Pondelok 16. septembra. Meniny má Ľudmila

Slovenská ekonomika v 2. polroku prekvapivo sklamala

HDP Slovenska rástlo v 2. polroku najpomalšie od roku 2013. Za spomalením sú externé aj interné faktory. Najlepšie časy v tomto cykle tak má ekonomika už za sebou.

Štatistický úrad SR nedávno nepríjemne šokoval, keď zverejnil predbežné údaje rastu slovenského hospodárstva v druhom štvrťroku. Kým v úvode tohto roka ešte relatívne odolávalo slabnúcemu externému dopytu, v druhom štvrťroku je už spomalenie ekonomického rastu naplno viditeľné. Ekonomický rast sa spomalil z 3,7 na len 1,9 percenta.

Zverejnené čísla výraznejšie zaostali za priemernými trhovými očakávaniami (3,4%). Slovenská ekonomika tak zaznamenala najpomalší medziročný rast od tretieho kvartálu 2013. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa jej výkon zvýšil o 0,4 percenta (sezónne očistené).

Presnú štruktúru rastu zverejnia štatistici až začiatkom mesiaca, na základe mesačných čísel sa však dá predpokladať, že k rastu ekonomiky v druhom štvrťroku prispela len jedna zložka, a to domáci dopyt. Aj ten ale zaznamenal spomalenie dynamiky rastu. Zužujúce sa prebytky zahraničného obchodu naznačujú, že čistý export už k rastu ekonomiky ďalej neprispieval.

Uprostred ekonomického spomalenia

Spomalenie ekonomického rastu sme mohli pozorovať aj vo väčšine ďalších európskych ekonomík, zvyčajne však nie až tak výrazne ako v prípade slovenskej ekonomike. Smerom nahor mal pritom slovenskú ekonomiku ťahať i ponukový šok v automobilovom priemysle, ktorý mal aspoň čiastočne tlmiť spomaľovanie ekonomického rastu v ostatných častiach ekonomiky. Jún však naznačil, že ani prírastok produkcie novej automobilky nemusí plne eliminovať pokles externého dopytu.

Za spomalením ekonomického rastu v druhom štvrťroku je však pravdepodobne nevyhnutné hľadať nielen slabší externý dopyt, ale aj domáce faktory, z ktorých minimálne niektoré mali jednorazovú povahu. Slabšie čísla v druhom štvrťroku vykazovalo stavebníctvo, ktoré zápasí s problémami pri výstavbe infraštruktúry. V najbližších rokoch by tento segment predsa len mohol výraznejšie oživiť blížiaci sa koniec aktuálneho rozpočtového obdobia eurofondov.

Výrazný výpadok produkcie v druhom štvrťroku zaznamenal aj petrochemický priemysel, ktorý tvorí približne 0,5 percenta ekonomiky, a to v dôsledku plánovanej údržby výrobných zariadení v Slovnafte. V medziročnom porovnaní ekonomický rast pravdepodobne okresala aj vyššia minuloročná porovnávacia báza, keď sa v druhom štvrťroku minulého roka do čísel HDP dostala podstatná časť investície Jaguár Land-Rover.

Žezlo od Nemecka prebrali Španielsko a Francúzsko

V externom prostredí slabne ekonomický rast najmä v najväčšej európskej ekonomike a zároveň u najväčšieho obchodného partnera Slovenska, v Nemecku. Výkon nemeckej ekonomiky sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom znížil o 0,1 percenta a nemecká ekonomika tak zaznamenala už druhú medzikvartálnu kontrakciu za posledných rok.

Na druhej strane, druhý kvartál sa porovnával s relatívne silným úvodom roka, v ktorom nemeckej ekonomike pomohlo k silnému rastu i stavebníctvo ťažiace s priaznivých poveternostných podmienok. Korekcia bola preto očakávaná a mierny pokles v zásade neprekvapil. Aj v medziročnom porovnaní sa však rast nemeckej ekonomiky výraznejšie spomalil, a to z 0,9 na už len 0,4 percenta.

Pokles ekonomiky v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom (o 0,2%) vykázala aj britská ekonomika, na ktorú pravdepodobne doľahol marcový Brexit, ktorý sa zatiaľ neuskutočnil. Aj napriek tomu sa časť ekonomiky naň pripravovala, čo stimulovalo rast v prvom štvrťroku a naopak už vopred naplánované „pobrexitové“ odstávky časti priemyslu ukrojili z rastu v druhom štvrťroku.

Dlhodobo slabú kondíciu vykazuje aj Taliansko, kde ekonomický rast už dlhšiu dobu len stagnuje a druhý kvartál to len potvrdil (0,0% v medzikvartálnom i medziročnom porovnaní). Naopak, len jemné spomalenie ekonomického rastu v druhom štvrťroku a relatívne stabilný rast v medziročnom porovnaní na úrovni jedeného respektíve dvoch percent zatiaľ ukázali francúzska a španielska ekonomika.

Väčšina krajín regiónu strednej a východnej Európy si na rozdiel od Slovenska pripísala len mierne spomalenie ekonomického rastu, v medziročnom porovnaní na úrovni do pol percentuálneho bodu. I to podporuje hypotézu, že časť spomalenia, ktoré sme na Slovensku v druhom štvrťroku pozorovali, mohla mať len dočasný jednorazový charakter.

Zamestnanosť aj mzdy naďalej rastú

Spomalenie ekonomického rastu sa zatiaľ v plnej miere neprelialo do trhu práce. Rast zamestnanosti pokračoval aj v druhom kvartáli. Podľa údajov Štatistického úradu sa zamestnanosť na Slovensku v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zvýšila o 0,3 percenta (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní zaznamenala v porovnaní s HDP len mierne spomalenie rastu z 1,8 na 1,4 percenta.

Rast produktivity práce sa tak výraznejšie spomalil. Naproti tomu, isté schladenie, najmä v závere štvrťroka, sme mohli pozorovať aj pri mzdách v komerčnej časti ekonomiky, najmä v priemysle. Priemernú mzdu za celú ekonomiku však Štatistický úrad zverejní až začiatkom septembra. Naďalej sa však dá predpokladať, že dynamika rastu miezd v ekonomike stále predbieha rast produktivity práce.

Napriek tomu, že trh práce bol zatiaľ zasiahnutý spomalením ekonomického rastu len čiastočne, domácnosti predsa len začali obmedzovať svoju spotrebu. Už v úvode roka sme zaznamenali výrazne spomalenie dynamiky jej rastu, ktoré však malo čiastočne i technický (štatistický) charakter a všeobecne sa očakávalo mierne oživenie v nasledujúcich štvrťrokoch. Mesačné čísla však naznačujú, že k oživeniu nakoniec nemuselo prísť, resp. minimálne nebolo tak výrazné ako sa pôvodne očakávalo.

Slabé vyhliadky

Čísla ekonomiky v druhom štvrťroku sklamali. A hoci ich pravdepodobne ovplyvnili aj niektoré jednorazové faktory, nálada v európskej ekonomike naznačuje, že významnú korekciu smerom nahor nie je možné očakávať ani v nasledujúcich štvrťrokoch a ekonomický rast bude skôr ďalej slabnúť.

Slabnúci externý dopyt sa postupne výraznejšie premietne aj do domácej ekonomiky, a to nielen spotreby domácnosti, ale aj investícií. Na miesto je preto prehodnotenie odhadu ekonomického rastu na tento a budúci rok smerom nadol. Viac bude jasné až po zverejnení štruktúry rastu ekonomiky v druhom štvrťroku, čo môže viac napovedať o dôvodoch (a robustnosti) prekvapivo silného spomalenia ekonomického rastu v druhom štvrťroku. Zatiaľ predpokladáme revíziu odhadu pre tento rok o približne pol percentuálneho bodu smerom nadol (na 2,5%). Riziká sú však stále vychýlené prevažne smerom nadol.

Prejedli sme úspešné časy

Neistota ohľadom formy Brexitu i rozsahu a časovania ďalších protekcionistických opatrení v globálnej ekonomike by sa dali menovať ako hlavné rizika v externom prostredí, od ktorého je malá otvorená ekonomika akou je aj Slovensko extrémne závislá. Ich simultánne pôsobenie by v extrémnom prípade mohlo ekonomický rast vymazať aj úplne.

Slovenskú ekonomiku tak po období relatívne silnejšieho ekonomického rastu čakajú horšie časy, na ktoré sa zdá nie veľmi dobre pripravila. Zaostávajúce investície, ktoré v aktuálnom ekonomickom cykle vrcholili na výrazne nižších úrovniach ako v tom predchádzajúcom, znižujú potenciál rýchleho zotavenia po prvotnom odznení externého šoku. Ekonomický rast sa navyše posunul viac smerom od rastu produktivity práce k rastu závislom na novej pracovnej sile, čo tlačí aj na rast miezd a znižuje medzinárodnú konkurencieschopnosť ekonomiky.

Slovensko pritom v posledných rokoch zaostáva v transformácií ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách a je tak odkázané práve na manuálnu produkciu, kde je cena práce stále jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti.

Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda, priestor pre silný fiškálny impulz je limitovaný, keď Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií a časť dobrého výkonu ekonomiky doslova „prejedlo“.

Autor je analytik UniCredit Bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *