Piatok 23. októbra. Meniny má Alojzia

Slováci si v oblasti financií veria. Často však neoprávnene

finančná gramotnosť

Slováci rozumejú financiám stále menej a absenciu vedomostí suplujú falošnou sebadôverou. Problémom je chýbajúci systém vzdelávania, ktorý sa za dlhé roky stále nedarí naštartovať.

Peniazom rozumieme neustále nedostatočne

Finančnú gramotnosť Slovákov pravidelne preverujú banky, finanční agenti aj nezávislé inštitúcie. Najnovšie prieskumy vyznievajú dokonca ešte žalostnejšie ako pred rokmi. Hoci sa v niektorých oblastiach vedomostnú úroveň podarilo zvýšiť, vo všeobecnosti sme v oblasti financií jedným z najmenej zdatných národov.

V indexe finančnej gramotnosti, ktorý pripravila pre spoločnosť OVB prieskumná agentúra 2Muse v auguste tohto roka, dosiahli Slováci priemerný výsledok 62 zo 100 bodov. To podľa spoločnosti naznačuje, že finančná gramotnosť Slovákov sa zlepšuje len mierne. A aj to nie v celkovom meradle

Prieskum o finančnej situácii a spotrebe domácností na Slovensku realizovaný Národnou bankou Slovenska tiež zisťoval, ako respondenti rozumejú základným pojmom a súvislostiam v oblasti úverov, sporenia a investovania.

Zo zistení je dokonca možné skonštatovať, že finančná gramotnosť na Slovensku sa medzi dvoma vlnami zisťovania mierne zhoršila. V roku 2017 na všetky otázky odpovedalo správne 9,6 percenta respondentov, kým ešte v 2014 na tie isté štyri otázky správne odpovedalo 10,6 percent opýtaných. V teste na otázky pritom odpovedajú respondenti, ktorí deklarujú, že majú v rodine najväčší prehľad o financiách.

Rovnako výsledky prieskumu Poštovej banky o vzťahu Slovákov k peniazom potvrdili, že naše znalosti v oblasti financií sú stále podpriemerné. „Vo veľkom teste finančnej gramotnosti prepadli aj tí, ktorí si v tejto oblasti verili,“ konštatuje Lýdia Žáčková z Poštovej banky.

Za poklesom gramotnosti je agresívna reklama

„Zhoršenie finančnej gramotnosti je dané aj tým, že čoraz častejšie musíme robiť rýchle rozhodnutia a predaj finančných produktov sa stal agresívnejší,“ nazdáva sa finančný sprostredkovateľ Patrik Kunzo.

Problémom je najmä absencia systematického finančného vzdelávania, ktorú často nahrádzajú jednorazové mediálne kampane. To znamená, že celkovú finančnú gramotnosť formuje tá, ktorá reklama. Dlhé roky sú ľudia napríklad vystavení reklamám na splátkový predaj a kúpu tovaru na dlh.

„Výsledkom jedného z prieskumov bolo, že väčšina ľudí nepriradila splátkový predaj k úverom. Ľudia sú presvedčení, že splátkový predaj je výhodnejší ako iné úvery, vďaka ktorému si môžu dopriať kedykoľvek nové veci. To je nezmysel, ktorý sa prejavil v desiatkach tisíc exekúciách a osobných bankrotoch,“ pripomína Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Problémy slabej finančnej gramotnosti sa však ukazujú naprieč celým spektrom finančných produktov. „Stále je veľa ľudí, ktorých zaujíma iba úroková sadzba, no už nepozerajú na vedľajšie náklady spojené s hypotékou. To má potom často za následok predraženie celého úveru,“ hovorí zo skúsenosti P. Kunzo. Vyše štvrtina ľudí potom nedokáže pokrývať svoje základné výdavky a musí si požičiavať.

Podľa M. Búlika je napríklad chybou, že na Slovensku nebežala dlhodobá vysvetľovacia kampaň k sporeniu na dôchodok. Výsledkom je, že Slováci tejto oblasti nerozumejú a nezaujíma ich. Preto aj po siedmich rokoch od presunu sporiteľov do konzervatívnych fondov sa do tých rastových fondov vrátila len niečo viac ako desatina sporiteľov.

Prílišná sebadôvera plodí zlé rozhodnutia

Podľa prieskumu OVB je veľkým problémom obyvateľov Slovenska privysoká sebadôvera. Až deväť z desiatich o sebe vyhlasuje, že sa dobre vyzná vo financiách. V skutočnosti nie je ich finančná gramotnosť vôbec dobrá. Dôsledkom tohto postoja je, že ľudia sa radia s podobne zmýšľajúcimi a sebavedomými priateľmi, ktorí ich často utvrdia v ich zlých rozhodnutiach.

„Zaujímavosťou je, že medzi ľuďmi s vysokou a nízkou finančnou sebadôverou sme namerali iba päťbodový rozdiel v Indexe finančnej gramotnosti. To je ďalší fakt, ktorý hovorí o nesprávnom postoji,“ vysvetľuje M. Búlik.

Prvú lastovičku však vidí v tom, že ľudia už prestávajú dôverovať „samovzdelaným“ rodinným priateľom a pri ťažkých témach ako sporenie na dôchodok už polovica ľudí diskutuje so svojím finančným sprostredkovateľom. Miera dôvery k nim narástla na takmer 70 percent. „To je rovnaká dôvera ako v prípade bankárov, ktorí na Slovensku zvykli dlhé roky dominovať aj v oblasti finančného plánovania,“ pripomína M. Búlik

Problém začína už na školách

Podľa Zuzany Žiaranovej z Tatra banky je negatívny trend vo finančnej gramotnosti priamo úmerný množstvu vzdelávacích aktivít v tejto oblasti na školách. Nízku úroveň finančného vzdelania si tak zo škôl mladí ľudia neskôr prenášajú aj do reálneho života.

„Sme presvedčení, že dlhodobo nízku finančnú gramotnosť na Slovensku vieme zvrátiť, len ak sa budeme systematicky venovať finančnému vzdelávaniu mladých ľudí. Vo vyspelých európskych krajinách vie na štyri základné otázky k finančnej gramotnosti odpovedať približne 50 percent dospelých. Myslíme si, že to je stav, kam by sme mali smerovať aj my,“ naznačuje Peter Matúš, člen predstavenstva Tatra banky.

„Vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti by sa malo objavovať v školských osnovách už na základných školách. Je dôležité, aby sa deti oboznamovali s touto témou už v malom veku a osvojovali si základné princípy, nakoľko peniaze sú súčasťou života a dôležité vedieť s nimi narábať,“ dopĺňa L. Žáčková. Vzdelávanie by preto malo byť dlhodobé, seriózne a bez pachute snahy o predaj produktu.

Posun je vidieť aspoň v digitalizácii

Nie všetko je však negatívne. Ak sa v niektorej oblasti finančná gramotnosť Slovákov neustále zvyšuje, je to využívanie digitálnych nástrojov. Slováci majú radi inovácie, používajú moderné technológie.

„Približne 75 percent Slovákov s pripojením na internet každodenne spravuje svoje financie predovšetkým digitálne z mobilu alebo počítača. Koronavírusová epidémia tento trend ešte posilnila. Až 12 percent Slovákov počas nej začalo alebo intenzívnejšie ako doteraz používať digitálne kanály a plánuje v tom pokračovať. Ukazujú to dáta z orientačného prieskumu UniCredit Bank,“ hovorí Zuzana Ďuďáková hovorkyňa UniCredit Bank.

„Slováci sú vo využívaní digitálnych technológií v popredí medzi európskymi klientmi, či už ide o bezkontaktné platenie alebo banku v mobile,“ dodáva.

Ukazuje to na fakt, že Slovákov bankovníctvo a technológie zaujímajú a o svoje peniaze sa starať chcú, no chýbajú im nezávislé informácie, na základe ktorých sa môžu správne rozhodovať.

Zvýšenie dôvery vo finančných sprostredkovateľov však môže priniesť úspech. „Najmä v prípade, ak svoju prácu budú vykonávať zodpovedne. Mojou víziou je dosiahnuť u klientov takú úroveň znalostí, aká je len kapacitne možná,“ uzatvára P. Kunzo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial