

25,8*

Írsko

34,4*

35,5*

30,1*

Francúzsko

33,7

31,4

34,9

Rakúsko

31,9

25,3

42,8

Fínsko

30,1

43,0

26,8

Belgicko

29,1

42,9

28,0

Luxembursko

27,5*

45,6*

27,0*

Veľká Británia

27,1

37,7

35,2

Nemecko

25,8

26,6

47,5

Dánsko

13,8

49,5

36,7

Švédsko

7,9

61,3

30,7

Holandsko

7,8

59,2

33,1

*údaje za rok 2013

Zdroj: Eurostat, Zostavil analytický tím Poštovej banky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *