Stvrtok 26. apríla. Meniny má Jaroslava

Slovenské banky čelia novej regulácii na slovenskej aj európskej úrovni

Banky Peter Apolen 08.12.2017 | 00:00 0 Komentárov

Slovenské banky sa musia vyrovnávať s novou reguláciou. Jednak sú to obmedzenia v poskytovaní hypoték a spotrebných úverov na lokálnej úrovni, no aj smernice MiFID II a PSD2, ktoré zmenia podmienky na celoeurópskej úrovni. O tom, ako sú banky na tieto zmeny pripravené, sme sa rozprávali s výkonnou riaditeľkou Slovenskej bankovej asociácie Milenou Koreňovou.

  • Tento rok vstúpili do platnosti nové pravidlá na poskytovanie hypoték. Ako ich hodnotíte?

Nízke úrokové sadzby hypoték prispeli z zvýšenému apetítu ľudí financovať svoje bývanie. To bolo zreteľne viditeľné v náraste počtu nových hypoték. Národná banka Slovenska vyššie tempo zadlžovania Slovákov v porovnaní s okolitými krajinami vyhodnotila ako rizikové a rozhodla sa zaviesť opatrenia, ktoré by tento vývoj obmedzili.

Regulátor napríklad obmedzil poskytovanie tzv. 100-percentných hypoték a zaviedol vankúš – finančnú rezervu, ktorú musí mať klient k dispozícii. Samozrejme, každá regulácia prináša zmeny pre bankový trh, ale aj pre spotrebiteľa.

  • Čo hovoria čísla? Už sa zmeny prejavili na trhu?

Sú tu už isté náznaky zmien na trhu, v súčasnosti už nie sme svedkami takých nárastov počtu nových hypoték, ako tomu bolo v minulom roku.

  • Čo to znamená pre spotrebiteľa?

V prvom rade to bude väčšia angažovanosť klienta, ktorý musí participovať pri kúpe nehnuteľnosti aj svojimi vlastným prostriedkami. To znamená, že pre niektoré skupiny ľudí bude náročnejšie financovať svoje bývanie prostredníctvom úveru alebo budú musieť voliť lacnejšiu nehnuteľnosť. No vzhľadom na postupné sprísňovanie kritérií sú dopady na spotrebiteľov rozložené v dlhšom čase.

  • Národná banka Slovenska sa rozhodla sprísniť aj poskytovanie spotrebiteľských úverov. Tieto kroky zdôvodňuje rýchlym zadlžovaním sa domácností a aj rastúcou mierou nesplácaných úverov. Stotožňujete sa s touto iniciatívou?

Opäť ide o reakciu regulátora na vývoj na trhu. Často sa stávalo, že si klienti bánk dofinancovali hypotéky práve spotrebiteľským úverom. Týmto opatrením chce NBS regulovať poskytovanie spotrebiteľských úverov a zároveň zjednotiť pravidlá na trhu. Okrem nastavenia rovnakých pravidiel pre rôzne typy úverov, regulátor zjednotil systém akým veritelia budú posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Všetci veritelia sa budú musieť riadiť metodikou na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Okrem toho opatrenie stanovuje limit finančnej rezervy resp. vankúša, ktorý musí zohľadňovať každý veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Tým by sa malo predchádzať prípadnému nesplácaniu úveru, ak sa spotrebiteľovi napr. zmení životná situácia.

  • Dosiahne priemerne zarábajúci spotrebiteľ ešte vôbec na úver?

Jednoznačne áno. Samozrejme, rozhodujúcim faktorom je bonita žiadateľa. Ďalším dôležitým faktorom bude, či už žiadateľ nejaký úver má. Takže v praxi to môže vyzerať nasledovne. Zatiaľ čo priemerne zarábajúci žiadateľ bez úveru dosiahne aj na vyššiu sumu, akú žiadal, ten, kto už napríklad financoval svoje bývanie prostredníctvom úveru, sa môže dostať do situácie, že nezíska úver v požadovanej výške.

  • Ako tieto zmeny ovplyvnia trh?

To ukáže až čas. Aj pri tomto opatrení regulátor navrhol postupné navyšovanie vankúša, očakávame teda, že aj dopady sa budú prejavovať postupne.


EURÓPSKA REGULÁCIA

 

  • Doteraz sme hovorili o lokálnej regulácii. Pozrime sa teraz na legislatívne zmeny v celoeurópskom kontexte. Jednou z nich je MiFID II. Čo nové prinesie?

Nové pravidlá v zmysle európskeho nariadenia MiFIR/a smernice MiFID II, spoločne označované ako MiFID II, predstavujú v porovnaní s predchádzajúcou úpravou MiFID omnoho rozsiahlejšiu a komplexnejšiu reguláciu finančného trhu. Novinkou je úprava oblasti stimulov pre investičné spoločnosti. Cieľom je zabezpečiť nezávislosť investičných spoločností prostredníctvom obmedzovania stimulov v peňažnej a nepeňažnej forme. Nezávislosť investičných spoločností je úzko zviazaná s odmeňovaním ich zamestnancov.

Novou povinnosťou je definovanie vhodnosti a primeranosti finančných produktov pre klientov. Investičná spoločnosť, ktorá vytvorí finančný produkt, musí zabezpečiť jeho také nastavenie, aby odrážal potreby klienta, a aby bol ponúkaný tej správnej kategórii klientov na správnom cieľovom trhu. Pri poskytovaní investičného poradenstva a riadení portfólia sa musí skúmať aj vhodnosť a primeranosť s ohľadom na znalosti a skúsenosti klienta.

V zmysle novej smernice je povinnosťou investičnej spoločnosti vykonávať pokyny klientov za najvýhodnejších podmienok pre klienta pri zohľadnení ceny, nákladov, rýchlosti a ďalších aspektov týkajúcich sa pokynu. MiFID II ukladá investičným spoločnostiam povinnosti v oblasti uchovávania dát – telefonickej konverzácie a elektronickej komunikácie medzi investičnou spoločnosťou a klientom.

  • Ako ovplyvní smernica MiFID II slovenské banky?

Pre slovenský bankový sektor predstavuje zavádzanie nových pravidiel v súvislosti s MiFID II rozsiahly a komplexný proces zmeny nastavenia interných procesov, systémov a predpisov, reportingu, komunikácie s klientmi, až po školenia zamestnancov. Hoci sa banky na nové pravidlá pripravujú viacero rokov, celý proces komplikuje meškanie sekundárnej legislatívy.

Napriek skutočnosti, že smernica MiFID II a nariadenie MiFIR  boli prijaté už v máji 2014, vzhľadom na rozsah novou legislatívou zasiahnutých oblastí došlo k výraznému oneskoreniu v príprave nadväzujúcich európskych predpisov (tzv. Level 2 legislatíva). To bolo aj hlavným dôvodom posunu účinnosti nových pravidiel na celoeurópskej úrovni o jeden rok z pôvodne plánovaného roka 2017 na rok 2018.

Žiaľ, musíme konštatovať, že ročný posun nebol dostatočný, keďže ešte aj v súčasnosti absentujú niektoré sekundárne predpisy. Aj z toho dôvodu bola implementácia smernice MiFID II do slovenského zákona o cenných papieroch zavŕšená až v septembri tohto roka.

  • Ďalšou témou je aj návrh na vytvorenie spoločného európskeho systému ochrany vkladov. Ako to vnímate? Aké by boli jeho možné dopady?

Návrh na vytvorenie spoločného európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), ktorý by popri Jednotnom mechanizme dohľadu a Jednotnom rezolučnom mechanizme tvoril tretí pilier Bankovej únie, predstavila Európska komisia v novembri 2015. Práce na vybudovaní EDIS nie sú jednoduché, vzhľadom na už existujúce národné systémy ochrany vkladov v jednotlivých členských štátoch a z toho vyplývajúce ich rozdielne predstavy o forme a spôsobe vytvorenia EDIS

Slovenský bankový sektor považuje dobudovanie Bankovej únie so všetkými plánovanými súčasťami za dôležité. Banková únia bola totiž navrhnutá ako komplexná štruktúra pozostávajúca z viacerých vzájomne previazaných prvkov – už spomínaných troch pilierov. Časový posun v dokončení jednotlivých pilierov môže viesť k provizóriu, čo v konečnom dôsledku môže spôsobovať nepredvídateľné komplikácie jednotlivým účastníkom trhu, či už z hľadiska nejednoznačnosti kompetencií jednotlivých regulačných orgánov, alebo z potreby prijímať dodatočné legislatívne predpisy na pokrytie neplánovaných prechodných období.

Všetky uvedené skutočnosti predstavujú jednak zvýšené náklady pre jednotlivé dotknuté subjekty a aj zvýšené riziká. Preto banky pozorne sledujú diskusie o príprave EDIS na európskej úrovni. Záujmom zúčastnených subjektov prirodzene je, aby nový systém, jeho príprava a dobudovanie, priniesli pokiaľ možno čo najmenšie negatívne dopady, či už z hľadiska priamych a nepriamych finančných nákladov, ako aj jednotlivých procesov.

Pochopiteľnou snahou je, aby EDIS v konečnom dôsledku priniesol rovnakú, respektíve silnejšiu ochranu vkladov klientov v bankách, s cieľom zabezpečiť ich dôveru v bankový systém a tým stabilitu nielen bankového sektora, ale celej ekonomiky.


ZISKOVOSŤ BANKOVÉHO SEKTORA

 

  • Banky sú už dlhodobejšie pod tlakom nízkych úrokových sadzieb. Posledné čísla ukazujú opätovný pokles ziskovosti sektora.

Prostredie nízkych úrokových sadzieb negatívne zasahuje výnosy z hlavných bankových činností. V minulom roku zisk bankového sektora ešte vzrástol vďaka mimoriadnym jednorazovým príjmom z predaja VISA Europe. Avšak už tento rok vidíme pokles ziskovosti naprieč bankovým sektorom. Najvýznamnejšou zložkou čistých výnosov a tým aj zisku bánk na Slovensku sú čisté úrokové výnosy, ktoré tvoria približne 73 percent. Ich podiel sa v posledných rokoch znižuje, čo je dôsledkom dlhotrvajúceho obdobia nízkych úrokových sadzieb.

Ak aj naďalej bude pretrvávať politika nízkych úrokových sadzieb, budeme svedkami pokračujúceho poklesu ziskovosti.  A to nie je zlá správa iba pre akcionárov, ale aj pre stabilitu sektora ako takého, pretože zisk je v súčasnosti prioritný pre vytvorenie dostatku rezerv na pokrytie kapitálových požiadaviek regulátorov.

  • Na druhej strane sme svedkami zvyšovania poplatkov. Snažia sa takto banky kompenzovať straty na výnosoch z úrokov?

Ak sa pozrieme bližšie na avizované januárové zmeny v cenníkoch, šesť bánk plánuje zmeniť ceny pri 21 položkách, väčšina sa bežných klientov nedotkne. Ide o nárasty cien buď malo používaných produktov, alebo o nárasty cien hotovostných operácií. Už v súčasnosti je možné pozorovať, že faktory, ktoré najviac pozitívne ovplyvňujú medziročné zmeny v ziskovosti bánk sú na strane nákladov napr. pokles administratívnych nákladov, pokles nákladov súvisiacich s tvorbou opravných položiek k zlyhaným úverom.


INOVÁCIE V BANKOVNÍCTVE

 

  • Celoeurópskou témou je aj PSD2, hovorí sa, že prinesie revolúciu v bankovníctve. Súhlasíte?

Európski zákonodarcovia sa rozhodli umožniť novým hráčom tzv. tretím stranám – novým autorizovaným poskytovateľom platobných služieb prístup k účtom klientov bánk s cieľom poskytnúť informácie o danom účte alebo iniciovať platobnú transakciu. Pre banky je však bezpečnosť a ochrana klientov vždy na prvom mieste a je nevyhnutné, aby bola zachovaná súčasná vysoká úroveň bezpečnosti pri spravovaní účtov.

To či pôjde o revolúciu ukáže až prax, nakoľko je dôležité mať na pamäti, že o využívaní služieb rozhoduje vždy klient. A pri komunikácii s bankou sa pre klienta nič nemení. PSD2 vnímam skôr ako evolúciu.

  • Čo si máme predstaviť pod treťou stranou?

Sú to noví autorizovaní poskytovatelia platobných služieb, ktorí môžu poskytovať platobné iniciačné služby a služby informovania o účte alebo platobné služby vydávajúce platobné prostriedky viazané na platobnú kartu. Všetci noví hráči budú musieť prejsť prísnym licenčným procesom a budú uverejnení v registri poskytovateľov týchto služieb.

  • Rezonuje táto zmena aj v slovenskom bankovom sektore?

Transpozícia smernice o platobných službách PSD2 do slovenskej legislatívy novelizáciou zákona o platobných službách je jednou z kľúčových tohtoročných tém naprieč celým sektorom. Smernica a zákon hovoria jasne, a to, že banky majú od 13. januára 2018 povinnosť umožniť tzv. tretím stranám prístup k účtom klientov bánk. Banky, a nielen tie na Slovensku, veľmi dôsledne sledujú prípravu technických štandardov na európskej úrovni, ktoré by mali upravovať parametre komunikácie tretích strán s bankami.

Iba pre ilustráciu, na samotnú smernicu je naviazaných 11 takýchto predpisov a usmernení. Vzhľadom k absencii ich definitívneho znenia k 13. januáru 2018, kedy sa banky musia otvoriť tretím stranám, Prezídium Slovenskej bankovej asociácie rozhodlo o projekte technického štandardu komunikácie bánk s tretími stranami prostredníctvom rozhrania pre programovanie aplikácií (API), tzv. Slovak Banking API Standard.

Celé leto sa na pôde SBA intenzívne pracovalo na jeho príprave a vývoji. Momentálne je štandard vo schvaľovacom procese. Po jeho schválení Prezídiom SBA bude 1. decembra zverejnený na webovej stránke SBA. Štandard je dobrovoľný. Pre tretie strany to znamená, že budú mať dostupné riešenie pre komunikáciu s bankami. V prípade záujmu zo strany tretích strán, sme otvorení poskytnúť konzultácie či ho detailnejšie predstaviť.

  • Predstavujú fintech firmy hrozbu pre banky?

Termín fintech sa začal intenzívne skloňovať práve s implementáciou PSD2. Nástup fintech spoločností netreba podceňovať, ale ani preceňovať. Myslím si, že vo väčšine prípadov dôjde k symbióze medzi bankami a fintech komunitou. Fintech spoločnosti budú zdrojom inovácií a ich rýchlejšieho zavádzania do praxe. Na druhej strane banky môžu poskytnúť stabilitu a dôveryhodnosť.

  • Z viacerých strán zaznievajú vyjadrenia, že PSD2 znamená koniec bankovníctva tak, ako ho poznáme. Čo si o tom myslíte?

Už tu boli vyjadrenia, že platobné karty prinesú koniec hotovosti a vieme, že realita je iná. Taktiež sa pri zavádzaní internetbankingu hovorilo, že kamenné pobočky bánk budú minulosťou. A podobne vnímam aj vyjadrenia súvisiace s fintechmi. Všetky operácie, na ktoré dá klient súhlas tzv. tretej strane bude naďalej vykonávať banka a aj zodpovednosť bude niesť banka, takže tu sa nič nemení.  Tretia strana bude ďalšou možnosťou pre spotrebiteľa dostať sa k svojim prostriedkom. Takže, ten kto môže najviac získať je jednoznačne spotrebiteľ.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *