Streda 12. decembra. Meniny má Otília

Slováci pohoreli v ďalšom prieskume finančnej gramotnosti

Banky Redakcia 09.10.2018 | 00:00 0 Komentárov

Až 80 percent Slovákov je presvedčených, že rozumie financiám. V teste finančnej gramotnosti však prepadli. Napriek tomu, že Slováci sú pesimisti, suma, ktorú si dokážu mesačne odložiť, rastie.

V teste finančnej gramotnosti prepadli aj tí, ktorí si v tejto oblasti verili. Výrazne lepšie výsledky nedosiahli ani mladí, či ekonomicky aktívni ľudia. Aj keď si teda väčšina ľudí myslí, že finančná gramotnosť rastie, reálne výsledky testovania sú tak podpriemerné. Finančná gramotnosť pritom ovplyvňuje životnú situáciu nás všetkých, ako aj budúcnosť našich detí.

Za finančne gramotných sa považuje takmer 80 percent Slovákov, veria si najmä muži a ľudia v produktívnom veku. „Ani finančne sebavedomí však nedosiahli lepšie skóre v porovnaní s tými, ktorí rovno uviedli, že financiám nerozumejú. Z maximálneho počtu šiestich bodov za správne odpovede väčšina respondentov získala iba jeden,“ uvádza Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.

Jedným zo zámerom prieskumu, ktorý realizovala Poštová banka a ktorého sa zúčastnilo takmer 1 500 respondetov bolo zistiť ako Slováci vnímajú svoju aktuálnu finančnú situáciu a čo robia pre jej zlepšenie do budúcnosti.

Veční pesimisti?

Až 42 percent respondentov uviedlo, že svoju finančnú situáciu vníma v porovnaní s predchádzajúcim rokom ako rovnakú. Podiel finančne negatívne naladených Slovákov za štyri roky klesol takmer o desať percentuálnych bodov, avšak podiel vyslovených optimistov nevzrástol.

Individuálne vnímanie vlastnej situácie aj výkonnosti ekonomiky značne ovplyvňujú nielen naše nákupné, ale aj finančné rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že Slováci nemajú pocit, že by sa ich životná úroveň za posledný rok zlepšila.  Zvyšuje sa však počet tých, ktorí si pravidelne sporia, ako aj veľkosť ich úspor.

Suma úspor napriek tomu rastie

Mesačne si zo svojej výplaty dokáže niečo odložiť 61 percent Slovákov, v priemere je to 131 eur. Pozitívne je, že výška tejto sumy sa za ostatné štyri roky mierne zvýšila, a to o osem eur. Vyše polovica z tých, čo sporia, si odkladá peniaze bez konkrétneho účelu a takmer traja z desiatich majú peniaze uložené neefektívne, „v ponožke“.

„Podľa odborníkov je tiež lepšie ukladať si financie na konkrétny účel, napríklad na kúpu auta, rekonštrukciu bytu alebo na vzdelanie detí. V opačnom prípade na tieto úspory ľahko siahame aj v prípadoch, keď to nie je nevyhnutné,“ vysvetľuje L. Žáčková.

Sporenie na štúdium detí

Jedným z dôležitých motívov sporenia sú deti. Až 59 percent oslovených šetrí pravidelne pre svojich potomkov. Prieskum prezradil aj to, že až štvrtina z nich si z týchto úspor už požičala. V priemere im odkladajú 36 eur mesačne, najčastejšie ide o sumu 20 eur. Väčšina síce šetrí bez konkrétneho účelu, ale až viac ako štvrtina sporiacich rodičov presne vie, na čo by mali byť úspory použité – šetria im na vzdelanie.

„Zrejme každý súhlasí, že najlepšou investíciou do budúcnosti našich detí je kvalitné vzdelanie. Čím skôr na to začneme myslieť, tým jednoduchšie im ho zabezpečíme. Je ľahšie odkladať dlhšiu dobu pár eur mesačne, ako neskôr rozmýšľať, kde vezmem naraz veľký objem peňazí na pokrytie študijných nákladov dieťaťa,“ radí L. Žáčková.

Ročné školné napríklad v britskom Oxforde vyjde na 28 tisíc do­lá­rov (24 tisíc eur). Na americkom Harvarde je to 45 tisíc dolárov (39 tisíc eur).

50 najlepších univerzít v Európe

1     University of Cambridge,
2     University of Oxford
3     Eidgenössische Technische Hochschule Zürich
4     University of Edinburgh
5     University College London
6     Universität Wien
7     University College Utrecht
8     Universiteit Utrecht
9     University of Manchester
10     Freie Universität Berlin
11     Technische Universität Berlin
12     University of Notre Dame
13     University of Leeds
14     Helsingin yliopisto
15     Humboldt-Universität zu Berlin
16     University of Glasgow
17     Universitetet i Oslo
18     University of St Andrews
19     Katholieke Universiteit Leuven
20     Nottingham Trent University
21     The Open University
22     Universität Hamburg
23     University of Southampton
24     Ludwig-Maximilians-Universität München
25     Technische Universität Wien
26     École Polytechnique Fédérale de Lausanne
27     Newcastle University
28     Rheinische Friedrich-Wilhelms-Universität Bonn
29     Universidad Complutense de Madrid
30     Norges teknisk-naturvitenskapelige universitet
31     University of Warwick
32     Rheinisch-Westfälische Technische Hochschule Aachen
33     University of Nottingham
34     Rijksuniversiteit Groningen
35     Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg
36     Universität zu Köln
37     Linköpings universitet
38     London School of Economics and Political Science
39     Alma Mater Studiorum Università di Bologna
40     Université de Genève
41     Universiteit Twente
42     Technische Universität Dresden
43     Univerzita Karlova v Praze
44     Universidad de Barcelona
45     Westfälische Wilhelms-Universität Münster
46     Universität Bern
47     Uppsala universitet
48     Universität des Saarlandes
49     University of York
50     Technische Universiteit Eindhoven 

(Zdroj: eduworld.sk)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *