Stvrtok 09. apríla. Meniny má Milena

Slováci nezostali v EÚ voľbách ticho. Majú na to dobrý dôvod

Účasť Slovákov na voľbách do EÚ parlamentu dosiahla rekodnú hodnotu 22,74 percent. Občania si tak nenechali ujsť príležitosť hovoriť do európskych vecí. Minimálne z ekonomického pohľadu na to majú dobrý dôvod. Slovensko je jednou z krajín, ktorá ťažila z členstva v EÚ najviac.

Od vstupu ôsmych krajín regiónu strednej a východnej Európy vrátane Slovenska do pred nedávnom uplynulo 15 rokov. Pozrime sme sa preto na toto obdobie spätne. Zaujímavý pohľad poskytuje porovnanie približovania ekonomiky Slovenska k priemeru pôvodnej európskej 15tky s krajinami, ktoré do únie nevystúpili.

Členstvo v EÚ ako motivácia k reformám

Všetky krajiny regiónu zaznamenali po vstupe do EÚ nadpriemerný ekonomický rast, ktorý prevyšoval dovtedajšiu európsku zostavu v priemere o približne dva percentuálne body ročne. Relatívne silný ekonomický rast však krajiny regiónu zaznamenávali už i v rokoch pred vstupom do únie.

Snaha stať sa členom EÚ a splniť asociačné podmienky však prispeli k ich ochote zvýšiť reformné úsilie, ktoré podporili ich ekonomický rast. No rýchlosť konvergencie viacerých krajín regiónu v posledných rokoch spomalila a v niektorých prípadoch až zastavila. Nové členské štáty sa po vstupe postupne „uspokojili“, poľavili v reformnom úsilí a zdá sa, že mnohé z nich by mohli smerovať do tzv. „pasce stredného stupňa rozvoja“.

S rastúcou ekonomickou silou je rast čoraz náročnejší. Skúsenosti viacerých krajín ako Španielsko, Portugalsko, či Grécko pritom naznačujú, že bez dodatočných reforiem, ktoré by podporili inovácie v ekonomike a ekonomický rast založený na raste produktivity práce, sa zvyčajne zastaví aj konvergencia ekonomík. Členstvo v EÚ je len nástrojom/príležitosťou, avšak nie je všeliekom a nemusí automaticky znamenať dosiahnutie ekonomickej úrovne jej najbohatších častí.

Zachovanie vlastnej identity

Členské štáty aj ich ekonomiky si napriek bližším väzbám stále uchovávajú významnú časť nezávislosti, autonómnosti v nastavení významnej časti svojich verejných politík. EÚ im nastavuje len mantinely, v ktorých sa môžu hýbať. Aj ekonomiky regiónu strednej a východnej Európy si po vstupe uchovávajú svoje špecifiká a každá z nich zostáva v istom zmysle jedinečná.

Ani členstvo v Európskej únii nezrovnalo krajiny regiónu do úplne jednoliateho homogénneho šíku, hoci väčšia previazanosť ich trhov často vyúsťuje aj do podobných problémov, s ktorými zápasia. Príležitosť, ktorú im prináša členstvo v EÚ, napríklad v podobe významného zväčšenia domáceho trhu, uchopili s rôznymi úspechmi. Sila ekonomického rastu a rýchlosť približovania sa v jednotlivých krajinách regiónu líšila.

Maďarsku ani členstvo v EÚ nepomohlo

Okrem nastavenia domácich verejných politík mala vplyv na rýchlosť konvergencie bezpochyby aj štartovacia pozícia, na ktorej sa jednotlivé krajiny v čase vstupu do EÚ nachádzali. Neprekvapí, že relatívne pomalšie konvergovali najsilnejšie ekonomiky regiónu – Slovinsko a Česko. S nižších úrovni je silný rast jednoduchší, neraz nevyžaduje až tak veľké úsilie a obrazne povedané, stačí si „upratať“.

Naopak ekonomický silnejšie krajiny sa už nemôžu spoliehať len na akýsi „automatický“ rast, a vo väčšej miere by mali zapájať aj nevyhnutné inovácie. Konvergenciu v Slovinsku navyše sťažila aj jeho geografická poloha, keď po roku 2008 citeľnejšie ako iné krajiny regiónu pocítilo blízkosť problematických trhov juhu Európy.

Podpriemerný ekonomický rast v rámci regiónu zaznamenalo po vstupe do EÚ aj Maďarsko. Krajina je pritom už niekoľko rokov považovaná za jednu z čiernych oviec Európskej únie, ktorá by rada pred hlbšou integráciou uprednostňovala skôr vlastné riešenia. Otvorenou otázkou ostáva kauzalita, t.j. či „orbánovský“ ekonomický model je príčinou alebo len dôsledkom pomalšej ekonomickej konvergencie.

Kto z nových členov vyťažil z EÚ najviac

Naproti tomu sa zdá, že z integrácie do EÚ najviac vyťažili malé pobaltské krajiny, ale aj Rumunsko, ktoré vstúpilo do EÚ o niečo neskôr, v roku 2007.

Jemne nadpriemernú, resp. priemernú mieru konvergencie vykázali i Poľsko a Slovensko. Najmä v prvých rokoch po vstupe do EÚ sa slovenskej ekonomike darilo, aj v porovnaní s regionálnymi konkurentmi z V4. Slovensko pritom stihlo „vlak EÚ“ takpovediac na poslednú chvíľu. Zrýchlené reformy v období tesne pred vstupom tak mohli presunúť časť rastu do obdobia po vstupe do EÚ, na rozdiel od okolitých krajín EÚ, kde sa vo väčšej miere prejavili už i pred vstupom.

Po roku 2008 však Slovensku dochádza dych a konvergencia k pôvodnej EÚ-15 sa takmer úplne zastavila. Slovensko začína doplácať na zanedbané reformy, najmä v oblasti školstva, vedy a výskumu, ale aj podnikateľského prostredia, ktoré ho ukotvujú v ekonomickom modeli založenom na lacnej pracovnej sile a minimálnych domácich inováciách (v modeli tzv. „montážnej dielne“).

Tento ekonomicky model sa však už vyčerpáva a neumožňuje pokračovať v dynamickom raste, ktorý by krajinu ďalej približoval k ekonomicky silným krajinám na západe.

Ante portas…

Častou otázkou je, ako by sa krajinám regiónu darilo bez vstupu do EÚ. Jedným z možných spôsobov porovnania je pohľad na krajiny regiónu strednej a východnej Európy, ktoré do EÚ nevstúpili, či už na Balkáne (Srbsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina), alebo niektoré bývalé sovietske republiky (Moldavsko, Bielorusko, Ukrajina). Porovnanie však sťažuje fakt, že viaceré z týchto krajín sa v priebehu posledných desaťročí ocitli vo väčšom, či menšom vojnovom konflikte.

Na druhej strane, EÚ môže byť jedným z faktorov, ktorý prináša stabilitu a znižuje i pravdepodobnosť otvorených vojenských konfliktov (najmä v prípade národnostných konfliktov). Aj tieto krajiny sa pritom svojou ekonomickou silu v posledných 15 rokoch približovali k úrovni EÚ-15, zvyčajne však pomalšie ako krajiny, ktoré vstúpili do EÚ. Nižšia štartovacia úroveň pritom vytvárala (aspoň teoreticky) vhodné podmienky pre nadpriemerný rast týchto ekonomík.

Nožnice medzi krajinami, ktoré do EÚ vstúpili a tými, ktoré ostali za jej hranicami, sa pritom rozširovali najmä v rokoch tesne pred a po vstupe do únie. Naopak, v posledných rokoch sa medzera pomaly zatvára, pravdepodobne aj vďaka otvoreniu prístupových rokovaní vo viacerých krajinách na Balkáne, ktoré podporujú reformy i ekonomické priblíženie sa týchto krajín ku krajinám EÚ (hoci pomalším tempom ako pred dvoma desaťročiami v prípade teraz už členských krajín EÚ z regiónu SVE).

Príkladom zaostávania z dôvodu oneskoreného vstupu do únie by mohlo byť aj Chorvátsko. Jeho ekonomika sa v roku 2003 (t.j. pred vstupom Slovenska do EÚ) nachádzala na úrovni 96 percent výkonu slovenskej ekonomiky, aktuálne je to len 80 percent (v čase vstupu Chorvátska do EÚ v roku 2013 to bolo len 78%).

Z EÚ ťažia najmä otvorené ekonomiky geograficky vnútri únie

Vplyv EÚ na bohatstvo jej krajín sa snažila odhadnúť napríklad francúzska centrálna banka. Z jej minuloročnej štúdie vyplýva, že vyššia vzájomná obchodná výmena medzi krajinami európskeho zoskupenia po vstupe do únie mala pozitívny vplyv i na bohatstvo krajín – v priemere o 4,4 percent oproti scenáru, ak by krajiny medzi sebou uzatvárali bilaterálne dohody.

Oproti scenáru, ak by sa krajiny riadili len pravidlami WTO, by bol pozitívny vplyv ešte o približne jeden percentuálny bod vyšší. Krajinami, ktoré z členstva v EÚ ťažia najviac sú najmä malé otvorené ekonomiky regiónu SVE, vrátane Slovenska.

Naopak, najmenej členstvo v úniistimulovalo britskú ekonomiku, ale aj veľké ekonomiky juhu Európy (Španielsko, Taliansko, Francúzsko), či relatívne uzavreté ekonomiky s excentrickou polohou založené na turistickom ruchu (Grécko, Cyprus).

Štúdia Banque de France pritom uvažovala len o efekte vyššie vzájomnej výmeny, opomínala pozitívne efekty plynúce z voľného pohybu kapitálu, práce, či neekonomické benefity.

Viaceré štúdie a porovnania teda ukazujú, že členstvo v EÚ ekonomikám regiónu strednej a východnej Európy prospieva. Nie je však všeliekom a dôležité je i nastavenie domácich verejných politík.

Autor je analytik UniCredit Bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *