Stvrtok 23. novembra. Meniny má Klement

Slováci si odkladajú menšiu časť príjmu, ako priemerný Európan, alebo Čech

Napriek tomu, že slovenské domácnosti dokázal šetriť pomerne slušne ešte do polovice 90. rokov minulého storočia, po roku 1997 došlo k výraznému poklesu záujmu o sporenie. Dôvodom však nie je len ekonomická situácia. Je za tým nízka finančná gramotnosť, zlé skúsenosti s nebankovými spoločnosťami, či averzia k investičnému riziku.

Slováci šetria menej, ako im to umožňujú zárobky a kondícia ekonomiky. A to napriek tomu, že ekonomická výkonnosť krajiny, rast zárobkov a zamestnanosti už v súčasnosti umožňujú zvýšiť objem financií vkladaných do rôznych foriem sporenia.

Sporenie je kultúrna záležitosť. „Je ovplyvnená viacerými faktormi, bohatstvom domácností, vzdelaním, finančnou gramotnosťou a asistenciou domácnostiam vo finančných otázkach. Slováci patria na popredné priečky v túžbe vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, a  časť finančných zdrojov majú viazaných práve k bývaniu – či už vo forme vložených peňazí alebo úverov na bývanie,“ hodnotí súčasný stav Andrej Arady, makroekonóm Všeobecnej úverovej banky.

Prvou ranou pre sklon Slovákov sporiť si bol rozpad Československa. Sporili si čoraz menej, a situácia sa stabilizovala až po vstupe do EÚ v roku 2004. Pritom ešte v druhej polovici 90-tych rokov sme v ochote sporiť si boli na veľmi podobnej pozícii ako Česká republika. Najlepšie tomu bolo v roku 1997, kedy si slovenské domácnosti odkladali v podobe úspor necelých 14 percent príjmov a Česi zhruba 13 percent. V polovici prvého desaťročia nového milénia sa však miera sporenia na Slovensku výrazne prepadla. V roku 2006 tesne pred vypuknutím ekonomickej a finančnej krízy obyvatelia SR do úspor vkladali len necelých šesť percent príjmov. České domácnosti pritom stále takmer 13 percent.

Kríza síce donútila Slovákov opäť začať viac myslieť na vytváranie rezerv, no na úroveň 90-tych rokov minulého storočia sa nedostali. V roku 2016 domácnosti sporili len 8,8 percenta z príjmov. Priemer EÚ je pritom 10,4 percenta a v krajinách eurozóny to je až 12,4 percenta  príjmov. Sú v tom zarátané aj krajiny s oveľa väčším sklonom k úsporám. Napríklad vo Švédsku je to takmer 19 percenta príjmov a v Nemecku 17 percent. Rakúšania si odkladajú zhruba 13 percent zo zárobkov. Nižšiu mieru úspor domácností ako v SR zaznamenali napríklad v Španielsku, Fínsku, Portugalsku či Poľsku. Väčšina týchto krajín však vykazujú oveľa vyššie celkové osobné finančné aktíva.

Malé finančné aktíva

Pomerne nízka ochota sporiť si sa prejavuje aj malom finančnom majetku slovenských domácnosti. Slováci majú podľa minuloročnej štatistiky tretie najnižšie osobné finančné aktíva spomedzi 28 štátov EÚ. Horšie skončilo len Rumunsko a Poľsko, a porovnanie nezahŕňa Bulharsko, ktoré by sa pravdepodobne v rebríčku umiestnilo tiež pod Slovenskom. Priemerný Slovák má finančný majetok, teda úspory, finančné investície, ako akcie, dlhopisy, alebo podielové fondy, vo výške len zhruba 12 tisíc eur. Priemer EÚ bol až päťnásobne vyšší – takmer 68 tisíc eur na obyvateľa.

Oveľa vyššie osobné finančné aktíva pritom evidujú aj občania štátov ako Česká republika, Estónsko či Slovinsko, kde tento ukazovateľ dosahuje takmer 20 tisíc eur na obyvateľa. Viac ako 100 tisíc eur na obyvateľa vykazuje šesť štátov a to vzostupne: Belgicko, Veľká Británia, Luxembursko, Švédsko, Holandsko a najviac Dánsko. Priemerný Dán má vo finančných aktívach až 12-krát vyššiu sumu ako Slovák.

Dôvodov je niekoľko. „Príčinami tohto stavu je podpriemerný príjem, nízke celkové bohatstvo. Súčasne vysoký podiel vlastnenia nehnuteľností – teda veľkú časť peňazí vkladajú ľudia do bývania. Nezanedbateľný je tiež vplyv zlej skúsenosti s privatizáciou počas 90-tych rokov,“ vymenúva A. Arady.

Ďalším dôvodom je až to, že obyvatelia SR preferujú konzervatívne formy sporenia. Šetria si na bankových účtoch, prípadne v dobrovoľnom dôchodkovom pilieri, či prostredníctvom investičného životného poistenia. V prieskume z roku 2014 pritom uviedlo až 89 percent slovenských domácností, že vlastní nejaké osobné finančné aktíva. Nejde tu teda o úplnú chudobu. No až 88 percent zúčastnených uviedlo, že z hľadiska foriem využíva bankové vklady a 16 percent domácností uviedlo aj aktíva v dobrovoľnom dôchodkovom pilieri, prípadne životnom poistení.

Len veľmi malá skupina slovenských domácností využíva iné formy finančných aktív, pri ktorých by však mohli dosiahnuť oveľa vyššie výnosy. Napríklad podielové fondy využívajú len dve percentá domácností a vlastníctvo akcií uvádzajú tiež len dve percentá. Úplne zanedbateľná časť, menej ako jedno percento domácností, si odkladá a sporí do dlhopisov.

Tieto tri formy finančnej rezervy a zhodnocovania úspor (podielové fondy, akcie, dlhopisy) sú u nás menej využívané ako napríklad v susednom Poľsku či Maďarsku, či ako v eurozóne. Napríklad do podielových fondov si tak odkladá peniaze deväť percent domácností eurozóny, desať percent v Rakúsku alebo sedem percent domácností v Maďarsku.

Uvedená situácia vyplýva z toho, že hlavnú úlohu pri umiestňovaní úspor na Slovensku majú banky a ich produkty, čo vyplýva z nízkej finančnej vzdelanosti alebo bariér vo forme vyšších vstupných nákladov/poplatkov pri iných formách investovania. Väčšinu úspor tak majú Slováci na účtoch, ide najčastejšie o rôzne formy sporiacich účtov, termínované vklady či vkladné knižky. Objem investícií vo forme vkladov na Slovensku tvorí takmer 72 percent hodnoty všetkých finančných aktív.

Aj celkové bohatstvo Slovákov je v porovnaní s Európou nízke. Až polovica domácností štátov eurozóny má vyšší majetok ako pätina najbohatších domácností v SR. Platí napríklad, že desať percent najbohatších domácností v SR má čisté bohatstvo na úrovni 139 tisíc eur. V eurozóne však má desatina najbohatších až štyri krát väčší majetok.

Dôvody na zmenu

Pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky a zvyšovanie životnej úrovne však podľa analytikov vytvárajú priestor pre to, aby obyvatelia Slovenska začali šetriť viac. Rastú mzdy a pracuje rekordný počet obyvateľstva, podľa ŠÚSR počet pracovných miest prekročil 2,51 milióna. Aktuálne pociťujú firmy tak v službách ako aj v priemysle historicky najväčší nedostatok pracovníkov. Prinesie to rast miezd a menej ľudí bez práce. V budúcnosti sa preto otvorí priestor aj pre dobiehanie európskeho štandardu.

Dlhodobo sa vytvára výrazná potreba mať rezervu z viacerých dôvodov. Úspory budú potrebné na prípadné krytie výdavkov na hypotéky v horších časoch. Slovenské domácnosti sa totiž pomerne rýchlym tempo zadlžujú a hrubý dlh v pomere k disponibilným príjmom prekročil podľa prepočtu VÚB vlani 60 percent. Na tento trend reagovala aj NBS, ktorá obmedzila poskytovanie tzv. stopercentných hypoték ako aj spotrebných úverov. Pri kúpe nehnuteľností tak musia záujemcovia vložiť viac vlastných nasporených prostriedkov.

Rovnako dôvodom na vyššiu mieru sporenia je starnutie populácie a fakt, že sa zmenší počet produktívnych ľudí najčastejšie generujúcich úspory. Súčasne výrazne stúpne počet starších a detí, ktorí úspory skôr čerpajú. Potreba nasporiť si na obdobie dôchodku bude motivovať ľudí šetriť. V nasledujúcich dekádach bude Slovensko čeliť najvýznamnejšiemu starnutiu spomedzi všetkých európskych krajín a to výrazne zaťaží dôchodkový systém.

Predpoklad je, že Index závislosti v staršom veku, ktorý sa vyjadruje ako podiel populácie nad 65 rokov k populácii v pracovnom veku (20 až 64 rokov), bude mať Slovensko okolo roku 2060 najhorší zo všetkých krajín EÚ – približne na úrovni 70 percent (na 7 starších nad 65 rokov bude pripadať 10 ľudí v produktívnom veku 20 až 64 rokov). Odhadovaný priemer EÚ 28 je niečo nad 50 percentami. Ešte v roku 2013 malo Slovensko tento index najlepší spomedzi krajín únie – pod 20 percntami.

Podľa prieskumov VÚB si polovica sporiacich Slovákov odkladá mesačne 20 eur až 50 eur. Každý šiesty klient tejto banky vlastní vkladnú knižku, mesačne si na nej sporí v priemere 33 eur. Míľnikmi v živote, ktoré motivujú k sporeniu sú životné situácie – narodenie dieťaťa, prvé zamestnanie, hypotéka a dôchodok. obľúbené je tiež program pravidelného investovania do vybraných podielových fondov.

„Ideálne je nastaviť si sporenie ako prioritu a riešiť ho vždy, keď prídu na účet peniaze. A nie až ex post, kedy sa uprednostnia všetky aj nie nevyhnutné výdavky,“ zdôraznila Barbora Štubňová, vedúca oddelenia depozít a investícií VÚB.

Akú časť príjmu sa vám podarí mesačne usporiť?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *