Nedeľa 29. novembra. Meniny má Vratko

Slováci dokážu disciplinovane sporiť deťom, avšak málo si odkladajú na svoj vlastný dôchodok

Dôchodok je pri finančnom plánovaní Slovákov stále podceňovanou témou. Nemajú reálnu predstavu o tom, koľko budú potrebovať, no ani disciplínu pri tvorbe úspor.

Nereálne predstavy o dôchodku sa premietajú do nízkych dôchodkových úspor

Ľudia v prieskume priznali, že im po zaplatení výdavkov zostane mesačne zhruba dvesto eur, z nich si však dokážu reálne odložiť len polovicu (100 eur). Z tejto sumy len malá časť plynie do sporenia na dôchodok. Pritom pri otázke, akú sumu by si respondenti potrebovali nasporiť na udržanie súčasnej životnej úrovne na dôchodku, Slováci v priemere uviedli 81 tisíc eur.

Z prieskumu jasne vyplynulo, že veľká časť Slovákov nemá reálnu predstavu o tom, akú sumu bude potrebovať na prilepšenie v dôchodku. Ľudia s najnižšou úrovňou gramotnosti by sa uspokojili s úsporami len 11 500 eur. Pri priemernom počte 22 rokov života na dôchodku, ktoré odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, by človek s takýmito úsporami získal mesačne len 43 eur v dnešných cenách.

Kultúra sporenia je stále nízka

Podľa prieskumu, ktorý si dala vypracovať spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko, sa iba štyria z desiatich zamýšľajú nad sporením na dôchodok, avšak len približne štvrtina (28 %) má aj plán sporenia na dôchodok. Z ľudí, ktorí si nastavili plán sporenia, dokáže len polovica (56 %) tento plán aj pravidelne dodržiavať.

„Spoliehať sa na to, že dôchodky budú do budúcna rásť, znamená zatvárať oči pred realitou. Určite odporúčame začať s tvorbou vlastných dôchodkových úspor čo najskôr, aj s nižšími sumami, ale hlavne pravidelne a disciplinovane. V prípade príprav na dôchodok sa neoplatí hľadať skratky či spoliehať sa na iných,“ Marta Kľocová, riaditeľka marketingu OVB Allfinanz Slovensko.

Disciplinovanejší sú Slováci pri sporení dieťaťom. Priemerne im odkladajú sumu 25 eur mesačne. Zaujímavosťou je, že finančne najmenej gramotní rodičia odkladajú deťom rovnakú sumu ako tí najvzdelanejší.

„Aj keď miera úspor v posledných rokoch stúpa, stále máme čo zlepšovať. Je dôležité vypestovať si sporiaci návyk a vnímať ho pozitívne. Je to niečo, čo robíme pre svoju budúcnosť alebo pre budúcnosť svojich detí. Len malá časť ľudí je natoľko disciplinovaná, že si sporí pravidelne každý mesiac. Kultúra míňania je silno promovaná cez rôzne ponuky a akcie a ľudia nakupujú veci, ktoré reálne vôbec nepotrebujú. To ich odkláňa od dlhodobých cieľov, ktoré sú pre zachovanie ich optimálnej životnej úrovne oveľa dôležitejšie,“ analyzuje prístup k sporeniu M. Kľocová.

Slováci sa o financiách radia najčastejšie s rodinou

Pri sporení na dôchodok sa ľudia najčastejšie radia s rodinou (64 %), s priateľmi (54 %) a finančným sprostredkovateľom (50 %). V dôvere k informáciám, ktoré získajú z týchto zdrojov, v zásade nie je rozdiel: 77 percent dôveruje rodine a priateľom a 69 percent finančnému poradcovi.

Vo všeobecnosti Slováci v otázke financií rovnako dôverujú pracovníkom bánk, finančným sprostredkovateľom a rodine. Úroveň dôvery sa pohybuje medzi 70 a 80 percentami. Naopak, najmenej dôverujeme informáciám z vyhľadávania na internete (57 %) a televíznej reklame (24 %).

„Prieskum nepotvrdil, že by miera dôvery k rôznym informačným zdrojom súvisela s úrovňou finančnej gramotnosti,“ hovorí M. Kľocová.

Na finančnú gramotnosť má najväčší vplyv dosiahnuté vzdelanie

Prieskum sa zameriaval aj na zisťovanie finančnej gramotnosti. Dokázalo sa, že Slováci si v otázke financií veria viac, ako sú ich reálne znalosti. Deväť z desiatich Slovákov o sebe vyhlásilo, že rozumie financiám. Index finančnej gramotnosti však nameral výsledok len 62,2 bodu zo sto možných.

Zaujímavosťou je minimálny, iba päťbodový rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa považujú za gramotných, a tými, ktorí priznávajú, že financiám nerozumejú (62,6 vs 57,6).

Prieskum ukázal, že na finančnú gramotnosť nemá žiadny vplyv ekonomický status, naopak, úspešnosť stúpala najmä s vyšším vzdelaním a veľkosťou sídla. Slováci z miest nad 100-tisíc obyvateľov boli oproti zvyšku krajiny úspešnejší o sedem bodov, rozdiel medzi ľuďmi so stredoškolským vzdelaním bez maturity a absolventmi vysokej školy predstavoval 13 bodov. Muži pri rovnakom vzdelaní, veku a veľkosti sídla dosiahli v priemere o 5 bodov viac ako ženy.

Zaujímavosťou je, že prieskum nepotvrdil zásadný rozdiel v gramotnosti medzi ľuďmi, ktorí majú aspoň jednu exekúciu a tými, ktorí exekúciu nemajú. Vyše desatina ľudí v prieskume, ktorí čelia exekúcii, dosiahlo priemernú hodnotu indexu 55 bodov, zatiaľ čo ľudia bez exekúcie 63 bodov.

Kríza sa najmenej dotkla ľudí s príjmom od 1200 do 1500 eur

V prieskume ľudia odpovedali aj na otázku o vývoji ich finančnej situácie. Dve tretiny uviedlo, že sa ich finančná situácia v porovnaní s minulým rokom zhoršila. O najvýraznejšom zhoršení hovoria ľudia s príjmom do 400 eur, kde až 23 percent hovorí o výraznom zhoršení.

Približne desatine opýtaných sa situácia výrazne zhoršila v príjmovej kategórii nad 1 500 eur, ako aj v kategórii 600-800 eur. Naopak, najmenej si finančne pohoršili rodiny s príjmom 1200-1500 eur, kde len tri percentná opýtaných hovoria o výrazne horšej situácii a naopak, 45 percent priznáva, že sa im finančne darí lepšie ako pred rokom.

O prieskume
Kvantitatívny prieskum zrealizovala agentúra 2Muse na reprezentatívnej vzorke 765 respondentov s využitím kvótneho výberu podľa pohlavia, veku, vzdelania a regiónu. Prieskum bol realizovaný v termíne 11.-15.8.2020 prostredníctvom on-line panela.

Jedna odpoveď na “Slováci dokážu disciplinovane sporiť deťom, avšak málo si odkladajú na svoj vlastný dôchodok”

  1. miňo.96 píše:

    Problém je v tom, že Slováci nepovažujú dôchodok za niečo, na čo sa majú finančne pripravovať. Kúpa nehnuteľnosti, obstaranie auta, vzdelanie detí… to sú pre nich finančné otázky. To, že si majú šetriť na dôchodok, im nikto nepovedal.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial