Piatok 18. októbra. Meniny má Lukáš

Slováci sú z pohľadu pracovnej perspektívy najväčími optimistami v Európe

Nedávny prieskum ukázal, že Slováci si najviac veria pri udržaní ich súčasného zamestnania. O jeho stratu sa obáva len osem percent z nich, čo je najmenej v Európe. Zásluhu na tom má zlepšujúca sa ekonomická situácia na pracovnom trhu. Naopak najhoršie v prieskume vyšli podľa očakávaní Gréci, či Španieli. Pracovné pozície sú tak paradoxne ohrozené najviac v krajinách, kde boli alebo sú najviac chránené.

Tematike pracovných podmienok sa venuje nejeden prieskum a štúdia. Jeden z posledných – Eurofound (Sixth European Working Conditions Survey 2015), skúma názory obyvateľov krajín EÚ práve na rôzne aspekty ich pracovného života. Zaoberá sa napríklad aj tým, či majú zamestnanci dostatok času na plnenie pracovných úloh, koľkí pracujú mimo „štandardných“ hodín alebo či majú obavy zo straty zamestnania. Podmienky porovnáva naprieč krajinami.

Dalo by sa čakať, že jednou z hlavných obáv zamestnaných Slovákov je strata zamestnania. Z výsledkov prieskumu však vyplýva paradoxne niečo iné. Len osem percent pracujúcich Slovákov sa totiž stotožňuje s tvrdením, že by v nasledujúcich šiestich mesiacoch mohlo prísť o svoju prácu. To je najmenej zo všetkých krajín EÚ. Na svedomí to pravdepodobne má pozitívne sa vyvíjajúca situácia na našom trhu práce. Európsky priemer je pritom dvojnásobný.

Rovnakú obavu má až desatina pracujúcich Rakúšanov, 17 percent Maďarov či Čechov, ale až štvrtina Poliakov. Najväčšiu obavu o stratu zamestnania ale majú Slovinci a Španieli.  

Ak by aj došlo k strate zamestnania, tak každý štvrtý Slovák sa domnieva, že by bolo ľahké nájsť si podobne platenú pracovnú pozíciu. Podobne to vidia aj naši českí susedia. Európania sú v priemere o niečo optimistickejší, európsky priemer totiž dosiahol 37 percent. Z našich susedov sú pozitívnejšie ako Slováci naladení aj Poliaci a Rakúšania.

Až viac ako tretina pracujúcich z Poľska a Rakúska sa neobáva, že by mali problém nájsť si prácu s podobným platom, aký majú v súčasnosti. V Dánsku a vo Švédsku zastáva rovnaký názor až viac ako polovica pracujúcich. Naopak, obavu z nenájdenia takejto práce majú až dve tretiny Grékov, čo je najviac z EÚ 28.   

Vždy aktuálnou témou sú rozdiely medzi mužmi a ženami. Tie sa zvyčajne týkajú platového ohodnotenia, ale aj nerovností v zastávaní vrcholových a manažérskych postov. To sčasti potvrdili aj výsledky prieskumu. Až dve tretiny Slovákov totiž uviedli, že majú za šéfa muža. Rovnako je to aj v Európskej únii a susedných krajinách.

Z priemeru mierne vyčnievajú Rakúšania, keďže muža majú za šéfa až zhruba tri štvrtiny pracujúcich. Najväčšie zastúpenie žien v tejto funkcii môžeme naopak nájsť vo Švédsku, kde má za nadriadenú takmer každý druhý pracujúci.     

Slováci ale získali aj iné prvenstvo. Len zhruba dve tretiny pracujúcich našincov totiž uviedli, že má, vždy alebo väčšinou, dostatok času na splnenie pracovných úloh. To je najmenší podiel z celej „dvadsaťosmičky“. Vo všetkých susedných krajinách prevýšil tento podiel aspoň 70 percent. V Maďarsku má dostatok času na splnenie pracovných povinností pochvaľuje až osem z desiatich oslovených. Ešte spokojnejší sú v Bulharsku, kde sa s dostatkom času na svoje úlohy stotožňuje až 90 percent racujúcich. 

pracovne-podmienky

Nie každý si svoje pracovné úlohy stihne splniť počas „štandardných“ pracovných hodín. A Slováci vedia presne, o čom je reč. Patria totiž spolu s Írmi, Malťanmi a Fínmi  k tým, ktorí najčastejšie pracujú v noci. Na nočnú chodí minimálne raz do mesiaca až každý štvrtý pracujúci Slovák. Závidieť v tomto smere nemáme čo ani susednému Česku, kde sa kvôli nočným pracovným povinnostiam aspoň raz za mesiac nevyspí 23 percent pracujúcich. Ostatní naši susedia sú na tom o čosi lepšie.

Podobná je situácia aj v prípade práce cez víkend. Situácia je pre Slovákov nelichotivá. Viac ako polovica z nich sa aspoň raz do mesiaca musí počas týchto dní venovať plneniu pracovných povinností. Lepšie na tom nie sú ani ostatní Európania, nakoľko priemer za EÚ dosiahol rovnakú hodnotu. Spomedzi našich susedov sú na tom horšie len Poliaci, nakoľko až tri pätiny z nich trávia aspoň jeden víkend v mesiaci v práci. Podobne je na tom aj každý druhý Čech.

V závideniahodnejšej situácii sa ale nachádzajú pracujúci v Maďarsku a Rakúsku, kde počas víkendu nepracuje viac ako polovica z nich. Najhoršia je v tomto smere situácia v Grécku, kde v sobotu a nedeľu do práce zavítajú až dve tretiny pracujúcich.

Slováci patria k tým pracovitejším národom. Viac ako tretina pracujúcich našincov totiž strávi v práci aspoň raz za mesiac viac ako 10 hodín denne. Najväčšími vorkoholikmi sú vo Švédsku, kde toľkoto času práci obetuje až viac ako polovica pracujúcich. Naopak, v Taliansku a Portugalsku je to len každý piaty.  

Jedným z ponúkaných pracovných benefitov zvykne byť flexibilný pracovný čas. Fixné pracovné hodiny majú až takmer tri štvrtiny Slovákov, ale len 44 % Fínov či necelá polovica Holanďanov.

Autorka je analytičkou Poštovej banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *