Pondelok 25. júna. Meniny má Tadeáš

Slovenské firmy si stále častejšie požičiavajú v zahraničných bankách

Firemné úvery

Zadlženosť slovenských domácností je už pomerne dobre zdokumentovanou aj často medializovanou témou. Zvlášť po tom ako sa v pomere k HDP dostala na najvyššiu úroveň v strednej a východnej Európe, čo periodicky vyvoláva snahy regulátora spomaliť rast retailových úverov a tým znížiť možné riziká, tak na úverovom, ako aj realitnom trhu.

Na Slovensku ako aj vo väčšine krajín EÚ je však dlh súkromného sektora tvorený z väčšej časti podnikmi. Až donedávna bolo problémom, že úvery nefinančným podnikom od krízy nerástli a úverová aktivita v objemoch zamrzla na úrovni roku 2009. V ostatnom roku-dvoch však nastal zlom a od polovice 2016 úvery a pôžičky nefinančným korporáciám na Slovensku expandovali dokonca dynamickejšie ako domácnostiam!

Firemné úvery sa prebudili z letargie

V ostatnej správe o finančnej stabilite NBS z novembra minulého roku konštatuje výrazný rast úverov na Slovensku aj pri porovnaní s krajinami EÚ, keď sú SR spolu s Poľskom a Českom krajinami s najvyšším ras­tom firemných pôžičiek.

Úvery a pôžičky domácností a nefinančných podnikov (v mld. eur)

Zdroj: NBS-štatistika finančných účtov, VÚB

V tejto analýze sme sa preto bližšie pozreli na to, odkiaľ podniky čerpajú úvery, ale aj aké majú ďalšie zdroje financovania a ako si svojou zadlženosťou stoja v porovnaní s inými krajinám, ako aj voči svojej nedávnej minulosti.

Zatiaľ čo v prípade domácností tvoria úvery od slovenských bánk veľkú väčšinu, až 95 percent všetkých ich úverov a pôžičiek, v prípade firiem sa domáce banky na úveroch podieľajú len zhruba 42 percentami. Navyše firmy získavajú zdroje aj upisovaním vlastných dlhopisov, čo ešte ďalej znižuje podiel zdrojov získaných z domácich bánk.

Štruktúra firemných cudzích zdrojov

Dohľadať a monitorovať zadlženie firiem je preto zložitejší proces ako v prípade domácností, kde do veľkej miery stačí len sledovať mesačné údaje domáceho bankového sektora. Navyše, aj po rokoch sú údaje o finančných záväzkoch firiem revidované, či už na základe zistení z iných zdrojov, či metodických zmien. Nedávna taká zmena sa napríklad udiala s údajmi o vydaných dlhových cenných papieroch, ktoré boli revidované spätne od štvrtému kvartálu roku 2014.

Ostatne známe finančné údaje sú z obdobia tretieho štvrťroku minulého roku. Vtedy celkový dlh podnikov dosiahol úroveň 48,9 miliardy eur. Z toto úvery a pôžičky tvorili 42,1 mld eur a dlhopisy 6,8 mld. Rozdelenie úverov podľa sektorov je zjavné z grafu.

Zo zahraničia, odkiaľ podniky čerpajú viac ako tretinu svojich pôžičiek rozdelenie podľa sektorov reportované nie je. Veľká väčšina týchto úverov má zrejme charakter medzipodnikových, či už v rámci materských firiem, alebo inak spriaznených entít.

Štruktúra dlhu nefinančných podnikov (mld eur, 3Q 2017)

Zdroj: NBS-štatistika finančných účtov, VÚB

Za ostatné tri roky vzrástol dlh nefinančných podnikov o štvrtinu, resp. desať miliárd eur. Z toho až šesť miliárd eur dlhu pribudlo len za ostatný rok (od 3.štvrťroka 2016 do 3.štvrťroka 2017). Na tomto náraste sa v absolútnych aj relatívnych prírastkoch podieľali najvýraznejšie práve úvery zo zahraničia. Odtiaľ podniky načerpali až 3,8 miliardy eur, čo zvýšilo objem týchto úverov o tretinu.

Od domácich bánk si podniky zobrali dodatočných 1,5 miliardy, čo znamenalo medziročný nárast stavu týchto úverov o deväť percent. A upisovaním dlhopisov si zvýšili cudzie zdroje financovania o pol miliardy eur, čo bol percentuálne porovnateľný nárast s domácim bankovým financovaním (8,5%).

Vývoj dlhu nefinančných podnikov (mld eur)

Zdroj: NBS-štatistika finančných účtov, VÚB

Korporátne zdroje

Ako spomíname vyššie, úvery zo zahraničia nie sú kategorizované podľa sektorov, preto sa len môžeme domnievať, že veľká väčšina týchto úverov bola čerpaná podnikmi v rámci nadnárodných spoločností. Tomu nasvedčujú aj útržkovité informácie z bankového prostredia, ktoré poukazujú na to, že veľké podniky na Slovensku sa čoraz viac financujú cez materské spoločnosti.

Tie centralizujú Treasury aktivity vo svojich domovských krajinách a získané zdroje prerozdeľujú svojim dcérskym spoločnostiam v regióne po vlastnej osi. Niektoré podniky tieto zdroje využívajú aj na refinancovanie svojich úverov, ktoré predtým čerpali od zahraničných, ale aj rezidenčných bankových domov.

Čo sa týka financovania cez emisie dlhových cenných papierov, to za ostatný rok vzrástlo dynamickejšie skôr na domácom ako zahraničnom trhu. Dlhopisy v minulom roku emitovali hlavne veľkí developeri a podniky patriace lokálnym finančným skupinám. V absolútnych číslach však dlhopisy emitované nefinančnými podnikmi na slovenskom kapitálovom trhu stále dosahovali ledva 30 percent z objemu dlhopisov, ktoré emitovali v zahraničí (1,6 mld eur vs. 5,2 mld eur).

Ich objem narástol predovšetkým v rokoch 2013 a 2014, kedy veľké energetické firmy diverzifikovali svoje financovanie a vyberali zo svojho podnikania na Slovensku aj mimoriadne dividendy.

V roku 2016 sa Slovensko pomerom úverov nefinančných podnikov k HDP na úrovni 49 percent radilo na šieste miesto v reportujúcich krajinách EÚ. Odhadovaný rast za minulý rok na 52 percent by nás posunul maximálne o dve priečky, čo je stále výrazne pod priemer EÚ (65%), ako aj pod úroveň niektorých našich susedov (napr. Maďarsko s 55% HDP).

Po zarátaní dlhopisov je celkové zadlženie nefinančných podnikov voči HDP zhruba na úrovni 64 percent, čo je ešte stále voči priemeru EÚ ako aj v regionálnom porovnaní prijateľná úroveň.

Úvery nefinančným podnikom v krajinách EÚ (% HDP, 2016)

Zdroj: Eurostat, VÚB

Podobne je to aj v prípade pomeru dlhu k aktívam – rastie, ale len veľmi mierne, na hodnoty mierne nad 60 percentami. Je to vďaka tomu, že podnikom rastie nielen dlh (od roku 2014 medziročne cez 8%), ale aj ich celkové finančné aktíva (v priemere takmer o 6% každý rok).

Vskutku, pomer dlhu voči vlastným zdrojom slovenských nefinančných podnikov vzrástol na takmer sto percent, čím predbehli väčšinu krajín EÚ. Vyšší pomer cudzích ku vlastným zdrojom majú len periférne krajiny, vrátane Grécka, Cypru a Malty. Pred desiatimi rokmi pritom naše podniky mali pomer cudzích zdrojov k vlastným len na zhruba polovičnej úrovni a jeden z najnižších ukazovateľov sme mali aj tesne po kríze.

Nárast podielu cudzích zdrojov (dlhu) nastal hlavne od roku 2013. Do veľkej miery aj kvôli vyššie spomínanej zmene štruktúry financovania energetických gigantov. Faktom však je, že rastúci trend pokračoval aj v ďalších rokoch, keďže podniky zvyšovali dlh, no vlastné imanie nie.

Dlh voči vlastnému kapitálu v krajinách EÚ (%, 2016)

Zdroj: Eurostat, VÚB

Veľké dlhové bremeno samé o sebe ešte nemusí znamenať fundamentálne zhoršenie finančnej pozície podnikov. Zvlášť v prostredí historicky nízkych úrokových sadzieb, kedy je pre podniky výhodnejšie posúvať štruktúru svojho financovania smerom k dlhovým inštrumentom.

Dôležitú rolu hrá aj štruktúra hospodárstva a kapitálová náročnosť jeho hlavných priemyselných odvetví. Vo výrobe automobilov, ktoré dominuje priemyslu SR sa napríklad aj pomer 200 percent dlhu voči kapitálu považuje za stále zdravý.

Faktom však je, že firmy v iných, podobne priemyselne silných krajinách ako Slovensko sa týmto smerom neuberajú. V prípade českých či nemeckých firiem, napríklad, relatívne zadlženie voči vlastným zdrojom ostalo aj v tomto historicky nízkom úrokovom prostredí na rovnakých prudérnych úrovniach, ako sme mali pred rokmi aj my.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *