Sobota 29. február. Meniny má Nikto

Slováci premárnili extrémne šance, ktoré im tento rok ponúkli finančné trhy

Každý chce so svojimi peniazmi narábať čo najlepšie. Správnosť rozhodnutí však ukáže  až bilancia. Tá tohtoročná nevyznieva pre bežného slovenského investora priaznivo. Napriek tomu, že rok 2019 bol na finančných trhoch jedným z najsilnejších, sa Slovákom kvôli zlej voľbe peniaze zhodnotiť nepodarilo a vo výsledku si za ne môžu kúpiť menej ako na začiatku roka.

Nepracovali na finančnej gramotnosti

Finančná gramotnosť nie je len o správnom hospodárení v rámci domáceho rozpočtu, ale aj o správnej miere zvládnutia rizika pri investovaní. To Slovákom zatiaľ vôbec nejde a stále si držia post príliš konzervatívnych. To bolo v roku 2019 jednou z najväčších chýb. „Slováci sú stále konzervatívni vo svojich rozhodnutiach,“ hovorí o svojej skúsenosti Matej Varga, vedúci úseku riadenia investícií Prvej penzijnej, správcovej spoločnosti Poštovej banky.

Za konzervatívnym postojom stoja malé znalosti, ktoré sú dôvodom zlých rozhodnutí. „Stále nízka finančná gramotnosť, ktorú niektorí nazývajú aj konzervativizmom, je dlhodobo dôvodom slabého zhodnocovania úspor nášho obyvateľstva,“ hovorí Jozef Beständig, TOP finančný sprostredkovateľ Fincentra. A výsledok?

„K šanciam, ktoré Slováci nevyužili uvediem iba toľko, že kým akciový trh vyspelého sveta zastúpený indexom MSCI World narástol za poslednú dekádu takmer o dva a pol násobok, priemerný Slovak zhodnotil svoje úspory za rovnaké obdobie ani nie desatinou rastu tohto indexu,“ dodáva J. Beständig. Nejde teda o anomáliu roku 2019, ale chybu, ktorú robia Slováci dlhodobo.

Vďaka vyčkávaniu nestihli najvýkonnejší rok

Veľkou chybou roku 2019 teda bolo neriskovať. Na začiatku roka však nikto nepredpokladal, že finančné trhy zaknihujú úspechy, skrátka bolo potrebné ísť do rizika. To Slovákom nevyšlo.

„Šance boli obrovské. Kto by to bol na začiatku roka povedal, že nás čaká najsilnejší rok finančných trhov od roku 2009? Ja si dovolím tvrdiť, že nikto ani v najbujarejšom sne nepredpovedal takýto vývoj,“ hodnotí situáciu Radoslav Kasík zo spoločnosti Finax. Mnoho investorov špekulovalo o kríze a vyčkávali.

„V tom tkvie najväčšia rezerva Slovákov. Neinvestujú, stále na niečo čakajú a investície odkladajú. Máme za sebou rok, ktorý ponúkol takmer 30 percentné zhodnotenie v prípade svetových akcií. Ak vynecháte v investovaní takéto obdobie, radikálne vám to ovplyvní výkonnosť na niekoľko rokov,“ hodnotí R. Kasík.  Vyčkávanie tak znamenalo nechať si pred nosom ubziknúť najlepší pokrízový rok.

Namiesto plusu 30 % strata 2,9 %

„Je pravdou, že isté úspory je dobré mať na bankovom účte, ideálne ako rezervu vo výške šesťmesačných výdavkov. Tieto peniaze treba mať kedykoľvek dostupné. Avšak so zvyškom úspor by mal každý hľadať zhodnotenie aspoň na úrovni inflácie, aby si peniaze uchovali svoju hodnotu,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. V roku 2019 však Slováci akoby vnímali len prvú časť vety. Peniaze hromadili so zhodnotením pod úrovňou inflácie a bezpečnostná rezverva ďaleko presiahla šesťmesačné výdavky.

„Americké akcie rástli o vyše 25 percent, technologický sektor dokonca o vyše 30 percent, európske akcie si tiež polepšili o vyše 20 percent a dvojciferné zhodnotenie okolo 15 percent doručili aj rôzne podnikové dlhopisy,“ hodnotí Stanislav Pánis, analytik J&T Banky.

Priemerná slovenská domácnosť z toho však príliš neprofitovala. „Väčšinu voľných zdrojov, podľa dát OECD 54 percent a podľa štúdie HFCS Národnej banky Slovenska až 68 percent, držia ľudia v banke na sporiacich produktoch či dokonca na bežných vkladoch s takmer nulovým zhodnotením. Po zohľadnení pomerne vysokej, takmer trojpercentnej inflácie, tieto nesú záporný reálny výnos. Inak povedané, bežná domácnosť si za ne môže kúpiť menej ako pred rokom,“ konštatuje S. Pánis.

Podľa štatistiky NBS mali ľudia viac ako polovicu úspor uloženú v bankách alebo doma v hotovosti, kde im z hodnoty ukrojila inflácia. „Aktuálne len 6,6 milidiardy eur držia Slováci v akciách a podielových fondoch, 16,25 mld. eur v dôchodkových pilieroch a dlhodobých poistných zmluvách. Ďalšieho 3,13 mld. eur držia ľudia v dlhopisoch, avšak často ide o rizikové podnikové cenné papiere,“ vymenúva formy investícií Slovákov za tento rok M. Bulik. Jeho slová však naznačujú ďalšiu zásadnú chybu, ktorú slovenskí investori robia. Nevedia si správne vybrať finančný produkt.

Nulový alebo príliš vysoký risk

Problémom, ktorý sa v roku 2019 naplno prejavil, boli zlé rozhodnutia nielen konzervatívnych investorov, ale aj tých, ktorí s vidinou vysokého zhodnotenia podstúpili neprimerané riziko, ktoré neprinieslo ovocie. Ako napríklad kryptomeny.

„Možno jednoducho povedať, že pokiaľ už Slováci investujú, tak investujú veľmi zle. Keď sa už aj dokážeme odpútať od sporiacich a termínovaných vkladoch, siahame po nezmysloch ako kryptomeny, rôzne pôžičky a podvodné riešenia sľubujúce hory doly alebo po predražených riešeniach ako investičné životné poistenie, či zmiešané podielové fondy alebo po rizikovo nevyvážených investíciách ako privátne emisie dlhopisov, realitné fondy a podobne,“ vymenúva R. Kasík

Súhlasí s tým aj J. Beständig: „Vidím to veľmi často. Veľkou rezervou je výber nesprávnych produktov, zväčša poplatkovo absolútne nevhodných.“

Problémom je aj samotný odhad investičného horizontu, ku ktorému sa produkty vzťahujú.  „Chyba bola väčšinou v nesúlade medzi investičným horizontom a výberom fondu. Aj v rámci sporenia na dôchodok v druhom pilieri si väčšina Slovákov sporí v dlhopisovom fonde na veľmi dlhý investičný horizont. Pritom pri dlhom horizonte je vhodné byť odvážnejší a investovať viac do akcií, než dlhopisov,” dodáva M. Varga.

Neschopnosť poučiť sa z vlastných chýb

Učiť sa na vlastných chybách je drahé, nepoučiť sa ani z nich je tragické. „Expozícia voči rizikovejším aktívam je u Slovákov stále mimoriadne nízka,“ hovorí S. Pánis. o pretrvávajúcom trende aj v roku 2019.

Hoci sa v čase štruktúra finančného majetku Slovákov postupne posúva k tomu, čo je štandardom v krajinách s väčšou tradíciou investovania, ide to pomaly a robíme veľa chýb, ktoré sú drahé.

„Myslím si, že Slováci dostali v tomto roku silnú pokutu vo forme ušlých ziskoch. Žiaľ, málokoho to bude trápiť a málokto si uvedomí, že nezarobený cent je stratený cent, najmä keď nám skutočne ležal pod nohami a stačilo sa pre neho len zohnúť,“ uzatvára nelichotivú bilanciu tohto roka R. Kasík.

Ako ste tento rok investovali?

View Results

Loading ... Loading ...

2 odpovede na “Slováci premárnili extrémne šance, ktoré im tento rok ponúkli finančné trhy”

  1. Peter Čiernik píše:

    Čudujete sa Slovákom? Spomeňte si ako mnohokrát dopadlo ich investovanie po r. 1990. Takže dobre robia, prosto už neveria. Vždy len doplatili pri každom rozhodnutí. Osobne som tak isto pochodil a nepomohlo sa ani sťažovať. Súdy, či štát nepomohol.
    A ako vidím pri súčasnej politike a ekonomike to lepšie pre obyčajných Slovákov nebude.

    Váš čitateľ Peter

    • jacq píše:

      Vobec ste nepochopili clanok, bez urazky. Dobre robia ked maju peniaze doma ci na beznom ucte ci dlhopisoch? Urcite NIE! S rokom 1990 sa dnesna doba vobec neda porovnavat, bezpecnych moznosti ako dobre investovat je dost, problem je len financna negramotnost 70% naroda..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *