Piatok 18. októbra. Meniny má Lukáš

Slováci dedia zlé finančné návyky a vzdelávať sa im nechce

finančná gramotnosť

Biedna finančná gramotnosť Slovákov nie je len výsledkom absencie seriózneho finančného vzdelávania v školských osnovách. Príčin je viacero. Veci sa však pomaly darí meniť k lepšiemu. Nemalý podiel na tom má súkromný sektor, vrátane finančných agentov.

Finančnú gramotnosť štát u dospelých nijako netestuje. Hovorkyňa NBS, Martina Vráblik Solčányiová, však uvádza, že existujú výskumy, ktoré potvrdzujú veľmi nízku finančnú gramotnosť dospelých na Slovensku. Ľudia často nerozumejú základným bankovým pojmom, nevedia sa správne rozhodnúť pri výbere pôžičky, nehovoriac už o nastavení sporenia, či investícií.

Nízka miera vzdelania je potom aj častým dôvodom konečnej nespokojnosti s finančnou službou. Ľudia nevedia presne, čo majú od služby očakávať, a za čo si platia. Výsledkom preto býva často sklamanie.

O veľmi nízkej finančnej gramotnosti svedčí aj obrovských počet exekúcií na Slovensku. Minimálne jednu exekúciu má takmer milión Slovákov, a celkový počet aktívnych exekučných konaní je 3,7 milióna. Kde sa stala chyba, že Slováci nevedia príliš narábať s peniazmi?

Viacero dôvodov jedného vážneho problému

Problém s finančným vzdelávaním nastal už po Nežnej revolúcii. Pomery v spoločnosti sa zmenili, no na nové podmienky v oblasti narábania s peniazmi ľudí nikto nepripravoval. „Kým v roku 1989 prišlo k zmene spoločenského systému na trhovo riadene hospodárstvo, systém a obsah vzdelávania ostal v podstate rovnaký. Nepodporuje ľudí myslieť, rozmýšľať kreatívne a kriticky v podstatných oblastiach života. Medzi ne patrí aj ekonomika a sociálny systém,“ tvrdí Jozef Beständig, TOP finančný sprostredkovateľ Fincentra.

„Zlá finančná gramotnosť pramení z dlhodobého neriešenia problému vzdelávania obyvateľstva v tejto problematike na Slovensku,“ dodáva Lucia Baková zo Slovenskej asociácie poisťovní a dodáva, že vzdelávanie nemôže stáť len na súkromných finančných spoločnostiach: „Štát by si mal uvedomiť, že by obyvateľstvo malo byť finančne gramotné minimálne do tej miery, aby neprichádzalo k tak masívnym osobným bankrotom.“

Na druhej strane nemožno viniť zo situácie len štát. Juraj Dlhopolček, riaditeľ odboru internej siete Allianz – SP tvrdí: „Absentuje pocit vlastnej zodpovednosti za svoje zabezpečenie sa na budúcnosť. Mnoho ľudí má stále tendenciu spoliehať sa na štát a dúfať, že sa o mňa v ťažkej situácií postará.“

O ďalšom dôvode hovorí Ján Ďurech z poisťovne Aegon: „Treťou príčinou je i samotná mentalita a vzdelanostná úroveň Slovákov. Ľudia akoby nejavili detailný záujme o znalosti zo sektora finančných služieb, ani o kontinuálne vzdelávanie. Počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí sa pohybuje okolo 30 percent. Štatisticky práve vysokoškoláci, SZČO a ľudia vo veku od 26 do 45 rokov dosahujú nadpriemerné výsledky v testoch finančnej gramotnosti. Táto skupina je však minoritná.“ To všetko spôsobuje, že širšie povedomie o finančnom vzdelaní sa buduje napriek snahám len veľmi pomaly.

Klient musí chcieť, snaha agentov nestačí

Veľkým problémom, ktorý bráni prudšiemu rozvoju vzdelania vo finančnej oblasti je generačný problém.  Mnohí rodičia infikujú nesprávnym prístupom k financiám aj svoje deti.

„Deti sa učia od svojich rodičov, ktorých finančná gramotnosť je ovplyvnená minulosťou, kedy nebyť finančne gramotný, nepredstavovalo až také riziko, ako je tomu dnes. Ľudia sa to nemajú kde naučiť, respektíve trhu takýto stav vyhovuje,“ konštatuje Jaroslav Ilek, finančný sprostredkovateľ Fincentra. Treba totiž priznať, že mnohým finančných sprostredkovateľom neznalosť klientov v minulosti vyhovovala. Našťastie táto doba je už viac  – menej preč. Legislatívne úpravy, aj tlak na zvyšovanie kvality, dnes zvyšuje kvalitu služieb agentov.

J. Dlhopolček preto hovorí: „Dobrý finančný poradca by dnes mal klientovi vždy poskytnúť komplexné informácie o produkte či službe tak, aby sa klient vedel zodpovedne, slobodne a plnohodnotne rozhodnúť pre správny finančný produkt alebo riešenie. Samotné rozhodnutie je už na klientovi, finančný agent by však mal konať vždy tak, aby sa vedel kedykoľvek  pozrieť klientovi do očí a vedel niesť zodpovednosť za svoje konanie a za informácie, ktoré mu poskytol.“ Aj zodpovedným prístupom sa buduje finančná gramotnosť a znalosť klientov.

Súhlasí aj Beata Lipšicová z poisťovne UNIQUA: „Nároky na našich finančných agentov sa stále stupňujú. Aj kvôli neustálym kontinuálnym školeniam môžu naši sprostredkovatelia klientom vždy odborne poradiť, reagovať na aktuálne trendy a ponúknuť im tie najvhodnejšie riešenia ich konkrétnej situácie.“

Na druhej strane J. Beständig z Fincentra hovorí: „Našou primárnou prácou nie je klientov vzdelávať. To za čas, ktorý s klientom strávime v podstate ani nie je možné. No našou prácou je skôr klienta primäť rozmýšľať v globále. A ukázať mu príklady, ako by mohli veci fungovať a ako to funguje u neho dnes.“

Treba si uvedomiť, že celá tiaž finančnej gramotnosti a vzdelávania nemôže ležať na pleciach sprostredkovateľov. Sám klient musí chcieť byť vzdelanejší. Primárnou pracovnou náplňou sprostredkovateľov totiž nikdy nebude výchova, ale predaj. No aj ten sa už dnes robí s edukačných charakterom.

Ako je to možné, vysvetľuje Petr Hechtberger, exkluzívny finančný sprostredkovateľ Fincentra: „Sú oblasti, kedy je to podľa mňa predaj v poriadku. Týka sa to jednoduchých produktov, ktoré sú jednoznačné a nedajú sa nahradiť iným produktom. Napríklad povinné zmluvné poistenie, alebo cestovné poistenie. Aj tu je však potrebné klientovi vysvetliť základné veci. V oboch prípadoch klient prichádza už s konkrétnou požiadavkou, že ich chce uzatvoriť.

Vo všetkých ostatných prípadoch by podľa mňa nemal mať predaj miesto. Keď má klient požiadavku, že chce sporiť, potrebuje financovať bývanie, zabezpečiť rodinu a podobne, tak nikdy neexistuje iba jedno univerzálne riešenie a preto by uzatvoreniu zmluvy malo predchádzať vždy najskôr zisťovanie potrieb, potom návrh riešenia s edukáciou klienta a až nakoniec uzatvorenie zmluvy.“

Vzdelaný klient je rozumnejší

„Mám dva princípy, ktorých sa pri práci s klientom držím. Klient musí chcieť viac ako ja a pokiaľ niečo robíme, tak to musí byť výhodné pre obe strany. Tento prístup mi dáva dlhodobo oveľa väčší zmysel, lebo je férový a vidím, že aj klientom vyhovuje,“ hovorí Petr Hechtberger.

Už padol mýtus, že nevzdelanému klientovi človek ľahšie niečo predá. J. Ilek dodáva: „Dobrý poradca vie veľmi dobre, že so vzdelaným klientom sa mu pracuje omnoho lepšie. Čím má klient vyššiu finančnú gramotnosť, tým kvalitnejšie služby mu môže poradca poskytnúť a o to jednoduchšie funguje ich spolupráca. A je to prepojené aj s obchodom, ktorý poradcu a klienta spája.“

Vzdelávanie je pridanou hodnotou poradcu a môže byť aj dôvodom, pre ktorý niektorí poradcovia majú omnoho viac práce ako ich kolegovia z odboru. „Už to nie je len o predaji finančných produktov. Klienti idú za tými poradcami, ktorí poskytujú pridanú hodnotu svojim klientom. V budúcnosti bude stále viac vyhrávať odbornosť a kvalita poskytovaných služieb. Už sa to prejavuje aj teraz,“ hodnotí J. Ilek. Preto je aj rozhodnutie nájsť si dobrého poradcu spôsobom, ako sa finančne vzdelať. No práve aj tu mnoho Slovákov ťahá za kratší koniec a poradenstvo stále odmieta.

Pomáhajú aj technológie

„Spôsob, kanál, obsah aj intenzita akou komunikujeme na klienta prešla najmä v posledných piatich rokoch obrovskými zmenami a stále sa dynamicky vyvíja. Súčasná generácia takmer polovicu života trávi v online prostredí. Tomu sa snažíme prispôsobiť aj komunikáciu.

S prvými lekciami o financiách začíname už u našich najmladších klientov,“ hovorí o modernej forme vzdelávania Katarína Gálik, vedúca oddelenia riadenia predaja v Tatra banke.

Dodáva: „Klient potrebuje poznať zmysel, potrebuje vedieť ako a prečo mu odporúčame konkrétne riešenia a my mu na to odpovedáme. Máme v pláne naďalej pokračovať v prinášaní inovácií, ktoré klientom zjednodušujú komunikáciu s bankou a prístup k svojim financiám a zároveň sú bezpečné.“

J. Dlhopolček z Allianz-SP uzatvára: „Trend je jednoznačne v modernizácií a digitalizácií, a to nielen pri uzatváraní a servisovaní existujúcich zmlúv, ale aj pri komplexnej analýze potrieb klienta, pri vzdelávaní a prístupe k informáciám. Budúcnosť vidíme v komplexnom servise pre klienta zo strany finančného sprostredkovateľa, ale aj v možnosti klienta v prípade potreby „samo servisu“ cez rôzne aplikácie a webové služby.“

Aj moderné technológie tak výrazne urýchľujú rast a vzdelanie klientov. No platí to, čo aj v iných oblastiach. Klient musí chcieť. Bez toho ani najlepšia technológia nedokáže klientovi pomôcť hospodáriť správne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *